Recenzia - Ivan Kučera: Obchádza nás temnota

Kučera - obchádza nás temnota

Aj keď majú v slovenských knižných vydavateľstvách dnes zastúpenie všetky žánrové kategórie, na slovenských autorov narazíte len zriedka. Väčšinou uspejú hlavne tí, ktorí objavia dieru na trhu alebo si vyslúžia pozornosť nejakou literárnou súťažou. Neznáme mená našincov sa v poslednom čase našťastie vynárajú čoraz častejšie. Možno sa domnievať, že väčšina z nich píše najprv do zásuvky a potom si nájde vlastnú cestičku. Takýmto príkladom je aj Ivan Kučera, rodák z Myjavy, ukrývajúci sa väčšinu života za písacím stolom v Nových Zámkoch. I on sa pokúšal obísť skratky, no súťaži o cenu Béla sa nevyhol a v roku 2011 v nej zabodoval s poviedkou Prasa. Dovtedy Ivan Kučera publikoval, kde sa len dalo. Spočiatku zahltil internet svojou filmovou kritikou a recenziami, ktoré sa občas objavili napríklad aj v časopisoch Fantázia alebo GoldMan. Už z nich sa dalo vyvodiť, ktorému žánru sa snaží tento autor robiť osvetu – bol to horor!

Horor ako taký sa Ivan Kučera pokúsil podporovať hlavne poviedkami, ktoré uverejňoval nielen na svojom blogu, ale aj v e-magazínoch (napr. Howard, Kobka). Svojrázny, rokmi, recenziami a poviedkami vybrúsený autor mal však stanovený vyšší cieľ, než akým je uchmatnutie si Bélu. Sen publikovať pre širšie spektrum hororových nadšencov sa pokúšal splniť aj prostredníctvom brakových románov Kozí ľudia (2013) a Lesy (2014). Išlo o vlastnoručne vydané e-booky, no zrejme neboli presne tým, čo očakával. Ivan Kučera má totiž stále rád starý dobrý papier, ktorý pochádza z kôry, ktorú nájdete na stromoch, ktoré rastú v lesoch a ktoré sú hlavným zdrojom jeho hrôzostrašných príbehov a inšpirácie. Okúsiť papier mu nakoniec umožnila zbierka českých drabble poviedok (od rôznych autorov), nesúca názov 66+6 hororů ve 100 slovech. No a potom sa z rozbúrených literárnych vôd vynorila Hydra a nádejného spisovateľa postavila na novú štartovaciu čiaru. A práve tu začal pre Ivana Kučeru skutočný horor. Našťastie mal v zálohe nielen predošlé skúsenosti, ale aj dosť poviedok na to, aby mu vyšla poctivá hororová zbierka. Niekoľko starých kúskov doladil, nové napísal a poniektoré obohatil ešte aj o atmosférické ilustrácie Filipa Bandurčina. Výsledok štúdie hororových filmov a lesov mu nakoniec priniesol útlu zbierku so zvučným názvom Obchádza nás temnota, ktorá by nemala chýbať v knižnici žiadneho hororového fanúšika starej VHS-kovej školy.

Ivan Kučera totiž vie, ako z čitateľov vyžmýkať strach. Stačí mu k tomu jedenásť poviedok z ktorých väčšina sa odohráva na západnom Slovensku. To však ešte neznamená, že sa v nich nemôžete stretnúť s duchmi, poletujúcimi hlavami, stádom opíc či hladným aligátorom. Štýl poviedok kolísajúci medzi hororom a trilerom sa miestami mení, prostredie, v ktorom sa odohrávajú, však zostáva a robí tak z knihy konzistentnú zmes strachu. Hrdinovia (s krátkou životnosťou) sa do lesa zväčša vydávajú alebo bývajú v jeho okolí. Samozrejme, že sa nájde pár príkladov, keď tomu tak nie je. Medzi poviedkami nájdete totiž viac experimentovania s textom, než samotnú originalitu. Vo výsledku to vyzerá takmer tak, že každá tretia postava má psa, každá druhá býva na samote pri lese lese (alebo sa tým smerom vyberie), pričom v podstate každá z nich nakoniec umrie. Obchádza nás temnota je zbierka pútavá, ktorá už v úvode čitateľa vtiahne do príbehov, ako spomínaný aligátor z bagroviska. Posledné dve poviedky sú trochu dlhšie než ostatné (a prospieva im to), no hlavne trošku odlišné. Medzi tým všetkým sa ale nachádza iba vata nevyužitého potenciálu a otázok (Kto? Prečo? Koho?), ktorých vysvetlenie necháva autor na domýšľavosti hororových fajnšmekrov. Veľa poviedok končí práve vtedy, keď by sa mohli rozbehnúť. Namiesto toho sa žiaľ zaseknú a hoci vyvolajú mrazenie, náročnejší čitateľ zostane ponechaný napospas vlastnej fantázii. Čo sa týka používanej schémy (úvod, jadro a záver), autor mení jej štruktúru podľa potreby vzbudiť v čitateľoch určité stupne strachu, čo napokon funguje lepšie, než ako by sa od knižnej prvotiny dalo čakať.

Ivan Kučera nevyniká len v opisoch tajomných krajov, ale pochutnáva si aj na brutalitách či pocitoch, ktoré zožierajú jeho hrdinov zaživa. V rámci občasného odľahčenia napätej atmosféry sa občas vynorí aj nejaká tá vtipná hláška či ironická poznámka s primeranou dávkou vtipu. Pracovať s humorom nie je v danom žánri vôbec ľahké, lebo zvykne pokaziť budovanú atmosféru. Pri Kučerových poviedkach sa našťastie zasmejete iba zriedka. A keď už, tak aspoň na správnom mieste. Okrem šetrenia humorom si dal autor záležať aj na chronológii. Poviedky totiž za sebou nasledujú podľa ročných období, takže kým v úvode máte pocit, že vám slniečko spáli tvár, ku koncu vám už bude mrznúť krv v žilách.

Navzdory negatívam, ktoré má na svedomí odstup času, v akom boli poviedky napísané, vám vydavateľstvo Hydra spolu s autorom pripravili veľmi pozitívne a zimomriavkové čítanie, vhodné k akémukoľvek táboráku. Pokiaľ sa budete chystať na stanovačku niekam do lesa, okrem paštét si nezabudnite pribaliť aj túto útlu knižôčku. Na večer i pred (ne)spaním je to kniha ideálna, avšak nenáročnejší hororoví nadšenci si ju užijú viac, než kadejakí puntičkári.

Jedno je ale isté. Ivan Kučera sa so svojou zbierkou poviedok medzi konkurenciou len tak nestratí. Vyzná sa v písaní skoro tak dobre ako v lesoch. Kam až ho zradné cestičky literatúry zavedú, je nateraz otázne. Obchádza nás temnota je iba začiatok, ktorým si musí prejsť každý začínajúci autor. A štart je to veru parádny…


Obchádza nás temnota
Žáner: horor, thriller, dobrodružný, mysteriózny
Autor: Ivan Kučera
Vydavateľstvo: Hydra
Rok vydania: 2016
Počet strán: 152
Väzba: brožovaná
Jazyk: slovenský
ISBN: 9788089840304

Knihu Obchádza nás temnota si môžete kúpiť v Martinuse momentálne za 5,99 €, pre podrobnosti kliknite na tento link


Súvisiace linky

Súťaž o knihu Obchádza nás temnota

Blog Ivana Kučeru

66+6 hororů ve 100 slovech


12. októbra 2017
Peter Šufliarsky