Konečne! Po siedmych trpkých dňoch som dorazil. Nechal som Ivarov Dvor za chrbtom a v diaľke vidím obrysy Bthalftu. Sypký sneh síce nahradilo blato, no počasie mi neprialo po celú cestu. Bádateľský tím si ma však špeciálne vyžiadal, nuž som musel uháňať z mrazivých končín Ľadohradu na juh.
8:59 – prví návštevníci kupujú prvé vstupenky a zapĺňajú prvé rady prvej a jedinej sály, lebo sa práve začala prvá (môj prvý odhad) prednáška s občianskym združením Scifi Guide o knižných kluboch.
Zatiaľ čo si Američania užívajú Halloween, Slovensku vládnu Dušičky a Všetci svätí. Rozhodol som sa, že ich nestrávim iba lozením po cintorínoch, ale k večeru sa ulakomím na tematický komiks. Tu prišla na rad kniha s vyhovujúcim názvom Duchové mrtvých, ktorá vo svojich útrobách ukrývala obrazotvorné poviedky a básne Edgara Alana Poea.
Chytila sa za vyduté brucho stiahnuté v bolestivom kŕči. Zničeným pohľadom pátrala po sestričke, ktorej by sa mohla zveriť do opatery. Po čakárni sa tmolili iba budúce matky, zväčša v sprievode partnerov.
Stále sa považujem za milovníka superhrdinských komiksov, počnúc zmutovanými korytnačkami, končiac pavúčím a netopierím mužom. Po nedávnom faxe však začínam svoj postoj prehodnocovať. Netvrdím, že by ma osvedčení hrdinovia z DC a Marvelu začínali nudiť, len si začínam uvedomovať, že existujú komiksy ponúkajúce oveľa širšie emocionálne rozhranie.
Spomienku na zvláštnu návštevu vyslancov cudzieho boha takmer odniesli východné vetry do zabudnutia, keď sa na gazdovstve objavil jazdec. Podľa zbroja a výzdoby koňa patril do kniežacej družiny.
Nielen superhrdinovia majú plášte. Dnes ich nosí už naozaj hocikto. Napríklad aj taký Boris (ten ho má zelený), Straš (červený) a Justín (tmavomodrý). Táto trojica udatných bojovníkov nemá žiadne superschopnosti. Ide o skupinku obyčajných myšiek prežívajúcich vo vlastnom teritóriu.
Podobne ako akýkoľvek iný con bol aj tento nabitý zaujímavým (avšak poskromným) programom a neopakovateľnou atmosférou. Neopakovateľnou hlavne preto, že šlo nielen o prvý ročník conu, ale zároveň aj o prvú udalosť odohrávajúcu sa neďaleko môjho rodného mesta Zvolen.
Majstrovsky zvládnuté rozprávanie (bez slov) vyvoláva podvedomé pochybnosti a strach. Sojčák ponúka ponurý, melancholický a depresívny zážitok s hádankou uprostred.
Prvý pre mňa, pre ostatných v poradí už jedenásty ročník CRWECONu sa konal 11. júna 2016 v Klube Cross v Prahe. Takže už ho máme za sebou a je viac než isté, že ho absolvujem aj nabudúce.
Okolo kníh Stephena Kinga vždy krúžili supy. Ale kým jeho literárne deti obstáli v každej skúške, pokusy o ich transformáciu do iných médií často nekončili slávne. Oproti vydareným prepisom, ako bolo Prekliatie Salemu…
Nejedného by zaujímalo, aká záhadná sila dovedie 31-ročného chlapa do kina na pokračovanie filmu o zmutovaných a hrdinských ninja korytnačkách. Hlavne keď sú teraz všade X-meni alebo Kapitáni z Ameriky.
Kalendár
Každý má svoje dôvody, prečo sa dal na dráhu čarodejníka. Niekto chcel pomáhať ľuďom, ďalší túžil po moci, či len potreboval byť niekým výnimočným. No ja nie. Odjakživa som chcel spasiť svet.
Slovenská národná galéria – Zvolenský zámok pozýva na podujatie Jedna kniha tri pohľady, ktoré sa bude konať 16. 3. 2016 a o knihách budú besedovať spisovateľka Alexandra Pavelková, reštaurátor papiera Peter Ližbetin a riaditeľka knižnice Milota Torňošová.
Prišla si ako rana z jasnej oblohy a do rúk zverila si mi svoju moc. Dovtedy som býval nikým, teraz som všetkým. Z ľudí robíš obetných baránkov, mňa staviaš na piedestál Boha. Nenávidím ťa!
„Chcel by som to porno dostať zo svojej hlavy,“ prosíkal som pred pracovníčkou v bielom plášti, ktorá si očividne užívala najkrajšie roky svojho života.
Peter si utiahne škrtidlo na ľavej ruke. Stisne päsť. Pumpuje. Na šľachovitom predlaktí naskočia dve žily. Zdvihne striekačku s jasnomodrou tekutinou, fosforeskujúcou v tme.
Vietor kmáše všetko neuchytené pevne k zemi, drobné kropaje dažďa pichajú do tváre. Občasný blesk na horizonte obnaží z úplnej tmy tuje stojace popri cestičke, ktoré rozhadzujú konármi ako nervózny vychudnutý obri na stráži.
Sotva precitol, odlepil dokaličenú tvár od vlhkej pôdy a už aj vypľúval horkú hlinu, ktorá sa mu počas pádu usadila v podnebí. Postupne sa rozpamätával na prepravný vagón s čiernymi pasažiermi. Jediný zdroj svetla poskytovala petrolejová lampa.
Univerzum, najväčšia vesmírna reality šou práve začala. Publikum približujúce sa počtom k niekoľkým tisícom burácalo.
„Vy ste moje zlatíčka,“ štebotala kvílivým hlasom, „vy moje ružičky, krajších na svete niet,“ pritom hladila krehké hlávky kvetov svojimi prstami zažltnutými od nikotínu.
Pivnica sa kúpala v ostrom bielom svetle. Na podlahe sa rozlievala olejovitá mláka, steny okolo boli postriekané tmavými škvrnami. V strede miestnosti dominoval priestoru pracovný stôl, plní neforemných, mazľavých vecí a povaľujúcej sa špinavej ocele.
Stál som v strede ošarpanej kúpeľne. Oči mi nešlo odtrhnúť od staromódnej, značne zájdenej vane. Moja manželka sa opatrne pretisla cez pootvorené dvere ku mne tak, aby sa neobtrela o obité obkladačky. Ostala stáť a zírala mojím smerom.
Spod farebných štetín sa na plátne zjavovali kontúry obstarožnej tváre, trošku priokrúhlej a pričervenej. Muž, verná kópia rodiaceho sa obrazu, sedel asi tri metre pred stojanom. Uvoľnene rozprával čosi veľmi zaujímavé, no maliar ho nepočúval.
A je to tu. Opäť. Už druhý raz sa lúčime so Stredozemou. Tentoraz sú však nádeje na návrat do tejto krajiny menšie a melanchólia väčšia. Než však naposledy zamávame našim obľúbencom, bude treba odstrániť poklad a rozdeliť draka.
Spoza presklenej stienky kupé na mňa hľadeli lačným pohľadom dvoje obrovské okále vsadené do masívnej sivastej hlavy, ktorej kraľovala tlama plná usmievajúcich sa tesákov. Statná postava psa-vlka bez problémov zaberala celú šírku môjho kupé a na výšku mala minimálne meter a pol. Cez škáru vo dverách vetril môj strach. Očividne ho to potešilo.
Príbeh prekladu Kráľa v žltom sa nezačal tak veľkolepo ako Ecov historický román Meno ruže, teda biblickým vyhlásením: „Na počiatku bolo slovo…“, ale množstvom slov, rozhovorom. Hlavnými hrdinami príbehu a zároveň účastníkmi rozhovoru boli traja knihomoli sediaci v antikvariátnej kaviarni…
Ktorá manga je podľa vás najúspešnejšia? Naruto? Populárny určite je, ale najviac? Bleach? Ten je na tom podobne. One Piece? Pirátska manga drží veľa rekordov v predajnosti. Avšak tejto trojke gigantov šľape na päty jeden poriadny titan…
Miestnosť sa čupila v slabom svetle, tmavá nábytkom aj farbami stien. Sedeli v nej dvaja muži – jeden uvoľnený, vekom starší a druhý zhrbený pod ťarchou únavy, očividne študent univerzity.
Ohydný predavač, krčiaci sa v malom stánku, z ktorého sa ozývalo : „ Sweet home Alabama “ od Lynyrd Skynyrd. Spomenul si na jeho sklenené oko, mastné vlasy a množstvo tabakového tovaru, ktorý predával.