Hrdina ve stínu (Tulák 3)

Gemmell David

Občas ma dokážu prekvapiť aj maličkosti. Nedávno som tak trochu užasol po návrate z Euroconu, keď som totiž na policu pridal novú gemmellovku, zistil som, že sa tam ďalšie knihy nevojdú. Za tých pár rokov totiž Návrat vydal devätnásť príbehov z pera kráľa heroic fantasy. Najnovšie sa teda k recyklovaným (aka gemmelovským) príbehom o nehrdinských hrdinoch, démonoch (v duši) pridal Hrdina ve stínu a jediné čo ho odlišuje od kadejakých Válečníkov, Mečov v búrke a spol., je fakt, že je to labutia pieseň potulného vraha, ktorý občas nosí meno Dakeyras a občas (v tejto knihe) Šerý vlk. Presne tak, Tulák sa vrátil…

Tulák sa ale jednoznačne vrátil na žiadosť fanúšikov Davida G. a najsilnejšou motiváciou k písaniu boli bubáčiky. Tvorba pána Gemmella je totiž v poslednej dobe tak silno recyklovaná, až z toho začínam mať strach. Ak ste totiž čítali Legendu (autorovu prvotinu), akoby ste čítali všetky jeho knihy. Beznádejná situácia (zasadená do dvoch miest v autorovom miestopise – do Drenaje alebo sveta Jona Shannowa), silní hrdinovia a pár zbabelcov, z ktorých sa hrdinovia pod tlakom musia stať. Naturalisticky podané zabíjanie (a iné emocionálne silné scény – napr. pôrod), filozofovanie o zmysle života, násilia a pokroku a… to je asi tak všetko. David Gemmel síce píše vynikajúco, hladko a strhujúco, ale vždy mieša tie iste prvky. Nič nové – v poslednej dobe je \„osviežením\“ akurát tak prvok démonov pána Anharata (u nás v knihe Válečníci). Resp., v Hrdinovi ve stínech sú novinkou aj terakotoví bojovníci…

Zabijakova labutia pieseň má ale predsa len jedno pozitívum – a to je fakt, že je to absolútna koncovka. Skutočnosť, že ide o Dakeyrasovo finále, a že sa musí vysporiadať so svojou minulosťou, robí knihu zaujímavejšou. U Gemmella bolo totiž doteraz jasné, že ten najhlavnejší hrdina prežije za každú cenu – čo ale tentoraz nemusí platiť. A čitateľ to stránku za stránkou cíti. Každý pri sledovaní deja pozná, že sa kruh uzatvára – hlavne keď sa Tulák dostáva do kontaktu s Nialladom, vnukom kráľa, ktorého kedysi zákerne zavraždil. A to, že niečo končí, vie aj sám hrdina – čo z neho robí ešte kvalitnejšiu postavu. Starnúci zabijak, v ktorom horia výčitky svedomia čoraz silnejšie, vstupuje do prachu poslednej cesty – ktorá ho nakoniec povedie tak proti nepriateľovi, ako aj proti tieňom vlastnej minulosti…

Recyklácia deja a postáv mi vadí u Gemmella čoraz viac, napriek tomu ale hodnotím jeho knihy ako nadpriemerné. Žiaden iný spisovateľ nenarába s postavami s gemmelovskou bravúrou, len David G. zvláda vyprofilovať v jednej knihe aj niekoľko výrazných hrdinov. Aj keď to bude len protiváha uniformnosti týchto postáv, faktom ostáva skutočnosť, že sa knihy pána Gemmela čítajú vynikajúco. Aj keď po nich v poslednej dobe ostáva pachuť v ústach…

Hodnotenie – 7,5/10 (Pretože je to klasický Gemmell a Tulák je jednou z najlepších jeho kreácií. Body dole sú za recyklát, násilné prepojovanie deja s inými knihami a deus ex machina v podobe hlinených vojakov).

Hrdina ve stínech, Gemmell David, hrdinská fantasy (Návrat, orig. Hero in the Shadows, preklad Dana Krejčová, obálka Thomas Thiemeyer, brož., 389 strán, 229 Kč, ISBN 80–7174–479–4)


30. júla 2002
Rastislav Weber