Čo je horšie ako nevedieť? Nevedieť, že neviem!
Ako by ste sa zachovali, ak by vám prišiel list z budúcnosti? Od vás
samotných?
Sú také notoricky známe príbehy, o ktorých si všetci myslia, že
ich
poznajú odpredu aj odzadu. Červená čiapočka, Rómeo a Júlia,
Titanic…
Ale našťastie sa nájdu ľudia, ktorí tieto príbehy stále znova a znova
berú do svojich umných rúk…
Stephen King je jedným z najznámejších autorov hororov a trilerov
plných
temnoty. Reálne miesta prepojil s fiktívnymi tak dobre, že sme sa ich
mnohí
snažili nájsť na mape USA.
Súdruh Superman sa hlási do služby sovietskeho ľudu. Ako v neľahkej
skúške obstojí? Dojedzte boršč a poďte si to prečítať.
Po siedmich rokoch prichádza nové, autorsky prepracované vydanie
obľúbeného YA fantasy románu, v ktorom nechýba mágia, napätie
ani láska.
Toto je príbeh z dávnych čias. Z čias mýtov a legiend, keď boli
starí
bohovia malicherní a krutí a zoslali na ľudstvo osud utrpenia. Len jeden
človek sa odvážil vzoprieť ich moci. Herkules.
Black Cat, Vulture, Madame Webb, Foolkiller a najmä Juggernaut
demolujúci
úplne všetko, čo mu príde do cesty. Spajďák to tentokrát bude mať
nahnuté.
More odjakživa patrilo v prvom rade mužom. Tradovalo sa predsa, že žena
na
palube prináša smolu. Ženy patrili iba do prístavov, kde na vyčkávali,
kým sa v diaľke na horizonte objaví loď, mávali jej potom bielou
šatôčkou a slzili. Ach, jaj!
Akokoľvek to znie, jedným z najslávnejších svedectiev
o nacistickej
beštialite Druhej svetovej vojny je denník tínedžerky.
Kalendár
Maria Hillová je čoraz bližšie k dôkazu o zrade Kapitána Ameriku,
ktorá
môže zatriasť univerzom, a zo Spider-Mana sa údajne v blízkom čase
stane
úkladný vrah. Toto nevyzerá dobre.
Sú veci medzi nebom a zemou, ktoré logicky nevysvetlíme, a stáva sa, že
zlo
prežije celé stáročia. Občas si za to môžeme sami. Sme plní závisti
a
zloby, ktorou sa zlo živí a prekvitá. So zlom našťastie prichádza
aj dobro.
Päticu mladých ľudí v zatopenom podzemí ohrozuje ľudožravý
krokodíl.
Prežije krokodíl alebo oni? Ak oni, tak všetci alebo len niektorí?
A krokodíl čo? Prežije? Samé otázky. Žiadne odpovede.
Existuje veľa vier a náboženstiev, rovnako aj kvantum bohatých
televíznych
kazateľov, zarábajúcich na naivite svojich ovečiek.
Mladý konzervatívny básnik Gabriel Syme je naverbovaný Scotland Yardom
do
tajnej protianarchistickej jednotky.
Kto môže a má na to bubáky, rovno emigruje. Väčšina však skončí
v utečeneckých táboroch. Komunizmus padol, ŠtB sa už nevolá ŠtB, no
funkcionári na istých postoch sú stále tí istí a ťahajú za nitky.
Nik
netuší, čo za hmota to z pukliny vyviera.
Opäť sa stretneme s hlavnou hrdinkou Lyrou, ktorú poznáme
z oceňovanej
série Temné hmoty, avšak z dievčatka je dospelá žena, ktorá musí
čeliť ťažkostiam na svojej ceste bez démona Pantalaimona.
Tajomná veža láka zvedavcov, lovcov pokladov aj vyvrheľov. Navyše sa
o nej
hovoria strašidelné povesti. Chcete ich spoznať a popri tom nájsť
obrovský
poklad?
Zobudila som sa. Sedela som na zemi, ruky zviazané, šaty dotrhané,
v ústach
chuť, akoby som zjedla kravské lajno. „Už si sa prebrala?“ spýtal sa
ma
všivák Callahan, zdvihol ma zo zeme a prehodil na koňa ako handrovú
bábiku.
Silu ten smrad teda má.
Neil Gaiman sa v posledných rokoch vypracoval na jednu
z najväčších
postáv fantasy žánru. Svoju pozornosť delí medzi komiksy, romány,
televíziu, poviedky, film, rozhlas, eseje, poéziu… a určite
ešte niečo.
Občas sa objavia knihy, ktoré tancujú na hranici viacerých žánrov a
viac
či menej úspešne vynikajú oproti konkurentom. Takouto knihou je aj
Druhý
spánok od Roberta Harrisa, ktorý sa tvári ako historický triler, no robí
si
nárok na čestné miesto medzi scifi románmi.
Nikolai je vládca Ravky, ktorá sa spamätáva z vojny proti mocnému
Temnanovi. Ten pre túžbu po moci zabil starého kráľa, svojich priateľov
aj
griše, magicky nadaných jedincov, ktorých sám učil využívať ich
nadprirodzenú silu.
Minule sme si povedali o UKK a zmutovaných korytnačkách
ovládajúcich
bojové umenie. Dnes prichádza na rad DC konkurencia. A znova Marvel.
Raz sa naša znečistená a zničená matička Zem stane nevhodná pre
život.
Ak budeme na dostatočnej technickej úrovni, doletíme k najbližšej
obývateľnej planéte a osídlime ju. No možno sa iba presťahujeme pár
kilometrov nad povrch