V dobách, kdy bylo všechno ještě tak, jak má, a kontinuum se
vyvíjelo
přímým směrem, se odkudsi zjevil rušivý záblesk. Do harmonického
vztahu
dvou singulárně jednotných elementů osud dupnul a posedl jednoho z nich
jiným prvotním účelem, s nímž měl své vlastní plány.
Zgruda mala dnes dobrú náladu. Nemohla síce tvrdiť isto, že vie, či
je
dnes, alebo už zajtra, ale vďaka systému, ktorý pred nejakou dobou
vynašla,
si konečne začala čas zaznamenávať. Vo vonkajšom okruhu
s polovičným
priemerom minutojednotky nechala kolovať jedno zo svojich ramien.
Hľadím na svoje ruky. Čierne od hliny, dolámané nechty. Po tele
franforce
z rubáša. Tiež od hliny. Obraz okolia dáva zmysel, spoznávam okraj
starého cintorína. Jasné.
Redakcia denníka Fandom SK vyhlasuje 1. kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero 2014. Poviedky je možné zasielať priebežne.
Uzávierka
súťaže je 26. mája 2014. Prvá poviedka tohto kola bude zverejnená
3. februára 2014.
Že sa Vianoce nezadržateľne blížia, nám pripomenul nielen
minulovíkendový Fénixcon, ale aj fakt, že treba rozhodnúť
o víťazovi
druhého tohoročného kola súťaže fantastických mikropoviedok Ohnivé
pero
Q2 2013.
Ani si nepamätám, ako som sa ocitol v tomto svete. Proste som bol, to
jediné
som vedel v duchu zadefinovať. Žil som z noci a dennému svetlu som sa
vyhýbal. Nie že by som nemal rád slnečné lúče, ale tma mi poskytovala
úkryt pred dvojnohými dravcami.
Na začiatku bolo dievča obetované moru. Soľ jej premáčala obrvy.
Triasla
sa, keď stála na rahne, držiac sa iba jednou rukou. Takmer som ju
presvedčil, aby sa vrátila na palubu.
Stredovek, niekde v strednej Európe Za stolom z neotesaného dreva
sedia
štyria ľudia na obyčajných drevených stoličkách.
Hrdina, vraveli. Tvoj brat je veľký bojovník a drakobijec. Musíš
k nemu
vzhliadať a vážiť si ho. Ach, vzdychali ostatné dievčatá,
aké ty máš šťastie!
Dvere chaty sa otvorili bez vyzvania, do vnútra vošiel statný chlap
s plnofúzom a šedivejúcimi vlasmi. Spoza príchodzieho sa nám cez
otvorené
dvere prihovorili slnko, veselo osvetľujúce štíty veľhôr.
„Berto, ale ty si si istý, že tú raketú nájdeme…“ Malý
mužíček,
asi štyridsiatnik v pridlhých nohaviciach a gigantickom obnosenom svetri,
prepásaný kúskom povrazu, bez predných zubov a s rukami ako uhlie,
odhodlane stúpal úvraťou starého jedľového lesa.
Bola to zvláštna osoba. S bujnou fantáziou. Okrem iného sa rada
rozprávala
so strojmi; s kávovarom, automatom na sladkosti, kalkulačkou,
čímkoľvek.
Zobudila sa, pretože ju niečo vyrušilo. Niečo sa muselo zmeniť. Naozaj
tu
býva taká tma? No vtedy jej to došlo. Lampa za oknom, ktorá im úž
desať
rokov bezočivo svieti v noci do izby, sa pravdepodobne pokazila.
Jednooký Janko bol rád, že na tú perníkovú chalúpku naďabil.
Prechádzal
sa lesom, pískal si, bujakal, keď tu zrazu oblohou zalomcoval úder
ako hrom.
Korene spoločnosti Simsala Ltd. siahali pravdepodobne k izraelskému
Mossadu,
ale CIA ani MI6 si neboli isté. Oficiálne bola registrovaná na Cypre a
všeobecne známe boli len jej obchodné aktivity. Firma, ktorá sa
zaoberala
vývojom pokročilých technológií, otvorila svoje Oko času v Mekke.
Náhodný závan vzduchu k nemu doniesol pach koristi, rozoznal ženský
pot,
lacnú voňavku a nervozitu. Mimovoľne roztiahol nozdry, miloval túto
vôňu.
Vôňu honu na človeka, aj po toľkých rokoch ho ešte stále dokázala
vzrušiť. Obzrel sa, tieň na protiľahlej strane ulice, rozostretý
padajúcim
súmrakom, prikývol.
Milenka bezmocne hľadí na poštovú schránku a cíti, že sa čochvíľa
buď
rozplače, alebo zbesnie. Jej život sa zúžil na pociťovanie
neznesiteľnej
úzkosti a na čakanie pošty, ktorá nikdy nepríde. Keby jej niekto
v tejto
chvíli povedal, že láska je nádherný povznášajúci cit, do čertovej
matere ho pošle…
Mama opäť zašívala plyšového leva. Bol to Alex, chlapcov
najväčší
hrdina, ale hlava mu už na krku dobre nesedela. Nebolo sa čomu čudovať,
po
poslednom súboji v detskej izbe bol malý Peťo rád, že to vôbec
prežil.
Neviem kde som a čo tu hľadám. Neviem aký je dnes deň a kto je
vládcom
tejto (ktorej?) krajiny. Neviem ani len kto som ja.
„Mysli!“ Bytosť kričala do ťaživej hmly naokolo. „Tak mysli!“
znela,
akoby na rozkaz, jediná zúfala myšlienka, no i ju takmer okamžite
pohltil
hustý ťaživý opar. Bojovala proti narastajúcemu strachu a snažila sa
byť
tým kým je a kým byť má.
Pohľad do očí prvého žabopsa, ktorého som videl, si budem pamätať
do
smrti. Nebude to trvať dlho, aj keď sa snažia ako vedia. Bolo to
ako dnes.
Malý psík, konkrétne kokeršpaniel, naňho zízal spoza riedkych
mreží
úložného boxu. Potkanoidy mávali v obľube hlavne psie mäso, čo bolo
ešte stále predmetom skúmaní a búrlivých vedeckých, či
laboratórnych
diskusií. Podobné záležitosti ho však nezaujímali.
Kolísavým pohybom som sa postavil na špičky a znova klesol späť na
päty,
ktoré o seba jemne narazili. Ozvalo sa tiché ťuknutie dokonale
naleštenej
kože mojich čiernych pod kolená siahajúcich čižiem.
Nebom otriasala zúrivá búrka. Koruny stromov sa vo vetre vlnili ako
nekonečné zelené more. Bezmocné listy rastlín sa odtŕhali od svojho
večného domova a nechali sa unášať do šírej diaľky sivej oblohy.
Vo dverách sa objavila tmavá postava, tvár mala orámovanú kapucňou.
„Boh
s tebou,“ pozdravila. Sediaci si mlčky premeral nezvaného hosťa svojim
božským okom.
Andrew Grant pracoval pre korporáciu Monsanto. Kedysi. Začal pred
dvadsiatimi
rokmi (keď nič nenaznačovalo, že to raz bude najmocnejšia korporácia
planéty) a skončil pred necelými dvoma hodinami. Pred polhodinou len
tak-tak
ušiel pred nájomným vrahom.
Bolestivo som sa preberal z desivého sna. Nad hlavou mi lietali čierne
vesmírne lode. Ich trupy pripomínali otvorené hrudné koše s trčiacimi
rebrami. Z trysiek v zadnej časti niečo vypúšťali. Vyzeralo to ako
čierna hmla.
Cesta od přívozu nahoru do kopce byla asi to nejhorší, co Matěj
v životě
zažil. Nohy vázly, vak na zádech se zdál být těžší a těžší
s každým krokem. Možná ještě před týdnem se těšil, před pěti
dny
v něm hlodal červ pochybností, včera se trochu bál, ale jakmile před
čtvrt hodinou vykročil na správnou stranu řeky, posedl ho děs.
Fantastická štvorka tu už bola, a tak nastal čas predstaviť vám
Fantastickú 55-ku. V tomto prípade však nejde
o superhrdinský tím typu Avengers, ale o projekt vydavateľstva Hydra,
na
ktorom sa podieľali spisovatelia a ilustrátori zo Slovenska, Čiech a
Moravy.