 |
 |
 |
 |
 |
Vzdialenosť nebeských telies bola so striedavými úspechmi meraná, počítaná a odhadovaná už v staroveku. Systematickú metódu na určovanie vzdialenosti hviezd však až v minulom storočí objavil pán „teleskop“ Hubble.
Metóda je pomerne jednoduchá. Intenzita svetla nejakej hviezdy je závislá jednak na jej vlastnej svietivosti, ako aj na vzdialenosti. Hubble si pri tom uvedomil, že existuje určitý druh hviezd, ktorých svietivosť je pravdepodobne vždy podobná, alebo sa „jednotková veľkosť“ dá aspoň nejako určiť – konkrétne sa jedná o tzv. cefeidy, ktorých svietivosť je úmerná frekvencii, ktorou pulzujú. Pokiaľ teda takúto hviezdu nájdeme, môžeme z relatívnej svietivosti určiť aj jej vzdialenosť. Týmto spôsobom sa potom odhaduje napríklad vzdialenosť ďalších galaxií od mliečnej dráhy.