Rytier Guillaume nemal dobrý pocit, keď išiel na koni tým lesom. Nebolo to síce po prvý raz, čo meral cestu tým lesom, ale toho nepríjemného a zvieravého pocitu sa nezbavil nikdy. Zároveň si však uvedomoval, že iná cesta k hradu jeho vyvolenej nevedie.
Vedela to aj ona a vedeli to všetci. Nik im nezávidel. Každý ich mal rád a každý ich láske prial.
Ten deň sa mu však nejako nič nedarilo a on bol zahĺbený do svojich myšlienok a nechal na svojom koňovi, aby ho viedol. Veď už aj ten poznal tú cestu naspamäť.
Vôbec si neuvedomil, že kôň nevdojak zišiel z cesty a uberá sa do hĺbi lesa. Rytier Guillaume sa totiž rozhodol, že chce požiadať dámu svojho srdca o ruku práve dnes.
Jeho kôň zastal.
Ešte chvíľu trvalo rytierovi Guillaumovi, kým si to uvedomil.
Rozhliadol sa.
Až teraz si uvedomil, e zišiel z cesty.
Chcel svojho koňa posúriť, aby sa opäť vrátil na tú správnu cestu, ale zrazu ho zarazil akýsi hlas: „Rytier Guillaume, moja dcéra očakáva, že sa jej ospravedlníš.“
Rytier Guillaume sa zasmial: „Nuž, to by ani nebol taký problém, ak by tu bola, ak by som ju tu videl stáť a ona mi sama povedala, za čo sa jej mám ospravedlniť, ale nevidím tu ani len teba, hoci počujem tvoj hlas.“
Jeden strom pred ním sa pohnul, zavlnil sa a nadobudol ľudskú podobu, hoci zostal zarastený do zeme.
Rytier Guillaume mane ucúvol. „Kto si?“
„Som kráľ tohto lesa, ktorým denne chodievaš. Mojej dcére si však ublížil. Polámal si jej ruky, keď i sa vybral na cestu. Poranil si ju. Nuž, je do teba zaľúbená, a tak je nerozvážna. Je tu ale problém. Takú doráňanú si už nik za ženu nezoberie. Iba, ak by si urobil tak ty.“
„Ja?“ zarazil sa rytier Guillaume. „Ale veď ja práve idem požiadať o ruku svoju vyvolenú!“
„To všetko viem. Svoj čin však môžeš odčiniť iba tak, že požiadaš moju dcéru o ruku.“
„A keď ju odmietnem?“
„Nepotrestá ťa ona, ale ja.“
„Tak teda prijímam tvoj trest.“
„Zváž dobre, čo hovoríš.“
„Už som zvážil. Potrestaj ma teda.“
Kráľ lesa vzdýchol. „Oveľa radšej by som ťa videl po boku svojej dcéry, ale zvolil si si svoj osud sám.“
Veľký strom roztiahol konáre a premenil sa opäť v strom.
V tom okamihu všetky stromy okolo skameneli.
Skamenel aj rytier Guillaume a jeho kôň.
Nik z nich však už netušil, že sa obaja premenili v jeden zrastený skamenelý bizarný strom.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.