Späť
Nadpis článku
Najdôležitejšie upozornenia pre cestovateľov smerom do centra galaxie: Nespoliehajte na to, že ste vybavení neuveriteľnou technikou z okrajov galaxie (z úrovne „Transcendentu“) postavenou niektorou z Mocností. Možno ste si všimli, že už tu, v galaktickej „Slupke“, tá najzložitejšia technika občas prestáva pracovať.
Bábi Zlopočasná ešte stále žije. A dobre robí, hoci niektorí by ju radi videli v inom skupenstve. Nie preto, žeby Bábinou pracovnou náplňou bolo rozhodovať o veciach, ktoré sa nikdy nesmú dostať spoza zamknutých dverí. Ani preto, že tie veci robí sakramentsky dobre – lebo niekto ich robiť musí. Ľudia sa Bábi boja, pretože jej koníčkom nie je iba voziť sa po svete v orlej hlave, (alebo si užívať v koži král…
Drobný, ani riedky ani hustý dážď, vytrvalo sa lejúci z jednotvárnej sivej oblohy Pavlíkovi podľa jeho vlastného tvrdenia spôsoboval depresiu. Bezvládna mŕtvola na dlažbe by mu na nálade nepridala. Obzvlášť, keď bola jeho.
„Skvělá, originální fantasy…“ " Nemohl jsem se odtrhnout. Naprosto mimořádný příběh!" „Provokující, skvělý požitek ze čtení…“ Áno, všetky tieto chválospevy sú uvedené na zadnej strane knihy „Kouzlo Samoty“. Pustila som sa do nej napriek tomu, že ma predná strana obálky varovala nápisom „Epický román ze ságy Samota“. Mala som to varovanie brať vážne…
Naozaj milujem space-opery a preto je mi Hvězda Strážců veľmi sympatická a na tretí diel som sa priam nezúradne tešila. Dočkala som sa. Od vydania druhého dielu uplynul rok a tri mesiace, ak to počítam správne, ale ani tentoraz som nemala problém dostať sa priamo do jadra deja.
Áno, je to tak. Hongkongský démon, veľmajster akčného žánru, držiteľ svetového rekordu v počte zastrelených ľudí na jeden film (prvenstvo Sama Peckinpaha, ktorý v záverečnej desaťminútovke Divokej bandy nechal štvoricu desperádov vystrieľať 200-člennú posádku mexickej pevnosti, hravo prekonalo pekelné Hard Boiled), je späť.
Tim Powers vie, ako na čitateľa. Pred rokom som od neho čítal jednu vynikajúcu knihu (Stáčení temného piva – Talpress 1999), preto som s radosťou siahol aj po Anubisových bránach – ktoré síce vyšli skôr (Najáda 1996), no dostal som sa k nim až teraz. A nesklamal som sa. Brány… nie sú ani fantasy, ani SF a ani horor – a zároveň sú tým všetkým naraz. Jednoducho – je to skvelá kniha!
Možno tak trochu nezvyčajná poviedka nezvyčajného cimmerského bojovníka. Mala by čoskoro vyjsť vo fanzine Nemedijské kroniky (ktorý vydáva Conan Society) – celkom ma zaujíma, ako prehltnú toto moje rúhanie sa voči kánonu čiernovlasého barbara s modrými očami. Kráľ Aquilonie ako ho nepoznáte…
Viete, čo majú spoločné medzinárodne hľadaný terorista, zamestnanec poisťovne, kňaz a tajný vládny agent? Sú to prekvapivo zaujímavé i dôležité postavy v románe Protivník od nemeckého spisovateľa Wolfganga Hohlbeina, ktorý práve vydalo nakladateľstvo EPOS.
Prezident, Rada ČS fandomu a organizátoři Parconu vyhlašují 19. ročník literární soutěže O cenu Karla Čapka. Délka, počet a forma soutěžních textů nejsou omezeny, jejich rozřazení do jednotlivých kategorií provede porota po uzávěrce soutěže.
Bazil (jeden z hlavných hrdinov) je drak. Drak trochu podivný, nemá totiž krídla a bojuje mečom. Bojuje za ľudí, pretože je jedným z drakov, ktorí sa dobrovoľne zverili rodu homo sapiens – aby spolu s ním bojovali proti Temnému pánovi (Bože, uz zase!). Tak, a to je v skratke všetko, čo odlišuje túto knihu od desiatok podobných, v ktorých sa hrdinovia vyberajú do Šedých hôr, kde – ako je známe – zlato nie j…
Čestne sa priznám, v poslednej dobe radšej čítam veci od českých autorov, než siahodlhé ságy zahraničných pisateľov (nie spisovateľov – nemýliť si pojmy!). Je to tým, že Česi píšu viac poviedok, ale aj tým, že české texty sú viac blízke môjmu vkusu – naše kultúry sú veľmi podobné (vnímam to aj u Poliakov). Preto rád siahnem po knihe pána Kulhánka, pani Rečkovej, pána Medka a… odteraz budem na pulto…
SFK Avalon Chotěboř, Martin Heisler a nakladatelství Netopejr vyhlašují pátý ročník literární soutěže Ježíšku, já chci plamenomet.
Nemám rada ságy, nemám rada ságy, nemám rada ságy! A zvlášť nie vtedy, keď sa diely končia – nekončia. A to je presne prípad tejto knihy. A mňa to štve, pretože som zvedavá, ako to vlastne končiť má. A preto by sa mal FANTOMPrint poponáhľať. A vydať zvyšné dva diely podľa možnosti naraz. A to sa – predpokladám – nestane. A mňa to štve. A vôbec.
Napísať kvalitnú humornú sci-fi nie je sranda. Každý spisovateľ, ktorý sa na to odhodlá, musí byť pripravený na to, že bude porovnávaný s Douglasom Adamsom (Stopařův průvodce po Galaxii). Pán Nielsen sa však neľahkej úlohy zhostil nadmieru dobre. Pri čítaní Skřeta som sa pár krát dusil smiechom a aj teraz, po dočítaní, mám knihu položenú na stolíku a občas si niečo pozriem… Inteligentný, suchý britský hu…
Táák, klenuté obočie, bláznivo pristrihnutá ofina – skutočné srdiečko. Ešte načrtnúť ústa… To dievča ich nedokáže mať chvíľu zatvorené. Všetci v kupé vieme, že študuje a že nezaškodí raz za čas kamsi vypadnúť. To je všetko. Veľa rozprávať a nič nepovedať je tiež umenie. Obaja muži sú ňou nadšení. Postarší „fešák“ ju očividne balí. Má za sebou štyridsiatku a ešte čaká, že sa mu každ…
Základom vojenskej stratégie je dôkladný prieskum. Odhalí terén, slabosti a silné stránky nepriateľa. Ak ste neboli na Istrocone 2000, a nevideli ste teda film Bojisko: Zem v českej a slovenskej predpremiére, má sa vám prieskumom stať táto recenzia. Nenašla síce silné stránky protivníka, no zato dôkladne preskúmala terén a poslúži svojmu účelu: varovať! Pozrite si tento film, ale pred tým sa radšej objednajte u svo…
„Tom a Pat byla jednovaječná telepatická dvojčata – a ačkoliv jeden měl zestárnout a druhý ne, oba museli být udržováni při životě za jakoukoliv cenu… To, k čemu tady došlo, bychom mohli nazvat problémem v komunikaci.“
„Klopýtla… Byla to pravda, jak démon vždycky říkal. Nezabil ji válečník. Udělala to její vlastní dcera.“ Trollslayer (alebo Zabíječ trolů) nie je prvou zbierkou zo sveta hry Warhammer (kedysi dávno vyšli Vlčí jezdci), ktorá v Čechách vyšla, zato jej však patrí prvenstvo iné. Je to zďaleka najlepšia temná fantasy, akú som kedy čítal.
Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu neodložila do tej chvíle, kým nedočítam poslednú stránku. Zaujala ma už na prvý pohľad. Nie preto, že autorkou obálky je slovenská výtvarníčka Martina Pilcerová, ani preto, že ju napísala Lois Bujoldová. Jej „Cesta svobody“ ma svojho času nijako extra neočarila. Jednoducho mi čosi hovorilo – spaceopera! Hrabni po nej! Tak som hrabla a neľutujem. Bolo to veľmi príjemné a cel…
A okolo Levoči, Conan mečom toči… Napriek kope super prednášok, filmov, hier a interview – v pamäti mi najviac utkvel Nalim Lidochaz z Gulistanu a jeho putovanie po stopách veľkého Cimmerana na Slovensku. Zabudnúť sa však nedá ani na Teda Raimiho, showmana par excellence a predpremiéru filmu Battlefield Earth.
Kalendár
Poviedky Roberta E. Howarda mám rád. Aj conanovské, ale hlavne tie temnejšie, s atmosférou á la hmla zvíjajúca sa nad močiarom. Na takého Turlogha O'Briena nedám dopustiť… Preto som sa zbierke poviedok o poslednom piktskom kráľovi potešil. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že v zbierke s jeho menom je vlastne len jedna poviedka, ktorá môže nosiť meno Mak Morn…
Ďalší z príbehov Jestřába a Rybářky, sympatických manželov a kapitánov Mestskej hliadky. Haven je mesto staré, skorumpované a preplnené zločinom, no najhoršie sú na ňom jeho kosti. Hlboko pod pivnicami totiž ležia trosky, mŕtvoly a odpadky, s ktorými zbytková mágia dokáže urobiť divy. A po pás v špine, slize a krvi sa naši hrdinovia vydali dolu – až na koreň sprisahania, ktoré sa snaží vymazať mesto Have…
Tak to tu ešte nebolo! To, že bude mať nová Fantázia tradične výbornú publicistiku a zábavné recenzie – to som očakával. Ani vo sne by ma však nebolo nenapadlo, že dostanem do pazúrov kopec vynikajúcich poviedok, pričom slovenské ani náhodou nezaostávajú za inozemskými. Nepatrí sa hneď na úvod chváliť až do neba, ale tentoraz sa nedá inak… Je to BOMBA!
„Dámi a páni, vážení návštevníci Galaxy Quest Conu! Vitajte a nechajte sa uniesť týmto kultovým seriálom zo 60-tych a 70-tych rokov, ktorý uchvátil srdcia tisícov divákov. Neskrývajte vaše nadšenie! Vidím vám na očiach, že aj vám sa tak ako mne naveky vryla do pamäte posádka neprekonateľnej lode NSEA Protector, ktorá brázdila diaľavy vesmíru a smelo šla, kam nik…“
David Gemmel je Kráľ. Jeho fantasy sú plnokrvné príbehy, strhujúce od prológu po epilóg. Jeho hrdinovia nemajú vo fantasy obdobu, zvyčajne nie sú kladní, ale majú drsný zmysel pre fair play a čierny humor. Každá jeho kniha je uceleným príbehom a aj keď sa občas zaradí do nejakého cyklu, NIKDY nepotrebujete poznať ostatné diela, aby ste si vychutnali to, ktoré držíte v rukách.
December 1971. Mrzké, sychravé počasie zdôrazňuje tragiku chvíle. Studeným vetrom sa prediera pohrebný koč. Kočiš kýcha, z klobúka mu stekajú za golier stružky vody. Zriadenec sa chúli do vlhkej pláštenky… Ich príchod na cintorín komentuje kŕdeľ vrán pohoršeným krákaním.
Keďže sa považujem za výrazne antimilitantný typ človeka a vojenská sci-fi naozaj nie je mojou doménou, k čítaniu tejto knihy ma nalákalo iba meno autora, zhodujúce sa s menom jedného môjho známeho (zdravím ťa, Marbh :). Jednoducho som bola zvedavá, či majú všetci nostielia tohto mena rovnako vizuálny štýl písania. Sklamala som sa, ale to v tejto chvíli nie je podstatné. Poďme k veci…
Barbara spala s pootvorenými ústami. Teraz, keď nemala na tvári žiadny make-up, vyzerala obyčajne, nemala nič spoločné s dračicou, ktorá rozochvievala slabiny všetkých mužov, čo ju chodili obdivovať do Trevorovho baru.