„Chrobáčik,“ blondínka v priesvitnej nočnej košieľke sa
provokatívne
oprela o zárubňu dverí kutlochu prepchatého knihami, časopismi a
rukopismi. „Už je skoro jedna. Nepôjdeš si ľažkať?“ „Ešte
minútku,
lienôčka moja. Len dopíšem.“
Prvotná obrana už bola takmer prelomená. Nepriateľ sústredil všetky
svoje
sily pri severnej bráne, ktorá bola už takmer na spadnutie. „Okamžite
k severnej bráne!“ zakričal Guss.
Jožo Ďúrik bol činorodý chlapík a preto, keď jedného dňa zablúdil
na
cintorín a uvidel koľko miest posledného odpočinku je na ňom zanedbaných
a
zarastených zdivočenou flórou, mu v momente skrsol v hlave
podnikateľský
zámer. Bude sa starať o hroby, začo si zinkasuje primeranú odmenu.
Stál som v strede ošarpanej kúpeľne. Oči mi nešlo odtrhnúť od
staromódnej, značne zájdenej vane. Moja manželka sa opatrne pretisla cez
pootvorené dvere ku mne tak, aby sa neobtrela o obité obkladačky. Ostala
stáť a zírala mojím smerom.
Z lesa vyšiel, na svojom oslovi, chudobný rytier v stredných rokoch.
Zosadol z Prixa. Oslík šťastne zaerdžal. Povystieral si tmavo sivé
krídla. Pár krát s nimi zamával a sklopil ich k telu.
Ty seš stejně větší smažka, než ta největší smažka! To teda
ne!
Smažka seš ty a ještě větší než já, takže tvoje tvrzení nemůže
platit.
Plytko sa nadýchnem, prehltnem vodu, z posledných síl kopem nohami.
Hladina
nado mnou sa zatvorila, z dna sa ku mne načahujú ruky smrti, ťahajú ma
hlbšie a hlbšie. Pokúšam sa zadržať dych, chvíľu úspešne, no potom
cítim, ako mi voda zaplavuje pľúca.
Ticho spiacej krajiny preťalo zavytie vlka. Z oblaku pary, ktorá sa mu
zrážala pred papuľou trčala rada tesákov. Po krátkom vetrení zbadal
konečne svoj cieľ. Pomaly sa rozbehol, rozprašujúc mohutnými labami
čerstvý sneh.
Prišli s veľkou dodávkou „ničenie azbestu“ a začali ničiť
azbest.
Pomocou prístroja tak prekombinovaného, že na laikov, ktorí sa do
strojov
nevyznajú, pôsobil ako čosi čarovné, a čosi čarovné aj zaiste
bol –
veď ako mohol ničiť azbest bez toho, aby z azbestu zostalo čosi
nazvyš?
Mariusz Kaczmarek ukladal svoju dcéru Kasiu spať. Bol december, no pod
kupolou
mestečka banskej kolónie Sosnowiec bolo ako zvyčajne – cez deň
príjemných dvadsaťtri a v noci osemnásť stupňov. To však nebránilo
tomu, aby sa obchody ako každý rok zaplnili produktami zobrazujúcimi
idylické zasnežené krajinky.
Pri pohľade naň som si opäť uvedomil aký je fascinujúci a zároveň
strašidelný ako čarovný strom z rozprávky. Tiahol sa do neba,
vypínajúc
sa do výšky hrdo a mocne. Nedovidel som na jeho vrchol, jeho rozmery boli
gigantické, ani piati chlapi by neobsiahli jeho kmeň.
Spod farebných štetín sa na plátne zjavovali kontúry obstarožnej
tváre,
trošku priokrúhlej a pričervenej. Muž, verná kópia rodiaceho sa
obrazu,
sedel asi tri metre pred stojanom. Uvoľnene rozprával čosi veľmi
zaujímavé, no maliar ho nepočúval.
Jena se téhle chvíle bála. Vždycky vycítila, když měla přijít.
Upřený
pohled, kterým ji ta ženská sjížděla jako skenerem, neposedný
těkající
oční koutek a výraz závisti, zájmu a chtíče. To byly prvotní
příznaky
situace, která vždy vyústila v tuhle nebo podobnou poznámku.
Černovláska
vedle ní nepatřila k těm, co moc chodí kolem horké kaše.
Strhané rysy Gavritta Malkantana, vojaka Šiestej lavarmskej armády sa
upierali na zajatkyňu. Jeho zelené oči boli v kombinácii s tmavou
rubínovou farbou jej vyžarovania skoro čierne. Pery mal stisnuté do
tenkej
čiarky a postoj, ktorá podtrhovala krúžková košeľa, hrdý.
Urobil hrubý ťah štetcom, taký, aký si plátno malo navždy
zapamätať.
Jeho ružová hmlovina, ktorú už tretí deň maľoval, mala byť čoskoro
hotová.
Redakcia denníka Fandom SK vyhlasuje 1. kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero Q1 2015. Poviedky je možné zasielať priebežne.
Prvá
poviedka tohto kola bude zverejnená 9. februára 2015. Predpokladaná
uzávierka súťaže je 11. mája 2015.
Víťazom jesenného kola súťaže pôvodných fantastických
mikropoviedok
Ohnivé pero q2 2014 sa stáva…
Tohoročné jesenné kolo súťaže Ohnivé pero sa skončilo, ani sme sa
nenazdali. Od septembra bolo na našom webe prezentovaných 24 poviedok
naozaj
pestrých žánrov i kvality. Potešilo nás, že už ubúda autorov,
ktorí
sú schopní poslať do súťaže čokoľvek, a naopak, pribudlo tých,
ktorí
berú súťaženie ako výzvu.
Zdravím ťa malý priateľu, máš chvíľku? Pretože príbeh pestrý,
ti
poviem pri vínku. Tu na našom hrade legendu máme, o čarovnom pierku. Tak
sa
posaď na šamlík, odkiaľ si vypočuješ poviedku.
Hýbateľom pokroku je lenivosť. Pohodlní ľudia si potrápia mozog,
aby
nemuseli telo. Ale zaháľka nepomáha vždy. Magnetické prepólovanie Zeme
poskytlo priestor chybám, ktoré v jadrových silách spôsobili lenivci.
Stačilo, aby zlyhala elektronika v štyroch odpaľovacích šachtách.
Spoza presklenej stienky kupé na mňa hľadeli lačným pohľadom dvoje
obrovské okále vsadené do masívnej sivastej hlavy, ktorej kraľovala
tlama
plná usmievajúcich sa tesákov. Statná postava psa-vlka bez problémov
zaberala celú šírku môjho kupé a na výšku mala minimálne meter a
pol.
Cez škáru vo dverách vetril môj strach. Očividne ho to potešilo.
Za oknom zavyl prudký vietor. Usilovne hľadal štrbinu, ktorou by sa
mohol
vtlačiť dnu. Našiel ju. Studený vzduch ovanul malú izbietku s dvoma
posteľami, oddelenými stolíkom so zažatou sviecou. Jej plameň zablikal
a
zhasol.
Asistentka sa vynorila z výťahu sťa Afrodita z mušle. Kamil zhodil
nohy
z ovládacieho pultu. Na tvár nasadil zaneprázdnený výraz číslo tri a
zjemnil ho úsmevom s náznakom flirtu. Vysoké podpätky doklopkali až
k jeho pracovnému miestu.
Každé dieťa má svojho hrdinu. Mojím bol Francis Drake, pirát
z holografického veľkofilmu. Očaril ma natoľko, že som hľadal ďalšie
a
ďalšie dobrodružné príbehy o bájnych moreplavcoch. Prežíval som
s nimi
cesty do Nového sveta, Zipangu, či Tichého oceánu. Muselo byť úžasné
nachádzať cudzie civilizácie a odkrývať tajomné neznámo.
Dobrý deň, volajú ma Ciaran. Veľmi ma teší. Zablúdili ste? Nie ste
prví.
Rád vám pomôžem. Žiaden strach, dobre to tu poznám. Narodil som sa
hentam,
len chalupu za vŕškami nevidieť. Má bridlicovú strechu, taká vydrží
veky. Otec s dedom ju kládli.
Kalendár
Miestnosť sa čupila v slabom svetle, tmavá nábytkom aj farbami
stien.
Sedeli v nej dvaja muži – jeden uvoľnený, vekom starší a druhý
zhrbený pod ťarchou únavy, očividne študent univerzity.
Ohydný predavač, krčiaci sa v malom stánku, z ktorého sa ozývalo :
„
Sweet home Alabama “ od Lynyrd Skynyrd. Spomenul si na jeho sklenené oko,
mastné vlasy a množstvo tabakového tovaru, ktorý predával.
Po piatich rokoch letu som sa prebudil z hibernácie. Neznášam
medzihviezdne
lety. Človek je po toľkej dobe spánku úplne mimo. A má erekciu, tak
ako
teraz. Pri pohľade na ostatných kolegov prichádzajúcich k sebe
zisťujem,
že sú na tom podobne. Ten tlak je taký silný, až mám pocit, že mi
stál
celý čas. Raz sa musím nášho doktora spýtať, či to je možné.
„Musím už ísť, María.“ Mill-i-an sa neochotne odpotiahol na
vzdialenosť nedotyku. Bolelo to ako čert, akoby z neho zaživa drali
kožu.
Zdroj štítu už sotva priadol, blízky stavu občasného výpadku. Mal
najvyšší čas.
Do Pekla som dorazila bez väčších komplikácií. Potešilo ma to,
pretože
bezproblémové cestovanie takmer neexistovalo. Pokiaľ vás neprepadli
recykláci, dostalo vás počasie. „Mari! Mari, tu som!“ Obzrela som sa
za
známym hlasom volajúcim moje meno. Ponad svetlovlasé hlavy vykukla
ceduľa
s nápisom Marina Mint.