 |
Súdruh Superman sa hlási do služby sovietskeho ľudu. Ako v neľahkej skúške obstojí? Dojedzte boršč a poďte si to prečítať.
Ak by ste z tohto komiksu sňali prebal a ukázali niekomu obálku pod ním, asi by nechápal, prečo mu dávate čítať Leninov životopis. Temná a tvrdá väzba s čiernou látkovou záložkou, na dotyk príjemne drapľavý povrch a uprostred toho zlatistý kosák s kladivom. Prebal je priamočiarejší, ale aj on sa nesie v sovietskom duchu: hranaté tvary, hrdinské pózy, víťazná zástava hrdo sa týčiaca k oblohe a statný muž pozerajúc vpred, k svetlým zajtrajškom a bez strachu hľadiaci do očí blížiaceho sa nepriateľa. Stojí za ňou majster minimalistických, ale možno o to zaujímavejších obálok Dave Johnson (100 nábojů, Punisher MAX).
Superman nie je nudný patrón. Naopak, je to fantastická postava. Len s ním treba vedieť pracovať. Proste, ako s Arnoldom Schwarzeneggerom. A súhlasím s tým, že so Supermanom (a s Arnoldom Schwarzeneggerom) mnohí tvorcovia pracovať nevedia alebo to flákajú. Scenárista Mark Millar našťastie medzi nich nepatrí. Je to (v dobrom) podvraťák. To určite pochopil každý, kto si od neho v minulosti niečo prečítal; či už Wanted, Občiansku vojnu, Kick-Ass alebo trebárs Wolverine: Starý dobrý Logan. Millar sa rád na notoricky známych komiksových hrdinov pozerá inak. Drzejšie, škandalóznejšie, inovatívnejšie.
V Millarovej alternatívnej vízii superkozmonaut nepristál v USA, ale v Sovietskom zväze. Vyrastal na vidieku a keď sa naplno prejavili jeho schopnosti, odletel do Moskvy, kde si ho privlastnil Stalin. Fúzatý vodca mienil pýchu komunistického režimu využiť v boji proti zlej Amerike. A Amerika sa snažila s Josifom Vissarionovičom držať krok. Čo v žiadnom prípade nemohlo dopadnúť dobre.
Dej sa odohráva v priebehu niekoľkých desaťročí (a ku koncu zachádza ešte oveľa, oveľa ďalej). Počas nich sledujeme Supermanov vývoj. Ako americký, tak sovietsky Superman je v jadre statočný dobrák opravujúci všetko, čo sa opraviť dá. Pomáha každému, bez ohľadu na národnosť a politickú orientáciu. Je však zároveň do istej miery ovplyvniteľný. Nejde ani tak o to, že by s ním iní manipulovali. Reaguje však na činy iných (či už Stalina alebo Lexa Luthora). A každá reakcia čo? Vyprovokuje protireakciu. A to ho mení, postupne, krok za krokom, čím ďalej, tým viac.
Superman: Rudá hvězda ponúka nielen akciu, ale i hosťovanie slávnych tvárí. Zo všetkých môžem prezradiť aspoň anarchistu Batmana, snáď mi to ochranca Gothamu, pardon, Moskvy v noci nezráta. Raz za čas to Millar nezvládne a zmeny, ktoré používa, sú skutočne len kozmetické (Batman nosí baranicu a úkryt mu nezdobí obrovský T-Rex, ale iná obrovská hračka). A občas mu z klietky vyletela logika a už ju nechytil (muž sa dohodne s vrahom svojich rodičov?).
Väčšinu času je však inteligentný, disciplinovaný a zadumaný. Vŕta do hĺbky. Kým iní autori by sa pri vete „sovietsky Superman“ uspokojili s tým, že by pred neho položili štamperlík, Mark Millar to berie poctivo a zoširoka. Je v tom trochu z Orwella, ale Millar nezjednodušuje. Nechce osloviť detského čitateľa. Superman v jeho podaní nie je tyranský „veľký brat“. Je to komplikovanejšie.
Kresba robí česť režimu. Je mäsitá a výživná. Trochu ako keď tri dni blúdite lesom a potom vás zachránia a položia pred vás kotlík plný diviačieho guláša, no po dvoch tanieroch pochopíte, že je toho príliš. To nie je kritika, len skonštatovanie faktu, že Superman: Rudá hvězda nie je nenáročná jednohubka, na ktorú si o týždeň neskôr nespomeniete, lež prekvapivo kvalitný text, ktorý má „náhodou“ podobu komiksu.
Dočkáme sa niekoľkých ikonických obrazov, ako napríklad Superman týčiaci sa nad dieťaťom, ktorému podáva uletený balónik a zároveň ho zachraňuje pred istou smrťou. Alebo sovietsky dôstojník s fľašou vodky v pravej a dymiacou sa pištoľou v pravej ruke.
Nevadí, že sme vhupli doprostred deja, nevidiac Kal-Elovo detstvo strávené na ukrajinskom roľníckom družstve. V podstate by to bolo to isté, čo poznáme, akurát by sa jeho pozemskí rodičia volali Ivan a Oľga, namiesto amerického traktora by jazdil na sovietskom traktore (obyčajnom, nie takom s vrtuľou a guľometmi) a nejedol by hamburger, ale chlieb s masťou a cibuľou.
Bonusy sú štedré. Medailóniky scenáristu a ilustrátora, úvodné slovo od Toma DeSanta a masívny skicár s do češtiny preloženými (čo nie je až taká samozrejmosť, ako sa môže zdať) poznámkami od viacerých osôb. Vrátane slávneho Alexa Rossa, ktorého monumentálnu kresličskú prácu dôverne poznáme z diel Království tvé, Zázraky alebo Mír na Zemi. Ross sa na tvorbe Rudé hvězdy priamo nepodieľal. Jeho skice sú tu z toho dôvodu, že tvorcom na začiatku neoficiálne pomáhal s vytvorením napríklad kostýmov jednotlivých postáv.
O popularite diela vypovedá aj to, že ide o reedíciu. Prvý raz BB/art červeného Supermana vyslalo na trh v roku 2012. Tento náklad je dnes beznádejne vypredaný, preto došlo v roku 2020 k opätovnému vydaniu. Čo prekvapuje, je to, že Rudá hvězda zatiaľ nevyšla v komiksovom DC komplete. Mnohé, s prepáčením, zbytočnosti v ňom vyšli (aj o Supermanovi), no tento zásadný nie. Nuž, asi nie všetko s názvom komplet je kompletné…
Robotník z ocele sa vydaril. Ide o významnú kapitolu v Supermanovej komiksovej kariére. V našich končinách z jeho portfólia vyšli desiatky vecí, ale toto je jedna z najlepších. Na zdravie! Aj do tretej nohy.
Hodnotenie: 80 %
Superman: Rudá hvězda (orig.: Superman: Red Son)
Autor: Mark Millar
Vydavateľstvo: BB/art
Rok vydania: 2020
Ilustrácie: Kilian Plunkett, Dave Johnson
Jazyk: český
Preklad: Martin D. Antonín
Počet strán: 168
Väzba: šitá v tvrdých doskách s prebalom
ISBN: 978–80–7595–398–8
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.