Piatok 22:40
Veronica stála v temnej uličke a fajčila cigaretu. Už piatu počas polhodiny. Bola neuveriteľne nahnevaná. Dnes ju ani cigarety neupokojili. Mala chuť do niekoho si udrieť alebo ho rovno zabiť! Niekedy nedokázala ovládať svoj hnev. Rozčúlene cigaretu hodila na zem a špičkou čižmy ju zahasila.
Nadýchla sa čerstvého vzduchu. Bol mrazivý. Dokonca fúkal studený vánok, ktorý vial jej dlhými, čiernymi vlasmi. Jej oči boli rovnako čierne. Postavu mala po matke útlu, no nie prehnane vychudnutú.
Rozhliadla sa po uličke, v ktorej stála. Tma. Žiadne okno nesvietilo, pouličné lampy sotva žiarili a nepríjemne blikali. Lavičky doničené, žeby si na ne nesadol ani bezdomovec. Stromy opadané. Mŕtve.
Ulička bola neobývaná. Všetky domy zničil jeden požiar. Pred rokmi. Ešte pred jej narodením. Stal sa tam príšerný masaker, ktorý mestečko navždy poznamenal.
Veronica sa tam nebála. Nebola z tých, čo sa ľahko vystrašia. Naopak, cítila sa tam prekvapivo príjemne.
Možno to bolo preto, že odjakživa bola zlé dievča. Intrigy, podrazy a dokonca aj bitky. To bolo jej. Milovala to. Cítila pritom zvláštnu energiu, ale dnes bola presýtená hnevom.
Vytiahla ďalšiu cigaretu a znova si zapálila. Zatvorila pritom oči a hneď sa jej vybavila spomienka. Tá, ktorá jej privodila tento neznesiteľný hnev.
–
Piatok 10:40
,,Musíš utiecť! Nesmieš tu ostať. ON si ťa nájde! Bude čakať, že si so mnou. Prosím, Veronica, odíď!” prosíkala Veronicina matka. Bola nešťastná, uplakaná a vystrašená. Bola to malá blondínka s modrými očami v strednom veku.
Veronica ju milovala a nikoho iného nemala.
,,Veronica, miláčik, mala som ti to povedať dávno. Možno keď si mala pätnásť rokov, možno keď si mala sedemnásť, ale nemohla som to urobiť. Povedať ti tú strašnú pravdu, že nebudeš môcť pokojne žiť. Tvoje dvadsiate narodeniny mi naháňali hrôzu odkedy si sa narodila.”
Veronica nechápavo hľadela:,, Mami, ja ti nerozumiem. O čom to hovoríš??”
Matke vytiekli slzy. Vytiahla starú obhorenú knižku.
Položila ju pred seba, nalistovala a otočila k dcére. ,,Neviem, ako ti to mám povedať. Radšej si to sama prečítaj,” povedala.
Veronica zvraštila obočie a potichu čítala.
Traja pekelní bratia
Odpradávna je známe, že v nebi sídli Boh ako Svätá Trojica. Otec, syn a Duch Svätý. Lenže málokto vie, že v pekle tomu nie je inak. Peklo nemá jedného vládcu. Nie je ním len jeden anjel, ktorý sa vzoprel Bohu. Sú traja.
Traja bratia, padlí anjeli, ktorí sa vzopreli Bohu a boli odvrhnutí z nebeského raja do horúceho pekla, ktorému začali vládnuť.
Prvým pekelným pánom je Balthazar. V pekle je pánom mučenia, bolesti a klamu. Zatratené duše trpia, pretože Balthazarova krutosť je bezodná. V Novom zákone poznáme Balthazara, jedného z troch kráľov, mudrcov, ktorý sa chystal navštíviť Ježiša už ako novorodeniatko. Balthazar, padlý anjel a pekelný démon sa premenil na človeka a klamom sa chcel dostať k Božiemu synovi. Mudrci však jeho podvod odhalili a podarilo sa im dieťa ochrániť.
Druhým najmocnejším pekelným pánom je Mefistofeles. Jeho mocou je šarm, charizmatickosť a príťažlivosť. Dokáže zviesť duše, mužov aj ženy. Narozdiel od svojho brata Balthazara má ďalšiu moc. Jeho telekinetické schopnosti mu dovoľujú ovládať akýkoľvek predmet na svete, aj manipulovať s ľudskou bytosťou. Mefistofeles je najznámejší tým, že doviedol najviac duší do pekla. Bol to on, kto sa v raji premenil na hada a nabádal Adama a Evu, aby jedli zo stromu poznania. Bol to on, kto rozpútal hriechy v Sodome a Gomore, ktorú potom Boh zničil. Bol to on, kto nahuckal starovekých Babylončanov, aby stavali svoju vežu až do neba a Boh ju zničil. Bol to on, kto sa premenil na Parida, zviedol a uniesol spartskú kráľovnú Helenu, a tým vyvolal trójsku vojnu.
Posledným najmocnejším bratom a pánom pekiel z tejto trojice je Lucifer. On sa ako prvý odhodlal povedať Bohu svoje ,,Nie”. On ako prvý zviedol dušu do pekelného kráľovstva a on ako prvý získal najväčšiu moc, keď sa vzdal Boha.
Lucifer, pán pekelný nikdy neopustil svoje kráľovstvo, keď už doň raz vstúpil. Do pekla môžu zlé duše len vstúpiť, nie odísť. To platí aj pre samotného Lucifera. Boh vyslovil toto pravidlo, pričom jeho považoval tiež za zatratenú dušu. Jeho večný sok tak ostal navždy vo väzení. Lucifer nesmie vstúpiť na povrch zemský pokiaľ sa mu brána pekelná neotvorí. Ostatní dvaja bratia ňou ale môžu prechádzať a robia všetko, aby sa ich brat dostal von. Podľa proroctva Lucifer bude môcť vystúpiť z pekla v deň, kedy sa zrodí Antikrist.
Balthazar a Mefistofeles sa zo všetkých síl snažia rozšíriť kráľovstvo pekelné na Zemi. Sú Bohom zabudnutí, a preto môžu ľubovoľne prechádzať do nášho sveta.
Balthazarova nenávisť však spaľuje všetkých a prináša skazu. Aj dobrí ľudia sa stávajú zlými. Jediný, ktorý dokáže rozširovať ich pekelný rod je Mefisto. On zvádza nevinné ženy.
Splodenie potomka pekla sprevádza hrôzostrašná udalosť. Mučenie, utrpenie, zabíjanie, jatky. Všetko, čo zbožňuje Balthazar. Kde je on, tam je aj Mefisto.
Mefisto sa k svojim deťom vracia po dlhých dvadsiatich rokoch a dá im voľbu. Budú slúžiť jemu a jeho bratom. Tí, čo súhlasia, dostanú moc, ostatní zomrú. Jedinou nádejou je utiecť preč. Polovičné dieťa Mefisto dokáže nájsť podľa ich matiek. Pre dieťa narodené z krvi tohoto démona nie je inej cesty, len utekať.
Albrecht Akvitán r.1553
Veronica dočítala. Matka plakala a povedala:,,Všetko v tej knihe sa ťa týka. TY si dcérou Mefistofela. Démona, pekelného pána!” vyhŕkla a vzlykala. Veronice sa rozšírili zreničky. Nechcela tomu veriť, ale uverila. Zrazu už nič nevnímala. Len hnev, ktorý do nej udrel ako blesk z neba.
Chcela stretnúť otca, ktorý opustil jej matku! Bolo jej jedno, že je to prašivý démon. Tak nech! Ona sa nebojí! Vzala si bundu, veľký balíček cigariet a odišla.
–
Otvorila oči. Tak veľmi sa jej zmenil život od rána. Teraz bola noc a ona stála v tej uličke, ktorá bola predzvesťou jej zrodenia.Vedela, že nie je lepšieho miesta na stretnutie s otcom.
Pomaly si poťahovala z cigarety, a keď vyfúkla dym, zahalil jej zrak spolu so studeným dychom.
Keď dym zmizol, Veronica zistila, že nie je sama. Stál pred ňou neznámy muž. Objavil sa z ničoho nič. Z prázdna.
Veronicu to prekvapilo, ale nevystrašilo. Odhodila cigaretu a zahľadela sa do jeho tváre. Vtom prešiel jej telom šok.
Bol ako jej kópia, ale v mužskom tele. Mal krátke čierne vlasy rozšuchorené od vetra. Čierne oči ju spaľovali a obdivovali. Zrejme si myslel to isté čo ona. Akoby mu z oka vypadla.
,,Možno sa jeho deti naňho nepodobali všetky,” pomyslela si. ,,Ani jedno,” s úsmevom povedal nahlas.
Znova ju prekvapil. Čítal jej myšlienky?! Preboha!
Zistila, že jeho úsmev je veľmi lákavý a krásny. Hnev bol preč. Videla len svojho otca. Pôsobivého!
,,Pôjdeme?” spýtal sa s rovnakým úsmevom a natiahol k nej ruku. Ona ju bez premýšľania chytila. Zahľadel sa jej do očí a zrazu sa vyparili.
Veronica zmizla navždy, prepadla zlu. Vždy jej bolo blízke.
A to bol problém polodémonických detí. Všetky prepadli, pretože nikto nikdy nedokázal odolať Mefistofelovi.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.