Minulý rok nás pri Štedrej večeri naša štvorročná Lucka prekvapila otázkou, prečo ešte nikto nevidel Ježiška ako nosí darčeky. Sedela pokojne, v ruke držala lyžičku a s nenapodobiteľným detským úsmevom na mňa ticho hľadela, čakajúc na odpoveď.
Odtrhla som pohľad od Natálky, nášho trinásťmesačného zlatíčka, a kútikom oka pozrela na manžela.
„Ehmm, no tak vieš, Ježiško má na Vianoce veľa práce, nemá čas sa zdržiavať. Položí darčeky pod stromček a zas uteká rýchlo ďalej.“ Pohladil ju po dlhých gaštanových vláskoch a ukázal na tanier, aby papala.
Lucka si nabrala kapustnicu, no lyžička sa zastavila na pol ceste.
„Ale Ježiško ešte nevie chodiť. Je maličký a spinká v jasličkách.“
Manžel na mňa pozrel so spytujúcim pohľadom.
„Nooo, vlastne Ježiškovi ešte pomáhajú s roznášaním darčekov aj Traja Mudrci, vieš ktorí sú to?“
„Vieeeeem, Gašpal, Melichal a Baltazááál.“
„A vieš aj aké darčeky Ježiškovi priniesli?“
„Gašpal zlato, Melichal kadidlóóó a Baltazááál, hmmm, a Baltazál, milhúúú. Tati, čo je to milha?“
„Myrha je taká tekutina, ktorá vyteká z veľmi vzácneho stromu a veľmi pekne vonia. A už dopapaj tú kapustničku, lebo kaprík už kričí v kuchyni, ako sa teší do Luckinho bruška, počuješ?“
Lucia sa zamrvila a náhlivo začala dojedať. No nebola by to ona, keby jej zvedavé otázky dali pokoj.
„A plečo Tloch mudlcov nikto nevidel loznášať dalčeky?“
„Ale videli. Ale to len tie najlepšie deti, ktoré poslúchali celý rok.“
„Aj ja by som ich chcela vidieť.“
„No ty ich nemôžeš vidieť, lebo si ešte stále nedopapala.“
„A Natálka ich uvidí keď už dopapala?“
To už manžel nevydržal, priskočil k tej malej nezbednici a začal ju štekliť.
„Ona ich uvidí, ale nič ti o nich nepovie, lebo dobré deti nesmú prezradiť také tajomstvo deťom, ktoré neposlúchajú“ vravel, kým ona sa na plné hrdlo smiala a natriasala na stoličke.
„No čo, budeš už poslúchať maminu a tatina?“ Vtisol jej pár hlbokých bozkov na jej plné detské líčko.
„Hiiii budem.“
–
Na tento rozhovor by sme časom úplne zabudli, keby nám ho Lucka v novembri tohto roka nepripomenula. Celá rodina sme práve dopozerali Večerníček, keď hneď na to nabehli predvianočné reklamy. Malé dievčatko sa hojdalo na krásnom bielom poníkovi, ktorý následne ožil, narástli mu krídla a spoločne rozdávali štýlové telefóny istého mobilného operátora.
„Aj ja chcem koníííka“ ozvala sa Lucia.
„To je poník a už si si predsa priala vláčikovú dráhu zlatíčko“ pohľad mi padol na skriňu nad televízorom.
„Ale ja chcem ladšej poníka. Budem sa oňho stalať, kĺmiť a česať mu vlásky. Však mi ho tlaja mudlci donesú.“
„Ááááá ide sa spať, umyť zúbky a spinkať, ty náš poník“ schytil ju manžel do rúk a niesol do kúpeľne.
„Som poslúchala, tak plídu“ tešila sa jej malá hlavička vytŕčajúca spoza manželovho pleca.
„Ale všetci mudrci aj tak nemôžu prísť, oni chodia každý zvlášť, inak by nestihli navštíviť všetky dobré deti.“
„Aháááááá. Tak chcem Baltazála!“
„A prečo práve jeho?“
„Lebo Baltazál plinesie aj milhu. Si vlavel, že pekne vonia.“
„Fííííha, ty si to takto dobre pamätáš“ dodal prekvapene. Ďalej boli počuť už len nezrozumiteľné detské slová tlmené zubnou pastou.
–
„Už spí. Strašne chcela, aby som jej prečítal nejakú rozprávku o koňoch.“
„A Natálka?“
„Tá už spala jak buk.“
„Bola dosť unavená. Čo spravíme s tou Luciinou predstavou o Troch kráľoch?“
„Neviem. To jej teraz mám ísť zháňať bieleho poníka? Veď to bola len reklama, bohvie, či sa dá taký niekde zohnať. A aj keby…“
„Skôr mám na mysli tých Troch mudrcov“ – náhle som ho prerušila – „fakt bola celý rok jak med. Ona naozaj verí, že prídu. Bude sklamaná.“
Na okamih sa mi zahľadel do očí.
„Možno ja by som mohol byť Baltazár“ – a zoširoka sa na mňa usmial – „môžem sa zahrať na Baltazára.“
–
Konečne nadišiel ten okamih.
„A ešte poďakujeme Ježiškovi a potom nás možno príde aj niekto navštíviť“ povedala som, keď sme dojedli posledný kúsok vianočného kapra. Lucka od radosti zatlieskala rukami a spoločne sme sa pustili do krátkej ďakovnej modlitbičky. Potom sme obe dievčatá posadili na gauč.
„Tatino ide priložiť do kotla aby nám nevyhaslo a ja sa idem pozrieť, či vonku náhodou niekto nečaká, dobre?“ Žmurkla som a obom dala pusu na čelo.
–
Opatrne som manželovi pomohla prevliecť cez hlavu dlhé biele rúcho, ktoré som ušila pred dvomi týždňami špeciálne pre tento deň. Opásala som ho bielou stuhou a podala drevený čakan.
„Dúfam, že sa v tých sandáloch nezabijem.“
„A dávaj pozor na šaty. Radšej si ich vysúkaj, keď pôjdeš po schodoch.“
„Neboj, dám si pozor. Ešte vrece. Je v skrini s náradím.“
Stará skriňa prenikavo zavŕzgala.
„Ledva to tam vošlo.“
„Väčšie som už nenašiel.“
„Ok. Text si pamätáš?“
„Snáď. Len dúfam, že sa Lucia nebude veľmi vypytovať.“
„Hlavne nezabudni intonovať. Nech ťa neodhalí.“
„Neboj, mám to nacvičené“ – šibalsky na mňa žmurkol – „len neviem či radšej nepôjdem pivničnými schodmi. Nechce sa mi moc šlapať bosý v tom snehu.“
„To už nechám na teba. Nechám sa prekvapiť“ – dala som mu pusu na jeho fúzami prekryté ústa – „začni za takých päť minút. Ja už idem za dievčatami.“
–
Sedela som vedľa Lucii s Natáliou na kolenách a čakala snáď s ešte väčším napätím ako ony dve dohromady. V tom sa ozvali zvláštne buchoty a zvuk otvárajúcich sa dverí.
„Tak asi predsa prišiel“ s úsmevom som sa obrátila k Lucii a Natáliu posadila vedľa nej. Obe sa zaradovali.
„Ostaňte tu, idem to skontrolovať.“
–
Do vchodových dverí práve vošiel manžel preoblečený za jedného z mudrcov. Keď vošiel do obývačky a na bosých nohách sa mu roztápal sneh, ktorý cestou nazbieral, obe dievčatá ho len v nemom úžase sledovali.
„Ho ho hóóó, tu bývajú tie deti, čo vraj celý rok poslúchali?“
Pristúpil k nim a pričupol si.
„Ty musíš byť určite Lucka, mám pravdu?“
Lucia len pozerala s pootvorenými ústami.
„Áno“ dostala nakoniec nesmelo zo seba.
„A ty si určite Natálka“ a pohladil ju po líci.
„No ale predsa sa len musím spýtať maminy, či je to naozaj pravda, že ste celý rok poslúchali. Či som si náhodou nesplietol adresu.“
Obrátil sa ku mne, ako som tam tak v rozpakoch stála s rukami zloženými na hrudi.
„Je to pravda. Obidve boli celý rok dobré ako anjelici.“
Hlas sa mi triasol od dojatia.
„Takže som tu predsa správne. A keďže mám rád dobré deti a samozrejme Ježiško tiež, niečo som vám od neho priniesol.“
–
Natálkine očká sa rozžiarili. Pred jej tváričkou sa zjavil nádherný domček pre jej obľúbenú bábiku, ktorú dostala minulé Vianoce. Opatrne ho položil vedľa nej a jej malé rúčky sa okamžite načiahli.
Baltazár opäť vnoril ruku do vreca. Chvíľu v ňom šmátral, až kým sa objavila biela hlava s nádhernou lesklou hrivou. Lucia začala od radosti híkať a nadskakovať a ja som neverila vlastným očiam! On jej kúpil toho poníka! Presne ako z tej reklamy! Keď ho konečne celého vytiahol a položil na zem, Lucia okamžite zoskočila z gauča a pritisla sa k svojej novej láske.
„Ako sa ti zmestil do toho vleca?“ spýtala sa napokon. Pravdupovediac to bola prvá vec, ktorá napadla aj mňa.
„Ježiško dokáže všetko. Aj schovať takého veľkého poníka do tak malého vreca“ – chvíľu pozoroval jej smiech a potom dodal – „no ale už musím ísť, ešte musím veľa detí obdarovať. A nezabudnite poslúchať aj naďalej hohóóó.“
„Budeme“ zvolala za ním Lucia.
„Hohóóó a odkážte oteckovi, nech si nabudúce dáva väčší pozóóór ho hóó“ ozvalo sa odniekiaľ z diaľky, keď sa zdalo, že je už preč.
–
V tom sa ozvalo ďalšie hohohóó nasledované buchotom a bolestným áuuuúú. Lucia sa okamžite rozbehla ku schodom, ktoré vedú do pivnice. A za ňou aj Natálka a obe sa zaskočenému ockovi v maske mudrca hodili okolo krku.
„Tatíííí, pred chvíľou tu bol Baltazáááál…“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.