 |
„Nepodceňuj ich. Títo frajeri stavali chrámy ešte v dobách, keď boli dinosaury jašteričky.“
Pred pár rokmi brutálna choroba začala zabíjať. Deti. A zabíjala a zabíjala. Nekompromisne a bez vyjednávania. Bolo to čosi strašné. Ukrutné. Rodičia pochovávali vlastné deti, častokrát tie najmenšie. Bol to Boží trest alebo je toto tvrdenie odporným rúhaním? Zistilo sa, že roznášačmi sú chrobáky z kanalizácie. Mladá vedkyňa Susan Tyler (Mira Sorvino, držiteľka Oscara za Mocnú Afrodité a niekdajšia frajerka Quentina Tarantina) geneticky vyšľachtila špeciálne plemeno, tzv. „Judáša“. Vypustila ho do kanálov, aby vyhubilo roznášačov a potom, keďže tak bolo naprogramované, vyhynulo. Chorobu sa podarilo poraziť. Deti prestali umierať a začali sa rodiť. Happyend? Nie, začiatok hororu. V skutočnosti choroba síce úspešne zmizla z povrchu zemského. Lenže nezomrela. Len sa presunula. Podeň.
Mimic vznikol na motívy poviedky amerického autora Donalda A. Wollheima, ktorý bol v tom čase už sedem rokov po smrti. Filmovú adaptáciu jeho literárneho diela ťažko viniť z neoriginálneho scenára. Hoci v niektorých momentoch siaha po klišé a veľmi ľahkých riešeniach, v mnohých je scenár osviežujúco inovatívny. Hlavnými hrdinami sú manželský pár a medzi postavami v ohrození nájdete autistického chlapca so svojím chudobným, pracovitým, nezadržateľne starnúcim, melancholicky smutným otcom. Umierajú deti. Vo veľkom. Schytá to aj kňaz. Značne brutálne, trocha na spôsob Georgieho z To. Originálny je aj spôsob maskovania príšer, podľa čoho film ostatne získal názov. Mimikry sú v prírode úžasná záležitosť, vďaka ktorej sa živočíchy maskujú ako súčasť prostredia, aby lepšie splynuli s okolím. Či už preto, aby sa ukryli pred nepriateľom, alebo, naopak, ide o predátorov a maskujú sa, aby ľahšie chytili korisť.
Atmosféra je parádna. Zo začiatku dosahuje až postapokalyptické rozmery. Prázdne detské ihriská, vyľudnené školy. Svet a americké veľkomestá stíchli. Je to nezdravé, je to neprirodzené, mrazí z toho. Potom sa všetko zmení a do životov ľudí vstúpi nádej. Aby sa ukázalo, že v skutočnosti išlo len o ticho pred búrkou. A to poriadne veľkou. Ponuré, pochmúrne, znepokojivé, depresívne a tiesnivé. Trocha ako Mlčanie jahniat, hoci porovnávam neporovnateľné.
Keď vstúpime do podzemia, kam ľudská noha nevkročila desaťročia, dojem je vynikajúci. Obvykle filmy s podobným prostredím doplácajú na neprehľadnú výpravu, samé nudné chodby splývajúce do chaotického celku. Všetko sa norí do tmy a a vy poriadne neviete, na čo sa pozeráte. V Mimicu to tak nie je. V tomto filme podzemie získalo zvláštnu charizmu. Tunely, podzemné metro, všetko dávno, pradávno nepoužívané.
Akonáhle sa však k slovu dostanú triky, masky a CGI, už to nie je ono. Treba ale povedať, že Guillermo del Toro to stále drží pod kontrolou a nejde o také trikové zverstvá, aké mal vo zvyku neskôr (Hellboy 2, Ohnivý kruh). Príšery sú skvelé a svojím spôsobom realistické. Príroda je najväčšia šéfka na planéte. My sme proti nej nič.
Mimic je dobrý hlavne vo svojej prvej polovičke. Vtedy sa buduje atmosféra, zoznamujeme sa s postavami a príšery sú odsunuté na vedľajšiu koľaj. Je to pôsobivejšie a zlovestnejšie, než to, keď sa stanú hlavným stredobodom záujmu režisérovho rozprávania. V druhej polke je skupina postáv uväznená v hlbokom podzemí, kde nikto nepočuje jej krik, a nastáva vyvražďovačka. Čo už síce nie je až tak pôsobivé ako úvodné budovanie atmošky, ale zasa treba uznať, že postavy nám prirástli k srdcu. A tak si ich boj o život užívame, respektíve prajeme si, aby prežili všetci. Čo je v horore pomerne naivné prianie.
Guillermo mal odjakživa slabosť pre podobne ladené obludky, hmyz, chrobáky. Dôkazmi o tom je pretkaná celá jeho tvorba. Mimic preňho predstavoval hollywoodsky debut. Keďže mu ho produkovali kontroverzní bratia Weinsteinovci (ktorí dnes prakticky úplne skončili vinou brutálneho sexuálneho škandálu Harveyho Weinsteina), nebola to práve najpríjemnejšia skúsenosť. Bob a Harvey Weinsteinovci sa v Hollywoode preslávili ako mimoriadne mocní, ale nie príliš ľudskí megalomani. Stáli za zrodom snáď desiatok režisérskych talentov, zároveň však nad nakrúcaním, prípadne finálnym strihom preberali absolútnu kontrolu. Režisérom kecali do roboty a mnohí z nich preto bratom neskôr nedokázali prísť na meno. Podobnú neveľmi pozitívnu skúsenosť mal i Guillermo. Dosť dobre to vidno SPOILER na konci, kde ponúka absurdný happyend, ktorý sa do tak vystavaného príbehu vôbec nehodí. SPOILER
Únava z hollywoodskeho systému (a z bratov) režiséra znechutila do takej miery, že sa následne radšej pokorne a vyčerpane vrátil domov. Tam nakrútil jeden zo svojich najlepších filmov, hororovú drámu odohrávajúcu sa v sirotinci počas vojny, Diablovu chrbticu. Neskôr mu to však nedalo, do Hollywoodu sa vrátil a natočil Bladea 2 či Hellboya. Dodnes osciluje medzi americkou a hispánskou (Faunov labyrint) tvorbou. Okrem toho rád produkuje horory svojich španielskych kamarátov (Los ojos de Julia, Sirotinec). Tento rok získal za Podobu vody Oscara ako najlepší režisér, takže moc v jeho rukách je momentálne značne veľká. Je otázne, ako s ňou naloží. Pretože, ako vraví starý dobrý sused Spider-Man, s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť.
Mimochodom, obdobnú negatívnu skúsenosť s hollywoodskym systémom mal aj iný výrazný režisér, Dán Ole Bornedal, ktorý (v produkcii Weinsteinovcov, ehm) v rovnakom roku (ehm, ehm) natočil remake svojho vlastného (ehm, ehm, ehm), tri roky starého hororového trileru Strážca mŕtvych („náhodou“ tiež s Joshom Brolinom, už ani neviem, koľko „ehm“ by som sem ešte dal). Oleho nespomínam len tak. Na produkcii Mimica sa totiž podieľal spolu s Weinsteinovcami aj on a povráva sa, že pár scén aj natočil.
Plusom určite je vyladený kasting plný sympaťákov, ktorí si padli do nôty. Hlavne medzi Joshom Brolinom (The Goonies, Strážca mŕtvych, Thanos z Avengers), Jeremym Northamom (Sieť so Sandrou Bullock) a policajtom Charlesom S. Duttonom (Votrelec 3) to zábavne chlapsky iskrí. Mira Sorvino je fajn, trocha taký chalanský typ. Poteší tiež F. Murray Abraham (ktorý má doma Oscara za Formanovho Amadea) ako jej mentor, ktorý ju za genetické pokusy proti prírode odsudzoval len do chvíle, kým sa mu vďaka nim nenarodilo prvé vnúča. A Giancarlo Giannini (Hannibal) tomu dáva viac, než by sa na „len“ horor patrilo. A vlastne aj jeho syn v podaní Alexandra Goodwina. Vo vedľajšej úlohe pracovníka newyorskej čističky vôd môžete zaregistrovať Normana Reedusa, dnes populárneho vďaka Walking Dead.
Mimic si nedáva servítky pred ústa. Umierajú deti aj ich otcovia. Sliz, hnus, humus, krv, vyvrhnutí ľudia, vnútornosti. Nie je to vyložený gore splatter festival, ale rozhodne je to drsné a nechutné. Film nejde cez čiaru, del Toro ho vkusne udržal v medziach zákona. Snímka sa v rokoch 2001 a 2003 dočkala dvoch neambicióznych, ale nie zlých pokračovaní.
Rok 1997 bol na temné a drsné horory bohatý. Horizont udalosti, Kocka, Relic, Votrelec: Vzkriesenie, Anakonda, Nočný letec (podľa Stephena Kinga), Vreskot 2 alebo Viem, čo ste robili minulé leto. Mimic sa medzi nimi určite ani náhodou nestratil.
Mimic (orig.: Mimic)
Žáner: horor
Výroba: USA, 1997, 105 min.
Réžia: Guillermo del Toro
Hrajú: Mira Sorvino, Jeremy Northam, Giancarlo Giannini, Charles S. Dutton,
Josh Brolin, F. Murray Abraham, Norman Reedus, Doug Jones a ďalší.
Súvisiaci link
Recenzia: Mimic (Juraj Červenák)
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.