Je nádherná bezveterná noc, hviezdy na oblohe prekrásne svietia ako tisíce malých lampášov, ba dokonca je vidno aj mesiac v plnej kráse, čiže v tvare luny. V meste, na prvý pohľad opustenom, svieti v jednej budove svetlo. Už v skorých hodinách uprostred tmy je v policajnej stanici čulo.
Na stanici zazvonil telefón, zdvihla ho mladá policajtka, ktorá má dnes nočnú službu. O dve minúty na to sa ozval buchot na dverách kancelárie policajného kapitána. „Ďalej“ reagoval kapitán. Z jeho hlasu bolo cítiť, že už má toho na dnes dosť. ,,Pane máme tu poplach, mali by ste si vypočuť posledný telefonát.“ Kapitán si povzdychol a dodal: ,,Dobre, prehrajte mi ho.“ Posledný telefonát mierený na policajnú stanicu… Neznámy kričal: „Prosím, pomôžte nám! Je tu nejaký šialenec, zabil všetkým okrem mňa a môjho kamaráta. Sme uväznený vo výťahu, ktorý sa zasekol. Môj kamarát je zranený, pomoc!“ Policajtka sa opýtala: „Kde sa nachádzate, v ktorej budove a na ktorej ulici?“ Odpoveď neprichádzala. Z hlasu muža, ktorý volal o pomoc, bolo ihneď jasné, že sa nejedná o vtip ani žiadny podraz. Kapitán zodvihol telefón a vytočil číslo, potom povedal: „Okamžite mi zistite odkiaľ bol prijatý posledný telefonát a vyhláste poplach. Nech všetci voľní prídu na vrátnicu!“ Zložil telefón a dodal: „Vy ostaňte tu pre prípad, že by sa ešte niekto ozval“. O tri minúty neskôr sa na vrátnici zišlo tucet policajtov ako 12 apoštolov. Kapitánovi zazvonil telefón. Zodvihol slúchadlo, z ktorého sa ozvalo: „Pane, posledný prijatý telefonát, bol vyslaný z historického múzea.“ Než veliaci dôstojník zložil hovor, dodal: „Všetci musíme isť do historického múzea, potrebné rozkazy vydám po ceste.“
Pred 50 minútami pri historickom múzeu. „Plán, je jasný všetkým? Vy dvaja pôjdete na prízemie, to je časť so vzácnymi knihami. Berte len tie ktoré za to stoja, tu mate zoznam. Vy dvaja pôjdete do časti so šperkmi a pôjdete so mnou na druhé poschodie po artefakty“. „Vypni všetky bezpečnostné prvky“ otočil sa veliteľ na jedného zo svojej skupiny. „Dobre, ale chvíľu to potrvá. Asi tak 15 minút, ,,Odpovedal iný zo siedmych zlodejov. Budova historického múzea vyzerala dosť strašidelne, temná akoby ju vôbec neosvetľovalo mesačné svetlo, zahalená tajomnom. Budova stála na okraji mestečka, obklopená množstvom stromov a rôznych krov. Po pätnástich minútach sa ozval jeden z lupičov: „Hotovo, všetko vyradené môžeme isť do vnútra“. Po vstupe sa zlodeji rozdelili a každý začal robiť to čo mal. Vnútri bolo ticho ako v hrobe a tma ako v jaskyni. Šéf zlodejov sa vydal do druhého poschodia, spolu s dvoma kumpánmi. Na mieste sa rozdelili a začali prehľadávať všetky vystavané artefakty. Jeden zo zlodejov na druhom poschodí vošiel do miestnosti ktorá bola o dosť menšia ako vstupná hala, slúžila totiž ako sklad. Bola tu ešte väčšia tma, ako v ostatných miestnostiach. Zlodej so zapätou baterkou prehľadával police, ktoré vyzerali ako poličky vo veľkoobchodoch. Zrazu, z ničoho nič zbadal na konci miestnosti dobre ukrytú truhlicu. Posiata prachom, vyzerala veľmi staro. Zakričal na ostatných: „Poďte sa sem pozrieť!“ Jeho kumpán dobehol veľmi rýchlo, zlodej sa zatiaľ už z nažil otvoriť truhlicu ale bezvýznamne. „Počkaj! Pomôžem ti to otvoriť“ Keď ju otvorili, nálezca si len nevďačne odfúkol: „Myslel som, že tam budú vzácne mince.“ Toto… Čo to vlastne je?“ Ani jeden z nich nevedel určiť čo sa v truhlici nachádza.
Po miestnosti sa prešiel strašidelný zvuk pripomínajúci ľudský hlas: „Ďakujem, že ste ma oslobodili. Za odmenu vám nič nespravím ale ostatný umrú.“ „Čo to akože malo znamenať?“ Z druhej miestnosti sa ozval strašný výkrik. Obaja zlodeji rýchlo zbehli vedľa, kde sa nahrádzal ich šéf. Hneď ako vošli do haly, oči im spočinuli na postave opretej o rám zamrežovaných okien. Postava mala veľký klobúk, ktorý vyzeral ako úplne z inej doby. Odetý v plášti, ktorý zakrýval skoro celú jeho postavu okrem pravej ruky, ktorá mu visela dolu akoby ju mal ochrnutú. Až keď zažiaril, zbadali, že v nej drží meč sýtočervenej farby. Za oknom sa zablysklo, vtedy na svetlo vyšlo zakrvavené telo na zemi. Bol to ich šéf a pôvod krvavej farby meča bol od neho. Do im očí im udreli veľké červené oči a šialený úsmev. Úsmev neznámeho, spokojný nad tým, čo vykonal. Zlodeji úplne stuhli, nemohli sa ani pohnúť akoby zamrzli. Postava z ničoho nič zmizla a objavila sa asi niekoľko metrov od miesta, kde stál a znovu, znovu to opakoval až nakoniec behom sekundy zmizol úplne. Ozval sa ďalší strašný výkrik z druhého poschodia. Rozbehli sa k výťahu, rýchlo nastúpili. Zrazu sa výťah zasekol medzi druhým poschodím a prízemím. Vydesený sa pokúšali z výťahu dostať, ale nedarilo sa im. Neváhali a rýchlo zavolali na políciu o pomoc.
Vonku sa zhromaždili policajti, hasiči a záchranná služba. Niekoľko policajtov v sprievode, hasičov a záchranárov rozdelených na skupiny vyrazili dovnútra. Po niekoľkých minútach prišlo čierne autu a vzápätí za ním ďalšie. Z jedného vystúpilo zopár mužov v čiernych oblekoch. Pristúpili k stojacim policajtom, ktorý ostali vonku a oslovili ich: „Kto tomu velí?“ Odpovedal im sa kapitán, ktorý stál medzi nimi: ,, Ja tu velím.“ Jeden z mužov čiernom vytiahol preukaz z ktorého kapitán vyčítal, že patria k vládnemu útvaru pre ochranu a prísne tajené vyšetrovanie. Celý nahnevaný vyprskol: „ Čo tu robíte? Vy…“ Ich šéf mu odpovedal: „Na toto tu nemáte previerku, preberáme tu vedenie.“ „O tom, by som pochyboval,“ ozval sa pokojný mužský hlas. Všetci sa otočili k smeru odkiaľ to prišiel. Zbadali muža vystupujúceho z druhého auta. Bol chudý a vysoký, ale najvýraznejšie na ňom bolo, že na krku mal štólu, prekrásne zlatočervene sfarbenú. Muž znovu prehovoril: „Moje meno je Philippe Maxwell a som arcibiskup z Aviňonu. Vedúci sekcie pre paranormalne javy a ja tu preberám velenie.“ Veliteľ mužov v čiernom nahnevane skríkol: ,,Vy tu čo robíte? Toto je štátna záležitosť!“ „Už nie,“ pokojne mu odvetil sluha boží. Zodvihol pred nich ruku a roztiahol tri prsty. Postupne ich skrýval a popritom hovoril: ,,Tri, dva, jeden…“ Zazvonil telefón a štátny pracovník muž ho zodvihol. Po skončený telefonátu dodal: „Neviem síce, ako sa vám to podarilo, ale je to vaše.“ Kapitán úplne prekvapený zo seba vydal: „Vnútri sú moji muži. Čo teraz?“ Arcibiskup mu pokojne odpovedal: „Všetci sú už mŕtvy. Moji muži sa o to postarajú.“ Z vozidla vyšli ďalšie postavy a rýchlo vbehli do budovy. Za necelú polhodinu vyšli von. Dvaja z nich niesli na rukách tých dvoch zlodejov z výťahu. Tretí vytiahol z auta kufrík a podal ho arcibiskupovi. Ten z neho vytiahol dve injekcie a pichol ich zlodejom, ktorý v bezvedomý sedeli na zemi opretý o auto. Kapitán nečakane vyhŕkol: „Čo to robíte?“ Arcibiskup opäť pokojným hlasom odvetil: „Svoju prácu. Keď sa prebudia, budú si z dnešnej noci pamätať len to, čo chceme.“ Po chvíľke nakoniec ešte riekol: „A ešte… Všetko je to prísne tajné. Do novín zverejnite len, že sa dvaja zlodeji zasekli vo výťahu. Zachránili ich hasiči potom čo si zavolali cez políciu pomoc. Teraz veštci odtiaľto odíďte mi sa o ostatok postaráme.“ Potom ešte dodal: „Toto je len začiatok. Šachovnica je rozložená a hra môže zažať.“
Ešte pred tým ako všetci odišli z príkazu arcibiskupa, sa opýtal kapitána: „Veríte v Slovo, pán kapitán?“ On prekvapene odvetil: „Neviem, ako to myslíte?“ Arcibiskup odpovedal: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.“ Kapitánova odpoveď prišla veľmi rýchlo: „V boha neverím.“ No arcibiskup pristúpil bližšie ku kapitánovi a pošuškal mu do ucha: „Tak by ste mali začať veriť.“ Nato sa pousmial ešte a dodal: „To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltí.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.