Zámok hrôzy

Jan De Bont

Tak sa nám Catherine Zeta-Jonesová vydala za chrena Douglasa. Ach-jaj. Našťastie si ale môžeme zaspomínať na časy, keď bola ešte slobodná a štíhla, a to pri ZÁMKU HRÔZY, ktorý už nájdete aj vo videopožičovniach.

Načo to tajiť, tento film sa stretol so značne negatívnymi ohlasmi zo strany divákov i kritikov. Ak teraz čakáte, že ho budem brániť podobne ako Wild Wild West, sklamem vás. Kuvici totiž mali pravdu – ZÁMOK HRÔZY skutočne nie je nič extra. S Janom De Bontom, ktorého vynikajúca Nebezpečná rýchlosť a slušný Twister voľakedy vystrelili do pozície režisérskej superhviezdy, to očividne ide dolu vodou. Obávam sa, že ho táto historka o štyroch ľuďoch v starom baráku plnom duchov a čudesných zjavení definitívne odsunie do kategórie béčkových režisérov. To, aký je tento film priemerný, je totiž jednoznačne len a len jeho vina. Prečo to tvrdím s takou istotou? Pretože okrem samotnej réžie mal ZÁMOK HRÔZY všetky predpoklady byť špičkou vo svojom žánri.

Najpozitívnejším prvkom sú solídne herecké výkony. Najmä hlavná hrdinka Eleanor v podaní Lili Taylorovej nie je chvalabohu žiadna uvrešťaná hysterka, ale vnímavá žena, ktorá sa osmelí tajomné šepoty v pochmúrnom zámku pozorne počúvať a zistiť, čo jej chcú vlastne povedať. Netradičné, osviežujúce. Takisto Catherine Zeta-Jonesová predvádza najodviazanejší výkon od čias skvelej Šeherezády. A hoci tu neukázala poprsie a nespôsobila mi tak týždňovú nespavosť, jej temperament dodáva aspoň trošku energie niektorým inak nudným scénam. Aj Liam Neeson sa chvalabohu zaobišiel bez topornosti a otrávených grimás, ktorými tak výrazne prispel k nášmu znechuteniu z Epizódy I. Ďalší, kto odviedol kus dobrej práce, sú chlapíci z výpravy. Dekorácie sú veľkolepé, pôsobivé, ako stvorené do pompézneho hororu v starom cormanovskom štýle. Ešte viac profíckej zručnosti vložili do veci tvorcovia zvukových efektov. Len vďaka nim dokáže film občas vyvolať aspoň aké-také zimomriavky. A napokon ani tým počítačovým efektom niet čo vytknúť – o ich účelnosti ešte bude reč, ale technické prevedenie je bezchybné.

Však to zatiaľ znie, ako keby bol ZÁMOK HRÔZY mimoriadne vydarený film? Prečo je teda výsledok, mierne povedané, rozporuplný? Jednoducho preto, že počas tej hodiny a trištvrte sa nedočkáte jedinej scény, pri ktorej by ste sa naozaj báli, obávali sa o osud inak sympatických hrdinov, či aspoň boli zvedaví, ako to všetko dopadne. Jan De Bont jednoducho nevie strašiť, ba ani hororovo zabávať ako trebárs Tim Burton v Ospalej diere. ZÁMOK HRÔZY je adaptáciou bestselleru Shirley Jacksonovej The Haunting On Hill House a zároveň remakom jeho prvého filmového spracovania z roku 1963 v réžii Roberta Wisea. Táto čiernobiela klasika spoľahlivo vystraší i dnešného diváka odchovaného všetkými tými Halloweenmi a Vreskotmi. Do dejín filmu sa zapísala predovšetkým nervydrásajúcou scénou s dvoma hrdinkami zamknutými v spálni, do ktorej sa s príšerným hučaním, rachotom a revom snaží dostať neznáma sila. Tento legendárny výjav, postavený na hrôzostrašných zvukových efektoch a fakte, že hrdinky ani divák netušia, čo to vlastne búši na dvere, neskôr citoval (a zdokonalil) Sam Raimi v Evil Dead 2. Prečo o tom hovorím? Stačí si totiž pozrieť totožnú scénu v ZÁMKU HRÔZY a zaplačete nad nedostatkom invencie jeho tvorcov a ich absolútnej neschopnosti vyvolať čo i len minimálne napätie. Jan De Bonttrestuhodne zavrhol Hitchcockovuzásadu, že najstrašidelnejšie je to, čo divák nevidí, a napchal svoj film počítačovými efektami, vďaka ktorým máte pocit, že sa dívate na ďalšie pokračovanie Caspera. Navyše je všetko neustále veselo nasvietené a obraz je plný farieb, poctivé temné zákutie plné prachu a pavučín aby jeden pohľadal. Pochmúrna atmosféra je tým pádom v kýbli a to je tragédia.

Pri ZÁMKU HRÔZY skrátka žiadnu hrôzu nezažijete. Zaručujem vám, že keď si namiesto pozerania tohto filmu otvoríte svoje ohmatané Tajomstvo strašidelného zámku zo série Traja pátrači, zažijete stokrát viac zábavy i príjemného mrazenia.


15. mája 2001
Ďuro Červenák