Charlieho anjeli

Myslenie zakázané

Na úvod: Charlieho anjeli sú remakom slávneho a súčasne zavrhovaného rovnomenného seriálu zo 70 rokov. K veci: Charlie je záhadný miliardár ktorý financuje súkromnú detektívnu spoločnosť, v ktorej pracujú štyria zamestnanci Natalie, Dylan, Alex a Bosley – predĺžená ruka Charlieho. Je to nerozlučný tím, ktorý sa z radosťou vrhá do každého dobrodružstva ktoré sa im naskytne. S radosťou – až doteraz – pretože tentoraz je v ohrození sám Charlie. Naštastie ho jeho anjeli spolu s Bosleym ako vždy po explozívnom vyšetrovaní zachránia a všetko končí happyendom…

Tak to je v skratke dej filmu. Možno sa vám zdá byť stupídny a verte mi aj je (stupídnejši je asi už len Bond). Už vidím ako si na ňom kritika s radosťou zgustne. Veď ten film má na to všetky predpoklady. Slabý dej, krikľavé kostýmy, málo dialógov, 3 ženy v hlavnej úlohe. Táto kombinácia vážne vylučuje nomináciu na Oskara (ale pri spomienke na Oskara 97…no.....nie). Noo, takže z pohľadu filmového kritika je to len ďalší americký kasový trhák bez štipky umeleckosti. (Ale v každom prípade je na tom lepšie ako Mission Impossible 2 – holuby, priliv, a tak).

Ale naopak z pohľadu obyčajného diváka, ktorý príde do kina s tým, že sa chce náramne zabaviť a nie pozerať na depresívny snímok (ktorý mu len pripomína, aký je život na Slovensku skľučujúci) je to vážne pecka. Teda aby som to objasnil. Už seriál CHA bol gýčovitý, krikľavý a jednoduchý. Nekládol na diváka žiadne intelektuálne nároky. Týmto heslom sa (chválabohu) riadil aj tento film, ktorý sám seba neberie dosť vážne. Už začiatočná scéna keď jeden z hrdinov pri sledovaní filmového remaku slávneho seriálu zo 70 rokov TJ HOOKER lakonicky konštatuje „Už zase nejaký remake“ tomu nasvedčuje. Dokonca to badať aj pri hereckom nasadení hlavných prdstaviteľov. Jednoducho pri pozeraní je cítiť, že sa tí ľudia pri nakrúcaní náramne bavili. To sa samozrejme prenáša aj na diváka, ktorý s radosťou sleduje akciu za akciou a gag za gagom. Áno, aj po humoristickej stránke tento film nezaostáva za ostatnými vlastnosťami snímku. Veľmi k tomu prispieva Bill Murray alias Bosley, ktorý je podľa môjho názoru tou povestnou čerešničkou na torte. Ruku k dielu sa snažia priložiť aj Drew Barrymore, Cameron Diaz a Lucy Liu, ale gagy v ich podaní vyznievajú skôr trápne, ale to len prispieva k atmosfére filmu.

Ešte niečo k celkovej idei filmu. Asi žiadnemu mužovi neunikne, že tento film je urobený akoby celý v réžii žien. Veď muži v tomto filme sú zlí, nešikovní, naivní a hlupi (okrem Charlieho). Hlavné predstaviteľky dokonale zastávajú úlohu dievčin, ktorým by každý bez obáv zveril svoj život do ich rúk. Dalo by sa povedať, že – odhliadnuc od Charlieho – muži hrajú v tomto filme druhé husle. Ale to bol určite zámer producentov (veď jedným z nich je známa feministka Drew Barrymore, ktorá si vo filme zahrala aj jednu z hlavných úloh). Ďalej k atmosfére dobre prispievajú aj štýlovo natočené súboje, ktoré vskutku možno prirovnať vo veeeľmi obmedzenom zmysle ku matrixovským. Je vidno, že si choreograf zobral príklad z toho geniálneho filmu a nechal hlavné predstaviteľky 3 mesiace pred nakrúcanim 5 dní v týždni cvičit bojové umenia – aby filmové súboje nevyzerali tak trápne ako napr. v Mission Impossible 2.

K atmosfére súbojov značne prispieva i hudba ktorá je dynamická a naozaj sa k filmu hodí (čo sa nedá povedať o MI2).

Takže mohol som v tejto recenzii spomenúť ešte mnoho aspektov ako napr.: geniálne kostýmy, kvalitné vizuálne efekty, vskutku dynamicky natočene scény ako z reklamy (ved McG je reklamný režisér), ale to by som omieľal dookola stále to isté. Jednoducho ten film je dokonalým skĺbením všetkého, čo majú ľudia na akčných filmoch radi. Nenadarmo som v recenzii tak často používal slovko atmosfera. Na nej stavia celý film. Čo na tom, že je ten film v podstate hlúpy komerčák! Hlavne že sa vydaril a dosiahol, to čo mal. Totiž to, že ľudia vychádzajú z kina plní pozitívnych pocitov a radosti.

PS: Upozorňujem ze tento film nie je pre intelektuálov, ktorí hltajú klubové filmy aj s topánkami. Alebo, vlastne možno aj hej, ale musia sa na ten film pozerat úplne z inej stránky, alebo najradšej zo žiadnej. Jednoducho, stačí si sadnúť do kresla vypnúť rozum (Ugh) a nastaviť sa na dobrú zábavu.


7. decembra 2000
Marián Čuprík