Horor 90. rokov dvadsiateho storočia (2. časť)

Dokončenie článku z minulého týždňa

Dracula
Chobotnica
Mutant - Species - poster
Relic poster
Detská hra

Predchádzajúca časť: Horor 90. rokov dvadsiateho storočia (1. časť)


Akty X vrátili horor aj na televízne obrazovky. Niektoré časti sú bravúrne hrôzostrašné (toomsovčina Hniezdo, kanalizačný Hostiteľ, lesný Padá súmrak, hixploitation Domov). Úspech seriálu odštartoval vlnu podobných seriálov (Verte neverte, Faktor Psí, Krajné medze), ale to už nebolo to pravé. Duo Mulder/Scully sa ukázalo v druhej polovici desaťročia natoľko obľúbené, že si koncom desaťročia vydupalo vynikajúci celovečerák.

V 90. rokoch boli v móde obrie príšery, ale mnohé z týchto filmov nemali s hororom nič spoločné (napr. Godzilla, ale treba dodať, že napríklad Jurský park obsahoval niekoľko hororových scén). Výnimkou boli kúsky Anakonda a jej morský nástupca Chobotnica. Vesmírnu pechotu taktiež nemôžeme považovať za horor, ale minimálne vďaka finále (a skvelej pasáži z vyzabíjanej vojenskej základne) sa o tento žáner jemne, veľmi jemne, len tak klepietkami, obtiera.

Koho však desia giganti? Málokoho. Koho ale desia doktori? Každého? Na túto strunu v deväťdesiatkach zahrali horory Dr. Giggles a najmä zubárska séria Dentista (dva diely).

Sérioví vrahovia sú drsná téma, ale môžeme „serial killer“ počítať do hororu? Skôr nie ako áno, každopádne nás nezabije, ak spomenieme, že Mlčanie jahniat (1991) odštartovalo vlnu pátrania po šialených sériových (nie masových) vrahoch. Nasledovala séria podobných záležitostí (Sedem, Zberateľ bozkov, Zberateľ kostí). Vrahovia boli obľúbenou témou v spomínaných Aktoch X. Seriál Milénium s Lanceom Henriksenom (v podstate rip-off Aktov X) bol dokonca založený len na sériových vrahoch.

Ďalším okrajovým podžánrom je stalkerovský psychotriler. Tomu sa v danom období darilo, napríklad kúsky Plavba (Rutger Hauer vs. Eric Roberts), Spolubývajúca (Bridget Fonda vs. Jennifer Jason Leigh), Modrá oceľ (Jamie Lee Curtis vs. Ron Silver), Mys hrôzy (Nick Nolte vs. Robert De Niro), Psychopat zo San Francisca (Michael Keaton vs. Matthew Modine) alebo Ruka na kolíske (Rebecca DeMornay vs. Annabella Sciorra).

Snuff je otrasná téma. Ak neviete, o čo ide, nechajte to tak. Prekvapivo to tak ale nenechali filmári v 90. rokoch (Diplomová práca, 8 MM a Bojovník s Johnnym Deppom, ktorý však síce bol o snuff, ale inak nemal s hororom nič spoločné).

Vzhľadom na čoraz bližší rok 2000 (o ktorom rôzne hlasy tvrdili, že nastane koniec sveta) sa horory niesli v znamení diablov, Satana, apokalypsy atď. Pána pekiel kvalitne hral Al Pacino (Diablov advokát), nekvalitne Gabriel Byrne (Koniec dní) a rovnaký Gabriel Byrne si zahral aj v Stigmách, avšak kladnú rolu. Mnohí nedajú dopustiť ani na rozvážnu Deviatu bránu s Johnnym Deppom.

Byrne si v roku 2000 zahral aj v ghost house Dom duchov z produkcie Roberta Zemeckisa. Z podobného rangu „prekliatych domov“ boli viaceré kúsky (napr. Zámok hrôzy s Catherine Zeta-Jones podľa románu Shirley Jackson).

Záhada Blair Witch vyvolala vlnu found footage, ale ako ázijský boom, i tento sa naplno rozbehol až po roku 2000, takže sa ňou v našom sumarizačnom článku zaoberať nebudeme.

Záhada Blair Witch bola za istých okolností aj hororom o čarodejnici. Tieto nepríjemné tetky to v danom desaťročí mali náročné. Čarodejnice s Anjelicou Huston a seriály Čarodejnice (so Shannen Doherty) a Sabrina – mladá čarodejnica (s Melissou Joan Hart) do hororu nerátame, spomenúť by sme však azda mohli fušku Spolok čarodejníc s vtedajším výkvetom začínajúcich hviezdičiek v čele s vreskotovskou Neve Campbell, Fairuzou Balk a Robin Tunney. Výrazné čarodejnícke slovo povedala i Sigourney Weaver v úlohe zlej macochy a čarodejnice v neprávom zabudnutej Snehulienke – príbeh teroru, ktorá šla skôr do hororu, než „detskej“ rozprávky.

Rok 1999 sa niesol v znamení Shyamalanovho trháku Šiesty zmysel s neuveriteľným výkonom Brucea Willisa, o ktorom sa neskôr (prevažne vďaka Kevinovi Smithovi, ktorý ako jediný nabral odvahu povedať to nahlas, a zničilo mu to kariéru) prevalilo, že sa správa ako kretén. Ale za taký výkon, aký podal ako psychiater s tajomstvom (o ktorom sám nevie), by som mu túto povesť (čisto teoreticky) odpustil. Šiesty zmysel nebol jedinou ducharinou desaťročia (ďalej napríklad Ozveny mŕtvych z rovnakého roku s Kevinom Baconom).

Upíri to mali fajn. Venovala sa im mrazivá časť Aktov X s názvom Trojica, úspešný seriál Buffy, premožiteľka upírov (ktorý paradoxne odštartovala neúspešná filmová príšernosť, seriál samotný sa potom stal pre istú obec divákov kultovým a vydobyl si spin-off Angel), už spomínaný titul Interview s upírom a Coppolov Drakula, elektrizujúci Blade a Od súmraku do úsvitu s nezameniteľným hereckým výkonom Quentina Tarantina.

Zombies. Večná téma, na ktorú sa dá nahliadať všelijako. A v danom desaťročí sa na ňu aj nahliadalo. Boli prítomné „zábavné“ splattery Petra Jacksona (Braindead) a Briana Yuznau (Návrat živej smrti 3), ale tiež naopak temné veci Toma Saviniho (farebný remake Noci oživených mŕtvol). Za zombíčinu môžeme istým spôsobom považovať aj druhý Cintorín domácich zvieratiek.

Kanibalské filmy na tom tiež neboli najhoršie: okrem Hannibala Lectera (Mlčanie jahniat, Hannibal) spomeňme v Tatrách natáčaných Vyhladovaných s Robertom Carlyleom alebo Prežiť o stroskotanom lietadle v Andách (ale to je dráma).

Prekvapivo sa v 90. rokoch piaty raz nevrátili Čeľuste, ale dodnes sa nájdu ľudia veriaci tomu, že scenár Harlinovej Zradnej hlbočiny je v skutočnosti upravený scenár k nikdy nezrealizovaným Čeľustiam 5. Keď sme pri literárnom otcovi Čeľustí, tak Petrovi Benchleymu v 90. rokoch slušne šla karta (Krakatica, Netvor, Cruel Jaws).

Vesmírne krváky boli poriadne nechutné. Votrelec 4 a Horizont udalosti značne preverili odolnosť žalúdkov divákov. Mimozemšťanov sme mali v danom desaťročí veľa, ale často nemali s hororom nič spoločné (Hviezdna brána, Deň nezávislosti). Do vesmíru sa dokonca prebojovali aj Leprechaun a Critters (obidva v štvrtých dieloch svojich sérií). Skôr fungovali horory, v ktorých mimozemskí agresori neboli vo vesmíre, ale na Zemi (Predátor 2, Temný anjel s Dolphom Lundgrenom, Fakulta, Vládcovia bábok, votrelecký Mutant).

Väčšie nebezpečenstvo než v kozme, nám hrozilo pod morskou hladinou. Vznikla Sféra podľa bestselleru Michaela Crichtona alebo spomínaná Zradná hlbočina. Táto vlna sa ale nedala porovnať s oveľa početnejšou vlnou z konca 80. rokov (Leviathan, Deep Star Six, Priepasť, The Rift s R. Lee Ermeym). Obľúbené boli nielen podmorské tituly, ale i podzemné (Mimic). Pre klaustrofobikov nebola určená ani Kocka.

Z ďalších atraktívnych výprav spomeňme múzeum (Relic) a márnicu (Strážca mŕtvych – originál aj hollywoodsky remake s Ewanom McGregorom).

Vraždiaca zver na tom v 90. rokoch nebola najhoršie. Dočkali sme sa nielen žralokov v Zradnej hlbočine a plazov v Anakonde, ale tiež pavúkov (Arachnofóbia z produkčnej dielne Stevena Spielberga) a levov (skutočnými udalosťami z Afriky inšpirovaní Lovci levov s famóznou dvojkou Kilmer/Douglas).

V móde boli aj rôzne malé potvorky, ktoré však boli za istých okolností smrteľne nebezpečné (okrem najslávnejších zástupcov Gremlins a Critters ešte napr. Ghoulies alebo Beasties).

Vraždiace bábiky na tom v 90. rokoch neboli najlepšie, ale dočkali sme sa aspoň troch dielov chuckyovskej série Detská hra a spriaznenej, hoci značne béčkarskejšej ságy Majster bábkar (šesť dielov).

Toto je z psychologického hľadiska veľmi dôležité. A čo je v hororoch dôležitejšie, ak nie psychika? Niektorí tvorcovia pochopili, že je podstatné prestať umiestňovať horory do lesných chatiek, na vidiek alebo na iné miesta, od ktorých automaticky nič dobré nečakáte, a dávať ich do miest, mestečiek, na sídliská. Všade je plno ľudí, susedov, priateľov a policajtov, napriek tomu vám nikto nepomôže (Vreskot, Candyman, Mlčanie jahniat, Hráči so smrťou).

Vstup do nového desaťročia sa niesol prevažne v znamení neamerickej tvorby. Úspešná bola vlna hispánska (Jaume Balagueró, Guillermo del Toro, [REC], Sirotinec), spomínaná ázijská alebo dokonca francúzska (Noc s nabrúsenou britvou, Martyrs, Purpurové rieky). Američania sa sústredili prevažne na found footage a remaky (či už ázijské, alebo vlastné – napríklad Texaský masaker motorovou pílou, Hory majú oči). Ale to už je iný príbeh.


Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.

Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.


30. septembra
Ivan Kučera
Zdroj informácií