Otesánek

Všetko to začína ako trpká komédia o manželskom páre, ktorý nemôže mať deti. Manželia Horákovci (Veronika Žilková a Jan Hartl) sa snažia, koľko môžu, ale obojstranná úplná sterilita im berie akúkoľvek nádej. Pán manžel pri upravovaní záhrady vykope koreň stromu, ktorý sa nápadne ponáša na ľudskú postavu. Len mu trocha poosekávať korene… A Otesánek je na svete. Lenže. Lenže Boženka Horáková načisto scvokne a v koreni začne vidieť dieťa, ktoré kúpe, strihá mu záhradníckymi nožnicami nechtíky, či vlastne korienky, prebaľuje ho a dojemne sa oň stará. Dokonca pred susedmi predstiera tehotenstvo. Keď na ňu prídu „pôrodné bolesti“, zavezie ju manžel na chatu ku koreňu a nechá ju tam zamknutú. Po týždni sa vráti a…
Malý Otík papá a rastie ako z vody. Je stále hladnejší a hladnejší, a rodičia ho musia neustále kŕmiť a strážiť pred susedmi. A zrazu len musia susedov chrániť pred ním. Únava však robí svoje a tak sa začnú v dome strácať ľudia. Len susedovie dcérka Alžbětka pochopí, čo sa deje, a keď zúfalý otec zavrhne svojho fytopotomka a zamkne ho do pivnice so zámerom totálne ho vyhladovať, začne mu nosiť jedlo. Jej mamka (vynikajúca Jaroslava Kretschmerová) jej to onedlho zatrhne, a tak neostane nič iné, len opäť pristúpiť k selekcii obyvateľov domčeka. Navyše musí neustále hladného Otesánka udržať v bezpečnej vzdialenosti od kapustového poľa pani správcovej. Prečo, to si už pozrite v kinách, ale najskôr v januári.
Otesánek je malebným domácim hororíkom s typickou švankmajerovskou atmosférou (spomeňte si na jeho filmy Něco z Alenky alebo Spiklenci slasti). Miestami je dokonca značne naturalistický, napríklad keď Otesánek pojedá sociálnu pracovníčku a mäso sa oplieskava o presklené dvere. Skvelá scéna! Rovnako ako celý film. Ten jeden bod som mu strhol za neúmernú dĺžku, najmä spočiatku by nezaškodilo príbeh trochu zhutniť. Ručím vám však za to, že sa budete skvelo baviť!