Žalm 23.4, Dávid: „Aj keby som šiel roklinou tieňa smrti, nebudem sa báť. Pretože ty si moja palica a opora a to je mojou útechou.“
Opustenou ulicou sa zakrádala polnoc. Kandelábre ovíjala hmlou a chodníky menila na zrkadlá hustým mrholením. Vietor stíchol a zaliezol do temných kútov, kvapky sa spúšťali kolmo ako struny na bábkach v divadle.
Môj klient ležal pod stenou starého domu. Kedysi to bola určite pyšná stavba, teraz však tiene tancovali po rozbitých címeroch a sochám svätých vo výklenkoch chýbali nosy.
Od chvíle, kedy mi zapípala sms, neubehli ani štyri minúty. Dodržať šibeničné reakčné doby bolo náročné, ale úspech našej firmy stál práve na takýchto maličkostiach. Iba v David Solatium, s. r. o., ste mohli získať garanciu zásahu do piatich minút od Udalosti.
Ulica bola stále obyčajným kútom malého mesta, aj keď hmla robila, čo mohla. Blížili sa však voľby, a tak výnimočne svietili všetky lampy v okolí a svetla bolo napriek počasiu dosť. Mal som ešte pár minút.
Zapálil som si a kľakol k telu. Kopiju som položil na zem, stiahol z nej obal a strieborná hlavica upokojujúco cinkla.
Muž bol na prvý pohľad oblečený ako vandrák, ale bližší pohľad odhalil kvalitné materiály. Voda stála v kvapkách na vetrovke aj nohaviciach a vysoké topánky vyzerali suché, aj keď ležali v kaluži. Jediným kazom na odeve bola diera na pleci a krku, ktorou sa voda liala na kožu, kde sa miesila s krvou a premáčala tričko z high-tech úpletu.
Odrazu sa okolo nás ochladilo a pôvodne žltkasté svetlo lámp začalo blednúť. Zhlboka som potiahol z cigarety, zahodil ju cez mrežu do kanála a vstal som. Roklina tieňa smrti sa otvárala a hlboká rana na mužovom krku priam kričala, aby som ihneď vypadol. A stopy po zuboch okolo diery pritakávali.
Zavrel som oči. Mokré chodníky a ošarpané domy zmizli, zato sa objavila úplne iná ulica. Veľmi tmavá, ale zároveň presvetlená ako nočný les, v ktorom nevidíte nič konkrétne, ale váš strach si domaľuje vlastné obrysy.
Šepot sa zdal iba halucináciou, jemné pramienky zvuku na hranici počuteľnosti. Postupne však silnel a menil sa. Zostrený sluch zachytil tichučké šuchtanie, ktoré prerástlo do nehlučných krokov.
Vtedy som ich aj uvidel. Zástup zosnulých, svetlejších kúskov temnoty, ktoré ma míňali tak blízko, že mi stačilo vystrieť ruku a dotknúť sa.
Ale iba blázon či samovrah by to urobil. Poodstúpil som pár metrov dozadu.
Na klienta som nečakal dlho. Šum zástupu sa zmenil a rozpadol sa aj jednoliaty tok tieňov. Ako keď vojaci zrušia krok pred mostom. V temnej mase sa objavili dve postavy kráčajúce proti prúdu a blížiace sa ku mne. Vlastne, blížili sa k telu môjho klienta a ja som im stál v ceste. Ako vždy.
Zákazníkova duša bola ešte čerstvá a držala tvar tela. Pri pohľade na svalnaté ramená, ktoré pôvodne zakrývalo oblečenie, ma trochu zamrazilo. Ak nezmizlo spojenie medzi vôľou a duchom, čaká ma horúca…
„Gabriel,“ prerušil ma klientov spoločník.
„Tušil som, že to budeš ty,“ precedil som pomedzi zuby, „hneď ako som ho zbadal. Stále rovnaký vkus?“
Upír sa provokatívne usmial. „Aj ty si môj typ, Gabriel. A stále čakám.“
Zavrčal som a upír sa rozosmial. Neprirodzený zvuk vystrelil do strán a duše sa rozpŕchli. V údolí však nemá nič dlhé trvanie a smiech sa vrátil späť, ako keď prepichnete bublinu. V jednej sekunde sa šíril do strán a odrazu bol znova v jednom bode obklopený zvukoprázdnom.
Spolu s ním sa vrátil aj môj zdravý rozum. „Nedovolím ti, aby si ho vrátil, Jacques.“
„Zaplatil ti?“
Mlčal som a zovrel kopiju v oboch rukách. Kedysi sme používali kríže, ale v dnešnej dobe sa nemŕtvi boja skôr daňovej kontroly ako viery. Striebro našťastie silu nestratilo.
Upír sa na mňa vrhol. V údolí vyzeral ako obyčajný duch, bol však zahalený temnou pelerínou, zo strieborných pliec mu splývali čierne pramene a vírili mu okolo tela ako živé.
Neuskočil som, len som sa prikrčil, skĺzol pravačkou na pätku kopije a cez ľavú ruku som hrot vystrelil dopredu. Ako pri snookeri.
Jacques sa stačil prehnúť ako akrobat a kopija odtrhla len pár prameňov z peleríny. Upír však napriek tomu zvrieskol. Stratil koncentráciu a v tvári môjho klienta sa objavil zmätený výraz. Otočil sa a kĺzavým krokom vyrazil k späť zástupu.
Upír vzlietol a skočil na mňa zhora. Nestačil som sa odvaliť, kopol ma do ramena, ktoré okamžite stuhlo, akoby ho polial tekutý dusík. Ešte v páde som však strhol kopiju medzi nás, takže Jacques nedoskočil, ale v plynulom pohybe znova vzlietol. No nezaútočil, letel za mužom, ktorého už takmer pohltil prúd duší. Upír ho schytil za plecia a spolu s ním sa vzniesol.
Leteli priamo proti mne. Klientovi som nesmel ublížiť, no nesmel som ich ani pustiť k telu, a tak som len stál a čakal.
Tesne predo mnou upír nabral výšku a pustil telo proti mne. Chlap na mňa dopadol ako kameň. Násada kopije praskla spolu s mojím predlaktím. Vyrazilo mi dych.
Upír našťastie vyletel privysoko. Tak, ako údolie odrazilo jeho smiech, zhodilo aj jeho. Rútil sa z výšky ako kameň.
Vedel som, že nemám šancu. Zhodil som zo seba zmätenú dušu, ale so zlomenou rukou a hrotom kopije, ktorý sa dal použiť už iba ako nôž, som nevidel východisko. Beštiu tentoraz nezaženiem.
Naša firma však garantuje výsledky. Napriek bolesti som zodvihol klienta na ruky a rozbehol sa s ním k zástupu. Muž bol čoraz ľahší a tak sme sa do rieky tieňov vnorili skôr, než sa upír dostal k nám. Predieral som sa dopredu, bez ohľadu na prázdnotu, ktorá ma trhala rovnako ako dušu môjho zákazníka. Bledli sme a Jacques, ktorý nás odrazu nevidel, zlostne škriekal kdesi vysoko. Dlho, predlho.
Zástup ďalej kráčal údolím tieňa smrti. Ja som sa odpojil až tesne pred bránou a vrátil som sa, ale moja duša už nebola dosť silná na to, aby oživila telo, ktoré po mne ostalo v opustenej uličke. Bolo mi za ním ľúto.
Našťastie tiel jesto dosť. A sila sa vráti.
Stačí len počkať.
A napiť sa.
Nechcete byť
upírom?
Renomovaná spoločnosť s tradíciou ponúka trvalú ochranu pred
premenou.
Zmluvné garancie výsledku!
Bez cesnaku!
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.