Fedor sedel na roztočmi okupovanom gauči s nohami vystretými na starosvetskej taburetke a otrávený výraz v jeho tvári prezrádzal, že opäť hľadá odpoveď na otázku, kedy to vlastne začalo s jeho životom ísť z kopca.
Ľavou rukou stlačil diaľkový ovládač televízora. Na obrazovke naskočila animácia rýchlo sa otáčajúcej zemegule, sprevádzaná dramatickou hudbou. Zo zemegule vyskakovali obrazy plné napínavých scénok z celého sveta. Markíza vysielala správy o piatej.
Ľahká váha: V košickej karanténnej stanici museli utratiť všetky zvieratá kvôli náhlej epidémii besnoty, južný pás krajiny stále sužujú záplavy a slovenskí hokejisti dostali po úspešných majstrovstvách sveta od prezidenta strieborné perá. Poteší.
Televízne noviny boli jediným Fedorovým rozptýlením počas dlhých nudných dní, čo trávil doma, odkedy ho kórejský zamestnávateľ na hodinu vykopol z továrne na výrobu káblových zväzkov (Najvyššia kvalita v okruhu tristo kilometrov… a možno aj ďalej!). Ťahalo mu na päťdesiat, a to už vás skôr skosí infarkt, než by ste si mali nájsť nové zamestnanie.
Kórejčania ho po tom incidente obvinili z hrubého porušenia pracovnej disciplíny a on im na oplátku vynadal do šikmookých buzerantov, čo šikanujú poctivých ľudí. Iste, mohol v tejto veci napísať ombudsmanovi, alebo dokonca samému prezidentovi (možno by aspoň dostal strieborné pero), ale rovnako dobre sa mohol ísť sťažovať na lampáreň. Veľmi dobre si uvedomoval, že v tomto štáte už nikto nikomu nič negarantuje.
Fedor pocítil silnejúci tlak v mechúre a práve sa dvíhal, že si odskočí, keď tu zrazu na obrazovke naskočilo niečo, čo si nemohol nechať ujsť za žiadnu cenu. Ponoril sa späť do mäkkého gauča a zbystril pozornosť.
„Práve sme dostali od kolegov z réžie informáciu o mimoriadnej udalosti,“ ohlásila Mariana Ďurianová so smrteľne vážnou tvárou, keď sa kamera prepla z honosných priestorov prezidentského paláca plného hokejistov späť do štúdia. Ďurianová mala na sebe červený kostýmček s decentným výstrihom a Fedor v duchu skonštatoval, že tehotenstvo tej dáme naozaj svedčí. Vzápätí pridal hlas, aby prehlušil bubnovanie teplého letného dažďa na oknách obývačky. Pred hodinou sa znova rozpršalo a vyzeralo to, akoby nechcelo prestať ešte hodnú chvíľu.
„Naši reportéri získali nahrávku z mobilného telefónu od anonymného diváka z Rimavskej Soboty,“ pokračovala moderátorka. „Zachytáva šokujúci úkaz spojený so záplavami z posledných dní. Upozorňujeme, že zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov.“
Fedor sa natešene pomrvil. Pod zarastenými pazuchami mu mľaskol štipľavý pot. Tak predsa len niečo bude, pomyslel si. A stalo sa to priamo v našom meste!
TV štúdio s napudrovanou blondínou vystriedal trasľavý amatérsky záber v nízkom rozlíšení. Zachytával rozmočenú ulicu plnú starších rodinných domov s malými dvorcami. Všetky objekty v obraze akoby boli poskladané z neostrých malých kocočiek. Obloha farby zablatenej pláštenky sem-tam pustila na zem veľkú kvapku v tvare slzy.
„Zasrané dažde v zasranom meste,“ vyhlásil majiteľ mobilu. Zatiaľ, čo nakrúcal okolité dianie, pomaly kráčal po chodníku pri zaplavenej ceste. Práve bolo vidno jeho chlpaté holene a pod nimi tenisky s vyplazeným jazykom a rozviazanými šnúrkami krikľavo zelenej farby.
„Teraz ti, brácho, ukážem dačo, z čoho zaručene padneš na riť!“ sľuboval jeho vzrušený hlas. „Takéto sračky u vás, v slávnej Blave, zaručene nemáte! Hovorím o sk***ných úhoroch, brácho!“
Nadávky boli ľuďmi z televízie z väčšej časti vypípané, z menšej zrozumiteľné. Mladík s mobilom zastavil pri odtokovom jarku a nasmeroval hľadáčik kamery dolu, na kanalizačnú mriežku, v ktorej sa vrtel zaseknutý čierny úhor ako rozkývaný gumový pelendrek. Omývali ho mútne prúdy plné stebiel trávy, ihličia drobných kamienkov.
„Pozri na to, brácho!“ upozornil kameraman neznámeho adresáta, „Úhory nám lezú von z kanálov! Sú v celej ulici, fakticky! Pripomína mi to ten film o hadoch v lietadle. Sk***ná haluška v priamom prenose len pre tvoju maličkosť!“
Obraz sa preniesol ďalej do ulice. Zaplavenou križovatkou sa valili hmýriace sa tmavé chvosty. Keď cez zamračenú oblohu nakrátko preblesli slnečné lúče, odrazili sa od mäkkých slizkých chrbtov v kovovo strieborných odleskoch.
„Asi ma z toho drbne! Hotová invázia čiernych ch***v! Len dnes! Len tu! Exkluzívne v tí-ví dídžeja Majkyho!“
Vtom pozornosť dídžeja Majkyho zaujal nehybný úhor v neďalekej plytčine pri obrubníku. Vydal sa jeho smerom.
„Hádam si len nevykýchol, starký?“ spýtal sa hadovitej ryby s vyvalenými čiernymi očkami. „Prečo radšej nejdeš domov k svojej starej?“
Štuchol do valcovitého tela špičkou svojej zafúľanej bielej tenisky.
A tvor vo vode sa prebudil k životu.
Vrhol sa po odhalenej holeni dídžeja s nevídanou zúrivosťou.
Keď sa do Majkyho mäsa zahryzli tesáky ostré ako britva, ruka s mobilom sa nekoordinovane roztriasla a kamera snímala nestabilný obraz desiatok, azda stoviek čiernych vlnoviek, ktoré na neďalekej križovatke náhle zastavili – a vzápätí zmenili smer svojej púte.
Všetky mierili k mladíkovi s mobilom.
Jed v ľudskom tele pôsobil rýchlo. Majky klesol na kolená a telefón mu z ruky vypadol do trávy pri chodníku. Výhľad čiastočne zaclonili tmavozelené steblá, ale stále bolo dostatočne dobre vidieť na húf poskrúcaných čiernych uhoriek s cvakajúcimi čeľusťami, ktoré sa vrhli na mladíka a pokryli každučký centimeter jeho vyšportovaného tela.
Potom obraz sčernel a prepol sa späť do televízneho štúdia.
„A teraz niečo… celkom iné,“ snažila sa o premostenie k ďalšej správe viditeľne zaskočená Ďurianová, lenže Fedor už žiadne ďalšie správy nevnímal.
„No kurva,“ vydýchol si. „Šialený svet. Šialený. Ešteže žijem v paneláku. Tunák si žiadne úhory nevylezú.“
Nervózne sa uchechtol a prešiel si rukou po troch či štyroch vlasoch, čo mu ostali na hlave. A ešte si pomyslel, že v niečom sme konečne lepší, ako tí nafúkaní Američania: ich príbehy o aligátoroch v newyorskej stoke sú len obyčajné výmysly, ale naše úhory sú skutočné, tak sakramentsky skutočné, až to bolí.
Pozrel na hodiny na stene. Bolo krátko pred pol šiestou; Ružena by sa mala na prahu zjaviť každú chvíľu. Pracovala v banke na kase a nosila pravidelne výplatu, čím bola aspoň k akému-takému úžitku. Inak s ňou nebolo ani reči, odkedy sa decká rozpŕchli do sveta a ona sa ocitla v prechode. Fedor len dúfal, že mu nezabudne priniesť pivo – posledné stiahol dnes na obed k sviečkovej, čo ostala v chladničke od nedele.
Pivo mu znova pripomenulo plný mechúr.
Pomaly sa odšuchtal sa do kúpeľne – tieň človeka, ktorým kedysi býval.
Zdvihol záchodovú dosku a rozkročil sa. Dolu v mise čosi zabublalo a on si pomyslel: Ten hajzel je znovu upchatý, kto sa s tým má furt srať!
Stiahol si vpredu tepláky aj s trenkami a druhou rukou nasmeroval svoj nástroj na biely porcelánový lievik.
Zaklonil hlavu a s úľavou vypúšťal zlatý dážď.
Keď mal mechúr do troch štvrtín prázdny, ozvalo sa zdola hlasné šplechnutie.
Stotinu sekundy po ňom vyslalo Fedorove telo do mozgu signál strašlivej bolesti. Tesne predtým, než začal vrieskať, vyskočili mu viečka ako rolety a on s nepopísateľnou hrôzou spozoroval, že v rozkroku mu visí trepotajúca sa hladká uhľovočierna hadička s dlhou súvislou plutvou po celej dĺžke chrbta, a že sa drží jeho najcennejšieho telesného majetku pevne ako kliešť.
Kým úhor zápasil s mäkkými tkanivami v mužovom rozkroku, voda v mise znovu zabublala. Z hlbín sa vynoril ďalší čierny tvor a krvácajúci muž pochopil, že toho piva sa dnes asi naozaj nedočká.
Ani dnes, ani nikdy inokedy.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.