Trilógia o Čiernej légii sa skončila – a je na čase rekapitulovať. Príbeh sa uzavrel, hrdinovia zomreli a zlo… zlo je večné. Súboj dobra a zla nikdy nekončí a často sa aj pod plášťom dobra ukrýva len menšie zlo. Táto trilógia je toho dôkazom – celý príbeh nebol o zničení zla, bol o Légii, a boj Légie sa skončil dôstojne…
„Vydal jsem se nahoru podél potoka a předstíral, že se nebojím.“ Tento citát vystihuje hrdinov viac než presne. Čierna légia sa dostala na stranu zla a verná svojej cti za zlo aj bojovala. V prvej knihe v mene temnej Pani zlikvidovala povstanie rebelov – a boj o mesto Krása bol jeden z najlepších, aké som kedy vo fantasy stretol. Reálny boj ocele, ohňa a mágie – bez barličiek v podobe všemocných čarodejníkov. A aj keď je z pohľadu celej trilógie prvý diel najslabším (Cook očividne iba testoval formu rozprávania), napriek tomu vyčnieva nad priemer – a ja zo svojho hodnotenia nezľavím (dal som 9/10). Tvárou v tvár Felčarovi, Lovcovi duší a Pani by to bolo nefér.
Druhý diel bol o ceste Légie z temnoty. Sila rozprávania formou prvej osoby sa prejavila naplno a skrytý romantik a očividný cynik Felčar posúval knihu čoraz vyššie. So sekundantom Boudom sa zdatne borili z čiernobielym videním sveta (ktoré je pre fantasy typické) a dostali príbeh tam, kam sa musel dostať. Postavili odrazový mostík, ktorý tretí diel bez zaváhania využil. Tam, kde bol druhý diel akčný a pošmúrny, tam je tretí diel záhadný, plný nespútanej fantázie a – hlavne – plný emócií. Vzťah Felčara a Pani zla totiž vrcholí a iba milovník detektívok Raymonda Chandlera mohol predvídať koniec ich divnolásky. Na pozadí neľútostnej vojny dvoch strán totiž povstala tretia Mocnosť a osud zahnal zdanlivých protivníkov príliš blízko k sebe, aby to ostalo bez následkov. A ani Biela Ruža nie je taká biela, ako by sa zdalo – tieň Najväčšieho zla sfarbí každého. Len Felčar a Légia sa temnotou pohybujú bez väčších zmien, pretože oni boli sivočierni od začiatku…
Koniec trilógie ma zaujal. Riešenia vyzneli logicky, hlavne v kontexte Marlowa – ktorý mal tiež tendencie zamilovať sa – a vždy do tej „nesprávnej“. Zlo bolo porazené (ako sa od príbehu očakávalo), no nebolo zničené (tak je to vždy, musí ostať rovnováha). Ukázalo sa, že ani zlí nie sú čiernočierni a že aj v tom najčistejšom drieme kúsok temnoty. A – čo je najlepšie – ostalo ešte dosť členov Légie, aby jej príbeh mohol pokračovať ďalej. Pán Cook si totiž uvedomil, aký potenciál v týchto cynických romantikoch má a napísal ďalšie knihy (po tejto trilógii, označovanej ako Knihy severu, nasledujú Knihy juhu) – a ja sa teším, ako už dávno nie. Verím, že ďalší príbeh bude opäť sprevádzať Felčara, ktorý sa s troskami Légie rozhodol vydať na Juh, do Chátovaru – mesta, kde Légia vznikla…
A zakončím to opäť citátom Felčara: „Je úžasné, když vás lidi mají rádi. Je skvělé být nejmenším zlem.“ Presne tak, doktorko, je skvelé, že si aj po ranách osudu vydržal – a stal sa pre ostatných tým nejmenším zlom. Šéfuj pekne Légii a nech ťa Pani sprevádza!
Brokilon, orig. White Rose, obálka Jan Patrik Krásný, preklad Alexandra Dědicová, 335 strán, brož., 198 Kč, ISBN 80–86309–11–8