 |
Tvrdá väzba, pevné stránky, roztomilé obrázky a na obáločke vyplašený vrabček. Indície hovoria o rozprávkovej knižke, no reč je o fínskom komikse z dielne Lauriho a Jaakkoa Ahonenovcov, ktorý nie je ani zďaleka určený deťom. V roku 2012 vyšiel tento unikátny zjav v pôvodnom jazyku ako Pikku Närhi. O dva roky neskôr ho do povedomia čitateľov uviedlo aj vydavateľstvo Dark Horses a publikáciu preložilo ako Jaybird. V obidvoch prípadoch pritom figuruje neštandardný formát A3. Jediný rozdiel medzi Pikku Närhi a Jaybirdom je obálka. Kým vo fínskej verzii si malá sojka krídlami zakrýva vystrašenú tvár, v tej českej (aj americkej) akoby priam sledovala, čo sa odohráva v našom reálnom svete. Takže vo Fínsku majú Pikku Närhi v Amerike Jaybirda a my šetrného Sojčáka z vydavateľstva Argo, ktorý si musí vystačiť s formátom A5. Vzhľadom k tomuto dielku je voľba formátu skôr kladom než záporom.
Niežeby sa prekladateľ Richard Klíčník nejako nudil, ale Sojčák obsahuje skutočne tak málo textu, že aj tí čo nevedia čítať, zostanú aspoň v obraze. Občas sa tam nejaká bublinka alebo okienko vyskytne (veď je to komiks). Použité texty sú však natoľko šetrné, že celú 128 stránkovú knihu ste schopní stráviť za menej než dvadsať minút. Po krátkodobom potešení vám však bude obálka s vyciveným vtákom pripomínať skôr pohľad do zrkadla. Lauri a Jokko Ahonenovci totiž čitateľom pripravili vizuálne divadlo s množstvom skrytých indícií, ktoré ľahko uniknú aj pozornejším čitateľom. Tvorcovia spoliehajúci sa na pár riadkov textu, minimum postáv a príbeh prerozprávaný v reálnom čase, viac-menej zariskovali. V konečnom dôsledku priniesli jedinečný komiks, ktorý za sebou zanecháva hlboké stopy.
Majstrovsky zvládnuté rozprávanie (bez slov) vyvoláva podvedomé pochybnosti a strach. Sojčák ponúka ponurý, melancholický a depresívny zážitok s hádankou uprostred. Moja prvá reakcia po prečítaní bola, že som si šiel zapáliť na balkón. Tentoraz za tým nestála potreba nikotínu ale pointa, s ktorou som si nervózne lámal hlavu, dobre že neskončila v sadre, až dovtedy, kým som si neprečítal Sojčáka znovu, znovu a znovu. Stále ho čítam. Nieže by som bol nechápavý, no pristúpil som na hru autorov. Ahonenovci vás totiž sami nútia pátrať po šifrách a utvárať si pozadie príbehu na základe vlastných fantázií.
O čom to vlastne celé je?
Vyplašený Sojčák je zabarikádovaný v obrovskom starom sídle, kde sa stará o svoju nemohúcu mamičku, pripútanú k posteli, mení jej plienky a ešte jej aj varí. Odhliadnuc od samoty mu spoločnosť robí drobulinký pavúčik. Najväčším nepriateľom nášho hrdinu je strach z neznáma, čiže on sám. Nevedomosť ho obklopuje z každej strany a jediná cesta k pravde vedie cez obrovské staré dvere, za ktorými číhajú nástrahy pochybnej minulosti.
Čo sa týka akčných scén, v Sojčákovi je ich pramálo. V komikse sa prevažne upratuje (a aj tak je tam stále bordel), behá hore dolu po schodoch, padá sa z nich, darmo, že má krídla. Atmosféra je ponurá, príbeh sa na rozdiel od čitateľa nikam neponáhľa a Sojčák je tak vizuálnym divadlom nejednoznačných fóbií, hlavne klaustrofobických, a chutí. Ak máte radi strašidelné rozprávky pozliepané z roztomilých dvojtvárnych obrázkov, Sojčák je pre vás určite tou správnou voľbou. A keby len to. Milovníci vízií Tima Burtona si tiež prídu na svoje.
Tak šup-šup, vrabčiaci. Zapojte fantáziu, zbystrite zmysly a odhaľte svoju pravú tvár…
Sojčák
Žáner: komiks, horor, drama
Autor: Lauri Ahonen (ilustrácie), Jaakko Ahonen (scenár)
Vydavateľstvo: ARGO
Rok vydania: 2016
Počet strán: 128
Väzba: pevná
Jazyk: český
ISBN: 9788025718124