Späť
Nadpis článku
Tak vy si myslíte, že Stephen King urobil prevratnú vec, keď hodil svoje dielo na internet a vyzval ľudí, nech za to zaplatia? Chyba! Už pred dvoma rokmi sa niečo podobné udialo na serveri umiestnenom v susednej republike. Jiří Brossmann (uf, mne to meno nie je známe) publikoval svoj román Zákony silnějšího a v úvode vyzval ľudí, aby mu poslali dvacku, ak uznajú za vhodné.
Skúste si predstaviť, že celá naša civilizácia, ba čo civilizácia – celá planéta ako taká – je iba dôsledkom pokusov kohosi iného. Že sme len čosi, ako výsledok laboratórnych testov. Nic moc, však? Lenže presne toto vyplýva z kontextu knihy „Půlnoc ve Studni duší“.
Sci-fi klub ANDROMEDA Plzeň vyhlašuje 13.ročník literární soutěže O Stříbřitělesklý halmochron.
V slove o autorovi ihneď v úvode knihy som sa dočítala, že Algis Budrys vo svojich dielach nepatrí práve k optimistom. Dej knihy mi to naplno potvrdil.
Nikdy v živote by som si nepožičal film o obrovskom zmutovanom krokodílovi, keby ho nerežíroval uznávaný hororista Steve Miner, zodpovedný za skvelý Halloween: H2O. JAZERO nie je nič mimoriadne, ale rozhodne to nie je ani sklamanie.
Roman Polanski už zjavne zabudol na to, ako Charles Manson podrezal jeho manželku na Luciferovu počesť, a po slávnom Rosemarinom dieťati nakrútil ďalší satanský thriller.
Kniha vyšla vo vydavateľstve Netopejr a sám Netopejr, de fuck-to majiteľ, prehlásil, že je to najlepšia kniha akú kedy vydal. Nechajme bokom teraz kvalitu jeho produkcie, alebo pocity doteraz vydaných autorov (kurnik, veď všetci si doteraz mysleli, že tá ich je tá najlepšia, a teraz takýto podraz!) a keď som vás takto uviedol do atmosféry knihy, venujme sa jej.
Tak, konečne je tu. No, čo vám budem vykladať. To, že bude Diablo II úspešné sa vedelo dávno pred jeho začatím.
No konečne zase jedna dobrá Hard SF! Stephen si vymyslel svet, kde sila gravitácie je bilionkrát silnejšia, než na Zemi. Kde hviezdy majú v priemere jeden kilometer, vznikajú na okraji tejto zvláštnej, vzduchom zaplnenej červenajúcej Hmloviny a padajú smerom k Jadru, kde zanikajú.
Kalendár
Keď som pred časom písal recenziu na Věž vlaštovky, dovolil som si vyhlásiť jej autora za Boha. Za tie bezmála dva roky sa čo-to zmenilo. Po niekoľkých posedeniach pri poháriku s Majstrom osobne a po prečítaní záverečnej časti zaklínačského cyklu musím povedať, že pán Sapkowski je (v dobrom slova zmysle) ten najobyčajnejší človek na svete. Má svoje záblesky geniality, má svoje slabosti.
Vopred podotýkam, že film som nevidela. Iba som sa pustila do čítania knihy. BB art ma už niekoľkokrát príjemne prekvapil. Teraz ale ani veľmi nie…
Poviedku uverejňujem v remaku pri príležitosti 82.výročia VOSR, 51. výročia Víťazného februára a 10. výročia 17.novembra 1989, ako spomienku na to, čo by mohlo byť, keby bolo bývalo. Jej pôvodnú podobu uverejnila IKARIE č.2/91 a ilustroval ju Kája Saudek.
Dámy a páni, tak toto sa mi už dávno nestalo! Po prečítaní poviedky Tanči mezi vločkami! som ostal v nemom úžase. Bol som paralyzovaný… potom som pokrútil hlavou… a nakoniec rezolútne prehlásil: „Ty kokso!“ Táto poviedka, víťazné dielko súťaže O železnou rukavici lorda Trollslayera je jednou z najlepších poviedok, aké som v živote čítal (a prečítal som toho dosť). Ak by som nevedel meno autora, tak by s…
Čo nás čaká a neminie? Druhá matica, desiaty „Trip“ pre Trek, ex-wrestler Thor, Asterix and Cleopatra, Upír Max a Major Zeman versus agent Mulder… Krátky pokec o novinkách a chystaných vecičkách zo sveta filmu.
SFK Altair ve spolupráci s klubem Hexaedr vyhlašují další ročník literární soutěže O železnou rukavici lorda Trollslayera. Podľa zborníkov zostavených z najlepších poviedok z minulých ročníkov (bude recenzia) môžem pokojne konštatovať, že ide o najlepšiu fantasy literárnu súťaž v Čechách a na Slovensku.
Tak, toto je časť rubriky Film Runner z Fantázie č. 15. Je to časť kratšia, toto som si dovolil vybrať tak, aby ste sa mali na čo tešiť. Ďalej už pokračuje Thorleif Larssen vo vlastnej švédskej osobe. Nech žije Malmö a informácie o Star Wars: Epizóda II, filmovej fantasy vlne a Záhade Blair Witch II. a III.
A potom ho vysotia z dverí. Jonachovi skĺzne noha z druhého z troch schodov, ktoré vyvyšujú dvere nad úroveň uličky a tvrdo dopadne dlaňami a ľavým kolenom na hladené kamene, takmer prikryté zmesou odpadkov a slamy. Obdĺžnik dverí vyplní široká postava. Tučná tvár s červenými lícami, plešina. Kalder. „Sám si uznal, že podpis tvojho otca, nech mu je zem ľahká, je pravý.“ začne takmer ospravedlňujúcim tó…
David Gemmell je považovaný za kráľa tzv. heroic fantasy, fantasy založenej viac na meči než na mágii, fantasy, kde kľúčovú úlohu zohráva výnimočná postava (výnimočná neznamená kladná). Interview medzi Davidom Gemmelom a redaktorom vydavateľstva Del Rey Stevom W. Saffelom vám môže trošku priblížiť, čo to znamená byť dobrým spisovateľom a čo pre tento cieľ David Gemmel urobil. Pre začínajúceho autora sú ve
Na svete pobehuje zopár šialencov, ktorí maniakálne zbierajú staré knihy. Medzi nimi sa nájde pár skutočných psychopatov, ktorí sa venujú okultizmu či priamo satanizmu. Vo filme Deviata brána sa takí nájdu až traja. Každý z nich vlastní chutnučkú diabolskú knižočku s názvom rovnajúcim sa názvu filmu. Jeden z nich, milionár Balkan, (Frank Langella) si najme nie príliš poctivého a za prachmi bažiaceho knihoznalca…
Na mŕtvolu narazili náhle, neočakávane, vykukla na nich čiernymi očnými jamkami spoza jalovcového krovia. Z vyschnutého stromu, s ktorým, ako sa zdalo, tvorila jeden celok. Na prvý pohľad to tak vyzeralo – akoby človek a strom zomreli spoločne. Naraz. Ako keby sa zrástli vo chvíli smrti. Jason Rivet sa zachvel.
Aj majster tesár sa utne. Pán Gemmell sa pokúsil (na žiadosť čitateľov) oživiť príbeh Jeruzalémana Jona Shannowa. Nepodarilo sa mu to (myslím). Už druhá kniha (Poslední strážce) bola riedením pôvodného nápadu a táto, tretia, je ešte horšia. Jednoducho, nemôžete navariť dobrú kašu, ak do nej namiesto múky pridávate ďalšiu a ďalšiu vodu. Je to dobre napísané, pán Gemmel nedokáže písať zle, ale je to také r…
Tak, toto je jedna z hviezd Istroconu 2000. Ted Raimi. Narodil sa 14. decembra 1965 v Detroite, štát Michigan, USA. Je najmladší z troch bratov Raimiovcov. Už od detstva sa objavoval vo filmových projektoch svojho brata Sama Raimiho…
Rád sa túlam Internetom, je to moja vášeň, práca a v poslednom čase nutnosť :) Ako som sa tak prechádzal americkou spisovateľskou komunitou (samozrejme predovšetkým SFaF), natrafil som na čosi, čo by mohlo byť pre vás zaujímavé. Písať dobré poviedky totiž nie je len tak hádzanie čohosi z brucha na papier či do textového editora. Napísať kvalitný text, to chce aj kopu štúdia. Prečítajte si, ako na to išiel Orson…
Takúto ranu do srdca som už dávno nečítal. Jemný, ľudský, reálne krutý príbeh. Staršia poviedka najlepšej slovenskej spisovateľky (nie len fantasy). Príbeh o Daidalovi a Ikarovi, kde nie je isté, komu osud pristrihol krídla viac… Pozor, poviedka je dlhšia, takže na pomalom modeme si ju radšej stiahnite zozipovanú.
“Lasciate ogni speranza, voi ch’intrate.” — Prešiel som po nehorázne zanedbanej ceste v hustom lese, až som dorazil na miesto. Vzhliadol som hore a prekvapilo ma, aká je budova malá. Možno znútra je to lepšie. No áno, mreže na oknách. Všade. Aj primár mal na oknách mreže. Zdalo sa, že mu to nevadilo. Mrežované dvere. Tvrdá rúčka kufra ma nepríjemne rezala do dlane. Nadhodil som si ťažkú batožinu v rukách a lak…
Myslím, že niekde v úvode (predchádzajúci pokec k workshopu) som spomenul, aká je hlavná postava dôležitá. Takže, teraz to zopakujem: hlavná postava je dôležitá, ak nie vôbec najdôležitejšia vec v poviedke. Hlavne ak píšete fantasy, tak vám silná postava dokáže sama utiahnuť príbeh a vlastne si ho stvoriť sama. Takže, dnes si povieme čosi o tom, akými prostriedkami sa dá taká postava (nielen hlavná) v texte …
Neuveriteľne rúhačský film, ktorý vyvolal záchvaty nepríčetnosti u pripečencov z americkej Katolíckej ligy. A neuveriteľná prča. Tonami hlášok nabitý scenár Kevina Smitha rozpráva o dvoch padlých anjeloch (Ben Affleck a Matt Damon), snažiacich sa nájsť škáru v božích zákonoch a dostať sa naspäť do neba.
Upozornenie: V tejto recenzii padajú neslušné slová, takže by ju radšej nemal nikto čítať…
A čas neustále plynie, zotiera stopy života. No i dlhšie bytie vinie, ten život vracia Larnevkaan… …tak znelo posolstvo. Cesta bola široká a prašná, po bokoch obložená bielymi balvanmi. Vinula sa pomedzi duny ako stuha, siahajúca k horizontu, kam sme po každom kroku upierali unavené pohľady. Vyzerali sme bájne mesto, ale zatiaľ bolo ukryté v hmlistých diaľavách. Na vzdialenom úseku cesty sa zjavili…