Priznám sa, o tejto hre som počas jej vývoja nepočul mnoho. Vedel som len to, že ju vytvára tím Ion Storm – Romero a spol. Keď hra v lete vyšla, nevenoval som jej takmer žiadnu pozornosť. A aj kvôli tomu, že môj počítač vtedy nespĺňal hardvérové nároky. Mesiac s mesiacom sa zišiel, nároky sa splnili a ja som si nainštaloval Deus Ex. Vedel som len, že pôjde o niečo z vlastného pohľadu. Ani vo sne som však nečakal takú bombu.
Rok 2050, New York, štát NY. Počas rokov a takmer polstoročia po štarte nového milénia sa ukázalo, že kapitalizmus a jeho nová podoba všade na svete spôsobujú demokraciu. Demokraciu deformovanú, spôsobujúcu väčšie či menšie porušovanie zákonov a samotnej ústavy. „Statue Liberty“ čiže Socha Slobody už dávno neexistuje, jej pozostatky boli zastavané do iného pomníka. Pomníka slávy, ktorú svet zažíval na prelome tisícročí.
Deň čo deň sú na uliciach vraždení ľudia. Teroristi už nepožadujú milióny dolárov, ide im o zbrane. Zbrane hromadného ničenia, proti ktorým sú aj vodíkové bomby len takým malým ohňostrojom. V kurze sú totiž vírusy ako napríklad Ambrosia – šedá smrť. Oddelenou frakciou UN bola zriadená organizácia UNATCO. Jej cieľom je potierať zločin všetkými možnými a dostupnými spôsobmi. Vy ste J. C. Denton, člen tejto organizácie. Vy a váš brat ste špeciálni agenti operácií nového druhu. Ste technicky vylepšení, od tkanív až po oči. Čierny plášť, čierne okuliare, 10 mm zbraň v ruke. Vašou prvou misiou je vyčistiť priľahlú budovu od teroristov a získať naspäť barel Ambrosie, schopný vyhladiť ľudstvo jedného kontinentu.
Presne takto sa začína vaša púť v novom svete, kde – ako už ste asi pochopili – žiaden Boh neexistuje. Ten jednoducho zomrel (Deus Ex). Priznám sa, že spočiatku som nevedel prejsť prvú misiu ani na tretíkrát. Jednoducho som bol vycvičený z hier a lá Quake3, vystrieľať všetko živé a prejsť úroveň. Ale aha, za druhým rohom mi už akosi došli náboje. Dal som si teda prestávku a prinútil som sa k ďalšiemu flirtu s touto hrou. Urobil som veľmi dobre. Skrývanie v tieni, tichá smrť útočným nožom, využívanie terénu, spojeneckých robotov a odstreľovanie snajperskou puškou ma priviedlo až ku splneniu primárnych cieľov prvej misie. Vtedy som už pomaly chápal, že tu mám dočinenia s úplne inou hrou.
Ion Storm je firma, ktorá toho nemá veľa za sebou. Sedia v nej však ľudia, ktorí majú bohaté skúsenosti s hrami ako takými. Poďme si teda postupne povedať, čo to ten Deus Ex je.
Považovať túto hru za
„strieľačku z vlastného pohľadu“ by bol hriech, pretože taká vôbec
nie je. Ak by som mal hru predstaviť skĺbením nejakých dvoch
predchádzajúcich titulov, tak by to bol jednoznačne mix System Shocku 2 a
Thiefa. Aj tu je hru možné hrať viacerými spôsobmi, pritom je však nutné
striedať spôsoby všetky. Prechádzať hru ako obrnený tank s množstvom
vystrieľanej munície, alebo ju prechádzať inteligentne, potichu,
s väčšou dávkou rafinovanosti. Napríklad: Chceme predmet, ktorý je
v strede ubytovacej miestnosti pre vojakov.
Vojaci nás nemajú radi. Čo
s tým? Prvá možnosť je, že proste prídeme, použijeme slzotvorný plyn a
plačúcich vojakov odprevadíme do večných lovísk. Druhá možnosť je
vliezť do ventilačného systému, trochu sa tam pošpárať a do miestnosti
uvoľniť jedovatý plyn. Po minúte je po akcii a neprídeme ani o muníciu a
ani o drahocennú energiu. Bol to príklad, na ktorom som vám chcel ukázať,
že v hre sa takmer každé splnenie úlohy môže odohrávať viacerými
cestami. Hra je spojitá, nerozdelená na jednotlivé úrovne (podobne ako
Half-Life), len spočiatku sa neustále vraciate na základňu po splnení
misie. Neskôr sa však od organizácie UNATCO odpojíte (to viete, zločin má
prsty všade) a postavíte sa na stranu rebelov. Hra dostane rýchly spád a už
sa v tom veziete: smrť vášho brata, Ambrosia, Majestic12, Hong Kong.
Jednoducho – spadnete do toho, to vám garantujem.
Hru vidíte z vlastného pohľadu,
pričom na obrazovke je deväť miest pre veci okamžitého použitia
(jednoducho stlačíte číslo a už požadovanú vec držíte v ruke,
pripravení ju použiť). Okrem toho máte ešte nejaké miesta v inventári,
kde si schovávate rôzne zbrane, lekárničky a podobnú bižutériu pre
správneho agenta. Na obrazovke je však aj tzv. Augmentations panel, čo nie je
nič iné ako panel vašich implantátov. Ja už som to tu niekde spomenul, že
ste špeciálny agent, disponujúci zaujímavými schopnosťami. Matrix sa síce
nekoná, ale je k tomu blízko. Do vášho tela sú v priebehu hry a vášho
postupu hrou zabudovávané implantáty s určením, ktoré si vyberiete.
Spočiatku máte k dispozícii len akési osvetlenie, neskôr sa vaše schopnosti zdokonaľujú a vaše oči budú napríklad obohatené o infravidenie (dovtedy možné len so špeciálnym ďalekohľadom), budete mať regeneračné schopnosti, väčšiu silu v boji a podobne. A potom, keď sa len tak potĺkate po ulici a pozorujete ten ruch medzi ľuďmi (hlavne v Hong Kongu na trhu), tak si pripadáte ako niečo vyššie ;-). Prostredia, ktoré navštívite, sú samé osebe úplnou nádherou. Od padlého New Yorku, cez Paríž, až po ázijskú Čínu. Ocitnete sa v rušných kanáloch, kde sa pohybujú bezdomovci a drogoví díleri, či navštívite tajnú podzemnú základňu, kde sa vyvíja Ambrosia a ďalšie zázraky. V tejto základni je ináč veľká zábava. Skúmanými a testovanými objektmi sú tam totiž bezdomovci a génoví mutanti.
Schválne som skúsil, čo sa stane, keď ich pustím na slobodu. Vypustil som bezdomovca na skúšku. Ten sa rozbehol, pribehol k dozornému agentovi so sakom a kravatou a ten ho samozrejme umlčal. Tak som vypustil mutantov, o ktorých som vedel, že sú jedovatí a vybehol som sa nahor pozerať, čo sa dole deje (niečo ako gladiátorské boje v koloseu). Sekretárka začala kričať, agenti vytiahli zbrane, výskumníci v panike utekali preč. Agent vytiahol plameňomet a začal si piecť mutanta, tam sa však priplietla sekretárka, ktorá v zápale (doslova) paniky začala tiež horieť. Ono to znie trochu drsne, ale keď sa vám to stane v hre, tak mi jednoducho musíte dať za pravdu, že to niečo do seba má.
Hudba a zvuky sú na dôstojnej úrovni. To znamená, že to nie je nič hrozné, ale zase ani nič extra. Je to spôsobené Unreal enginom, ktorý má už v súčasnosti veľa múch a totálne nevyhovuje štandardom. Hry spojené s Unreal enginom totiž často obsahujú S3M skladby, ktoré nikdy nevynikali nejakou kvalitou a tak je to aj tu. Žiaľ, zlým enginom je poznačená celá hra, čo si nevšimnete, ak máte doma naozaj jednu z tých silnejších mašín. Osobne odporúčam pre akcelerátory od 3Dfx (Voodoo3000): aspoň Pentium II 300 Mhz a 64 Mb RAM. Pre iné akcelerátory, ako sú od firmy 3Dfx (TNT2, GeForce): aspoň Pentium okolo 400 Mhz a zíde sa aj 128 Mb RAM. Je to smutné, ale je to tak a vôbec neverte hardvérovému minimu uvedenému na škatuli: Pentium 266 Mhz. Boli by ste veľmi sklamaní. Engine je asi jedinou významnou chybou celej hry. No na druhej strane, ten, čo si Unreal engine môže dovoliť, nemá problém a ja mu nemôžem dopriať nič iné ako príjemný zážitok.
Tento je ťažké označiť termínom hra, vy totiž maximálne hráte postavu. Všetko ostatné je také reálne, že do skutočnej reality sa nebudete chcieť vrátiť skôr, než zachránite svet roku 2050.