Ohnivé pero Q2 2013: Brandon Gray

Ohnivé pero

sobota, 02 : 23, ráno

Škrab, škrab. Škrab, škrab.

Už dávno mal predsa spať. Koľko krát mu to treba hovoriť? Človek sa chce raz vyspať a on si vždy v noci ignorantsky príde domov a robí rámus. Zakopne o školskú tašku, ktorú si tam cez deň nechal, alebo mu spadne škatuľa plná lega. Alebo nemá ustlanú posteľ. A tie nespočetné nočné výkriky zo sna. Proste vždy niečo, len aby ju zobudil a naštval.

Súrodenci.

Škrab, škrab. Škrab, škrab.

Čo keby už zaliezol do svojej postele a prestal ju vytrhávať z polospánku? Pri troche šťastia jej zostáva do rána ešte zopár hodín spánku. Na rozdiel od neho, ona musí ísť skoro ráno do práce. Po ničom inom v tejto chvíli netúžila viac – iba upadnúť zas do hlbokého a sladkého snívania. Jej myseľ bola vláčna, ospalá. Vôbec sa nedala uchopiť, nechcela sa prebrať. Nevyčítala jej to.

Škrab, škrab…

Niečo bolo inak. Brandon si predsa vždy musí zapáliť svetlo, keď sa prace do postele. To nesedelo. Ležala v teple, pod perinou, oči zavreté. Viečka sa jej chveli. Na ich vnútornej strane číra tma. Žiadna červená či oranžová, ktorá by znamenala, že niekto zažal v izbe lampu. Bola iba tma. Tma a ticho.

Asi už konečne spí.

Škrab, škrab, škrab,

Zobudila sa, pretože ju niečo vyrušilo. Niečo sa muselo zmeniť. Naozaj tu býva taká tma? No vtedy jej to došlo. Lampa za oknom, ktorá im úž desať rokov bezočivo svieti v noci do izby, sa pravdepodobne pokazila. Prevrátila sa na druhý bok, v tichu jemne zašušťala perina, akoby niekto dlhými prstami jemne prechádzal po plachte. Nespala. Stále rozmýšľala nad tým, že ju niečo vyrušilo. Bol to iba jej pocit, alebo… to ticho je také nepríjemné! Nepočuť dokonca ani jeho dych, aj keď je iba pár metrov od nej. V šere slabo rozoznávala obrys Brandonovej postele, no po chvíli si to uvedomila. Bratova posteľ zíva prázdnotou. Opustená a rozhádzaná. Navždy. V izbe je len ona. Je tam sama ako každú noc. Lampa vonku je pokazená. Je hlboká noc. Nemala by byť hore, no čosi ju vyrušilo. Akýsi zvuk, niečo ako škrabanie.

Škrab, škrab. Škrab.

Už vedela, že je to skutočné škrabanie. Vedela aj to, že je to s ňou v izbe. Znelo to, akoby niekto nechtami jemne škrabkal po drevenej podlahe. Síce to nevidela, ale bola si istá, že to vychádza odkiaľsi spoza jej postele. Niečo tam určite kľačí na zemi a škrabe nechtiskami po podlahe, uprostred noci, v jej izbe. Obliala ju hrôza a pot. Kde je jej malý brat? Prečo odišiel? Bola to jej chyba? Nevidela nič, iba tmavé tiene zhúžvanej plachty, ktoré po ňom zostali. Ale bolo tam ešte čosi… niečo ako dva fľakaté lesklé koráliky. Nechápala, ako je možné, že sa v tej tme lesknú, no čosi jej pripomínali. Hľadeli na ňu akosi vyčítavo… skoro ako čiesi oči.

ŠKRAB.

Bleskovo vytreštila svoje oči na miesto, kde sa podlaha dotýkala zadnej časti jej postele.

Škrab. Mľasknutie. Ako keď sa niekto náhle zoširoka usmeje. Na privítanie.

Čosi sa tam v tej tme hýbalo. Bolo to prikrčené, malo to dlhé prsty a závoj tmavých polepených vlasov. Nemohla sa pohnúť. Civela na tú vec, paralyzovaná hrôzou. Nemala dôvod rozmýšľať nad tým, či je to skutočné alebo nie, pretože to vedela. Vidí predsa na vlastné oči, ako sa to pomocou dlhých zanedbaných nechtov a nechutných zvukov škriabe na posteľ, smerom k nej. Nevidela tomu do tváre, no predstava, že by uvidela ako to na ňu slepo civí, bola strašná. Zavrela oči. Škrab. Škrab, škrab. Škrab!

Prišiel si po ňu. Vedela, že raz musí prísť. Tíško vzlykla.

Posledný – Škrab. A potom cítila, ako sa jej niečie dlhé polepené vlasy dotýkajú tváre.

„Nicol Grayová. Štyridsaťdva ročná. Našli ju až po týždni. Susedia cítili zápach.“

„Príčina smrti?“ zamrmlal detektív Gerald, obzerajúc si miesto činu.

„Nie sme si istí. Pravdepodobne udusenie, ako vidíte tu na krku, ale množstvo tržných rán na celom tele zabraňuje presnému určeniu,“ policajt si odkašľal, „teda zatiaľ. Pitva hádam všetko ukáže.“

„Čo sú to za lieky?“ detektív Gerald ukázal na nočný stolík, na ktorom sa povaľovalo zopár piluliek.

„Brala silné antidepresíva. Predpísal jej ich psychiater. Pravdepodobne sa nevedela vyrovnať s tým, že jej brata Brandona Graya ako pätnásťročného zavreli na psychiatriu. Viete, žili tu sami. On mal zvláštny druh schyzofrénie. Kým lekári prišli na to čo mu je, stihol si vyškriabať oči. Nechal ich na posteli, zatiaľ čo sa naslepo pokúšal pozbierať ich z podlahy.“

„Zaujímavé. Ako zomrel?“

„Ehm, nie je isté ako. Pred desiatimi rokmi sa mu totiž podarilo ujsť, keď mu strihali vlasy. Rozsiahle pátranie bolo neúspešné. Telo sa doteraz nenašlo. Pravdepodobne sa utopil v rieke a tá ho odniesla bohvie kam,“ policajt si zastrčil palce za opasok a beznádejne zafunel spopod fúzov.

„Viete niečo o ich detstve?“

„Nič zaujímavé. Iba to, že Gray mal za mlada poruchy spánku, často sa v noci budil. Pravdepodobne trpel zlými snami. Vykrikoval, že je na podlahe špina a podobne. Bol to blázon.“

Detektív Gerald mlčal. Pristúpil k posteli a čosi si prezeral na podlahe. Potom sa otočil k mŕtvole. Nicol Grayová mala vlasy farby uhlia, čo ho však zaujalo väčšmi – mala ich ostrihané na krátko.

„Koho sú tieto dlhé tmavé vlasy na zemi?“

„Zatiaľ nevieme. Zaslali sme vzorky do labáku.“

Detektív chvíľu porovnával farbu a hrúbku vlasov z vlasmi obete, „…takže žili sami, vravíte, aha…“ mrmlal si pri tom pre seba. Potom sa náhle narovnal a vážne povedal:

„Myslím si, Joe, že by sme znova mali otvoriť pátranie. Mám totiž dôvod domnievať sa, že Brandon Gray je stále nažive.“

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
  • Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

4. novembra 2013
Agáta Gibon