 |
Bola to zvláštna osoba. S bujnou fantáziou. Okrem iného sa rada rozprávala so strojmi; s kávovarom, automatom na sladkosti, kalkulačkou, čímkoľvek.
Mal som pocit, že si vždy dávala pozor, aby ju pri tom nikto nevidel, vždy to povedala potichu a tak potmehúdsky sa usmievala, akoby vedela niečo, čo iní nie; akoby ju toto nezvyčajné správanie tešilo. Ani tie úsmevy však neboli správne – viac sa usmievala na stroje ako na ľudí.
Najšialenejšie bolo, keď prišla k bankomatu. Pozdravila ho, keď jej vydal peniaze poďakovala, občas zaželala pekný deň.
„On ťa nepočuje,“ povedal som jej raz. No ona len mykla plecami: „Možno. Ale ak sa raz stroje vzbúria, chcem byť zadobre aspoň s bankomatom, autom, počítačom a kávovarom.“
To bolo jediný krát, keď sa k tým svojim „rozhovorom“ s prístrojmi vyjadrila. Viac som sa radšej ani nepýtal.
Potom, o nejaký čas neskôr, som ju pozval na kávu. Mala v ten deň narodeniny. Usmiala sa, keď som platil, nie na mňa, ale na terminál s kreditkou. Vtedy som mal prvý krát intenzívny pocit, že ma nejaký stroj sleduje. Takmer som sa bál, že mi odmietne vrátiť späť kartu, lebo som sa naňho mračil.
„Zájdeš so mnou ešte vybrať peniaze? Len tu na koniec ulice. Už nemám žiadnu hotovosť.“ Prikývol som, stále sa mračiac na kaviarenský počítač. Prestával sa mi páčiť. Určite ma nakazila nejakou tou svojou paranojou, alebo čím to vlastne trpela. Keď som odchádzal, mal som sto chutí vyplaziť mu jazyk.
„Dobrý deň,“ zašepkala bankomatu, dôverne ako obvykle, keď zasúvala kartu do štrbiny. Vydesilo ma, keď sa na obrazovke zjavil pozdrav aj s menom, až po pár bezdychých okamžikoch som si uvedomil, že je to tak vždy, že je tak nastavený. Nadýchol som sa a mal som sa otočiť, tušil som to, ale neurobil to a neskôr si to vyčítal.
Všetko ostatné prebehlo v tichosti, len za sprievodu obyčajných zvukov, aké vydáva šťukanie tlačítok, počítanie peňazí či vracanie karty.
„Ďakujem,“ sladko sa usmiala, keď balila peniaze. Všimla si, že jej automat dal o 20 eur viac, ako chcela. Nasledoval som jej pohľad k malej obrazovke.
„Nie je začo. Prosím, užite si narodeniny. Prajem pekný deň.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.