Záhada miznúcich komét vyriešená?

Kométy sa rodia na okraji našej slnečnej sústavy – a potom zmiznú z dohľadu. Nie je to dané len tým, že prídu o chvost alebo že „zaspia“. Vedci totiž nedávno prišli na to, že kométy sa z 99% stanú tak trochu „jednobunečné“, či, ako tomu hovoria americkí vedci „homosexuálne“ a rozpadnú sa na menšie časti. „Tieto objekty potom nie sú tam, kde by sme si mysleli. že by mali byť,“ vyhlásil Harold Levison z Juhozápadného výskumného inštitútu.

„Toto rozdrobenie je jediným možným vysvetlením.“ Záhada okolo miznúcich komét je jedna z najdiskutova­nejších tém posledných desaťročí v astronómii. Niektorí astronómovia prišli s teóriou, podľa ktorej väčšina komét, vznikajúcich v oblaku, známym pod názvom Oortov a nachádzajúceho sa na kraji Slnečnej sústavy, jednoducho prestane vytvárať viditeľný chvost a stanú sa tzv. spiacimi kométami, ktoré je potom ťažké detekovať.

Ale ako píše Levison a jeho kolegovia v časopise Science, väčšina týchto komét sa rozpadne na menšie časti krátko po tom, ako sa dostánú do vnútorného systému Slnečnej sústavy. Vedci použili počítačové modely a porovnali ich s pozorovaniami komét, aby prišli na to, kde a ako presne kométy miznú. Tím vytvoril tisícku fiktívnych nových komét, určil im dráhy, aby vstúpili po opustení Oortovho oblaku do slnečnej sústavy a vypočítali ich vývoj podľa gravitačných vplyvov Slnka, planét a Mliečnej dráhy. Potom, ako vylúčili tie dráhy, ktoré by sa vzdialili zo slnečnej sústavy, zasiahli nejakú planétu, alebo mierili priamo do Slnka, vedcom vyšlo, že by počet spiacich komét musel byť 100-krát väčší, než koľko komét doteraz astronómovia zahliadli. Z toho vyvodili, že 99% komét skrátka zmizne.

Kométy nevznikajú len v Oortovom oblaku, ale taktiež v Kuiperovom páse neďaleko Neptúna, kde sa však rodí podstatne menej komét. Oba zdroje komét vytvárajú objekty rovnakého zloženia: z ľadu a kameňa, no sú tu rozdiely v chemickom a fyzikálnom zložení.