Ťažko nájdeme odvetvie, ktorého vývoj by napredoval dynamickejšie, než informačné technológie. Dokonca i u nás na Slovensku. Dovolím si krátky osobný exkurz do minulosti – nie je to viac ako pätnásť rokov, keď som sa stretla so svojím prvým počítačom. Mal rozmery priemernej kancelárie, končil obyčajným písacím strojom a dokázal len pár jednoduchých operácií. Neskôr sme oblečení v bielych plášťoch s posvätnou úctou šliapali po zdvihnutej podlahe počítačových miestností. Pod našimi nohami sa vinuli metre vodičov a ofukoval nás neustály vánok ventilátorov udržujúcich stálu teplotu. Potom prišli na rad prvé ťažkopádne „osobné\" Robotrony a niekoľko gréckych písmen Didaktikov. Dnes moja existencia takmer celkom závisí od počítačov. Trávim nimi obklopená desať i dvanásť hodín denne, pretože drvivá väčšina toho, čo ľudia odo mňa chcú, musí mať koncovku .doc, .xls alebo .jpg. Človek je nútený bežať s dobou a neustále sa prispôsobovať novým verziám programov, ale to všetko nestačí – neviem, ako dlho mám prístup k internetu, ale jedno viem určite: nechápem, ako som dovtedy mohla bez neho žiť.
Jan Kovanic ponúka cestovnú príručku putovania nekonečným svetom Internetu predovšetkým začiatočníkom. S nadhľadom a neskrytou sebairóniou popisuje svoje počiatočné zakopnutia o káble, monitory a klávesnice. Z knihy však sála nadšenie pre zdanlivo neobmedzené možnosti počítačových sietí a týmto nadšením mieni nakaziť aj čitateľov. Nie bezdôvodne. Ako autor sám priznáva, z neho samého – pôvodne bojazlivého uctievača zázraku menom Internet – sa stal publicista a spisovateľ, známy ako autor knihy Backout (inšpirovanej dielom Ondřeja Neffa Tma) a ako redaktor najnavštevovanejšieho českého internetového denníka Neviditelný pes.
Úvodná kapitola nesie názov takmer veštecký: Zrození surfaře. V nej sa dozvieme o Kovanicových počiatočných opatrných krokoch a o tom, ako málo stačí, aby bol človek do Siete polapený nadobro. Na túto časť bezprostredne nadväzuje Kolik za to. Prvotné očarenie pominie vo chvíli, keď nám poštár hodí do schránky prvý účet. Nastáva „utahování opasků\", presnejšie povedané hľadanie riešení – ako čo najviac zefektívniť pripojenie. V kapitole Udelali to za vás Kovanic dáva návod na surfovanie po internetových archívoch. S jemným humorom uvádza vlastné skúsenosti zo začiatkov svojho pátrania po fotografiách vesmírnych telies, a zároveň odporúča čo najlacnejší spôsob manipulácie s článkami na stiahnutie. Nevyhnutne nasleduje časť Zlatá brána otevřená venovaná vyhľadávačom.
Za veľmi užitočnú považujem kapitolu Jemné umení mailů. Dodržiavanie netikety by malo byť v e-mailovej komunikácii rovnakou samozrejmosťou, akou je vynechanie hrubých slov a zbytočných rozvláčností v bežnej konverzácii. Kovanicovo očarenie možnosťami elektronickej pošty je v tejto časti dobre viditeľné, a niet sa čomu čudovať. Nejde len o to, že e-mailom dosiahnete svojho priateľa prakticky kdekoľvek vo svete, alebo dokonca získate nových priateľov. V práci redaktora internetového denníka elektronická pošta zabezpečuje možnosť takmer okamžitej spätnej väzby. Navyše, e-mail od čitateľa má viacero výhod: konštruktívny nápad sa dá uchovať pre neskoršie využitie, urážky a posmešky sa bez problémov môžu presunúť do koša.
Autor pomerne hlboko zabŕdol aj do problematiky zneužitia internetu pre Zločin a sex. Kovanicovo stanovisko je jednoznačné – čistému je všetko čisté a to platí všade, nielen na internete. Autor logicky a prakticky zdôvodňuje, že obavy pred tým, či surfovanie po webových stránkach nekazí naše deti, sú rovnako neopodstatnené či opodstatnené, ako hrozba škodlivého videa, televíznych reklám, kníh alebo časopisov. Rovnako sa s určitým posmechom rozhovoril o možnostiach Terorizmu a drog. Využil tu známu kauzu spred niekoľkých rokov a podkapitolu Jak si udelat atomovou bombu odporúčam prečítať si každému, kto má strach, že si jeho syn v pivnici tajne vyrába zbraň hromadného ničenia na základe návodu stiahnutého z internetu. Internet obhajuje aj v časti Limity slobody a mne nezostáva nič iné, iba súhlasiť: „…nůž lze použít k zabití i k nakrájení chleba. Záleží na ruce, která ho drží.\"
Nebol by to komunikačný kanál, keby sa v prvom rade nedal využiť pre obchodovanie. V Umení a obchodu sa autor vtipne zamýšľa nad možnosťami predaja po internete, reklamou, informáciami = tovare, umením na predaj, obchodom medzi firmami, koncom obchodníkov a konečne aj Umením žít. Vo svete Multimédií nás autor stručne a jasne oboznamuje s pojmami MP3, „Formát Real Playeru\", a vyjadruje svoj názor na nelegálne kopírovanie hudobných nosičov. S chuťou sa rozhovoril o firme Napster a načrtol niekoľko výhod a nevýhod sledovania televízie cez internet.
Kapitola Všude samá písmenka patrí polemike o strachu z analfabetizmu, hroziacemu nasledujúcim generáciám zásluhou nových informačných technológií. Skryté hrozby hovoria však o oveľa aktuálnejšom nebezpečenstve a úvod sa nie náhodou volá Miluji te! V dobe, keď sa vyvinul prvý program, zrodil sa hádam i prvý vírus. Kto nechce niekedy prísť o svoju ročnú prácu alebo o novozakúpený počítač, ocení autorove praktické rady, i keď dnes – necelé dva roky po vydaní knižky – už pomerne zastaralé, o čom svedčia prešibané vírusy, proti ktorým nepomôže ani osvedčené NEOTVÁRAJ a VYMAŽ. Nebezpečenstvo však nečíha iba v zavírenej pošte. Kovanic opatrne nastoľuje problém Peníze kontra sloboda, inšpirovaný dedičstvom Orwellovho Veľkého brata a jeho nasledovníkov. Pomocník a rádce sa venuje veciam skutočne praktickým – hovorí o tom, ako internet zvýrazňuje možnosti uplatnenia hendikepovaným ľuďom a prináša zoznam rôznych „receptárov\" a „poradcov\". Neobíde ani Zábavu na síti, ktorá patrí vlastne medzi prioritné ciele väčšiny novopečených vlastníkov internetového pripojenia. Internet bez počítače je zameraný na najnovšie technológie – mobilné telefóny, SMS, WAP a iné možnosti, ktoré zatiaľ síce existujú v obmedzených množstvách alebo dokonca len projektoch, ale sú výrazným posunom oproti stavu, keď fungovali iba v science-fiction. Vlastnú podstatu knihy uzatvára kapitolka Vesmír internetu, kde autor odôvodňuje svoj pohľad na vec.
Príručka je spracovaná jasne a prehľadne, aby bola zrozumiteľná dokonca i ľuďom, ktorí počítač ani nevlastnia. Každá načrtnutá problematika je doplnená autentickými zážitkami pána Kovanica alebo členov jeho rodiny. V prílohe autor uvádza adresy niektorých zaujímavých (a väčšinou dosiaľ funkčných) internetových stránok. Stručný slovník základných pojmov je vítaným prínosom pre tých, ktorí pri počutí slova „browse\" alebo „webmaster\" dosiaľ ospravedlňujúco krčili čelo. Okrem vážne vysvetlených pojmov sa tu však môžete stretnúť aj s takýmto prípadom: jack: Takový hentý. V počítačové hantýrce propojovací konektory; alebo: CD-ROM mechanika: Šterbina, do které strkáte cédéčka. Podobné vysvetlivky robia z „obávanej\" počítačovej terminológie niečo blízke. Ako takmer v každej knihe, venujúcej sa internetu a e-mailom, ani v tejto nechýba užitočný zoznam emotikonov čiže „smajlíkov\", ktoré získavajú čoraz väčšiu obľúbenosť a objavujú sa nielen v neformálne ladených e-mailoch či krátkych správach. Pokiaľ niekto nepovažuje za slušné či seriózne uvádzať emotikony vo svojej pošte, nech sa skúsi na nich aspoň zasmiať alebo vytvoriť si nový podľa vlastných predstáv.
V texte je pomerne málo chýb a preklepov. Logické kotrmelce sú ojedinelé, a formulácia typu „Reklama na webu bývá často v podobe proužku – barevný inzerát široký přes celé okno, široký cca 2,5 cm,\" mohla byť zapríčinená časovým tlakom.
Kniha Nebojte se Internetu sa nesnaží byť odbornou príručkou, ktorej čitateľ neporozumie bez kôpky výkladových slovníkov a ďalších príručiek. V tomto dielku sa chce jeden človek jednoducho a zrozumiteľne podeliť o svoje skúsenosti s inými ľuďmi. Teraz už s humorom popisuje vlastné chyby, aby sa im iní mohli vyhnúť. Uvádza vlastné „objavy\", aby iní nemuseli podnikať dlhú a drahú cestu za rovnakými cieľmi. Svoje rady ostatným ľuďom dáva jasným ľudským spôsobom, veď napokon aj ten počítač je tiež len človek.
Autor: Jan Kovanic. Vydal Computer Press Praha, 2000. Obálka: Ivana Mitáčková, ilustrácie: Kristián Vrhel. 114 strán, 139 Sk.