 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Rozpačité dojmy z minulého víkendu odzneli, a tak som sa konečne odhodlal napísať neskreslenú pravdu o prvom stredoslovenskom GeekFeste. Podobne ako akýkoľvek iný con bol aj tento nabitý zaujímavým (avšak poskromným) programom a neopakovateľnou atmosférou. Neopakovateľnou hlavne preto, že šlo nielen o prvý ročník conu, ale zároveň aj o prvú udalosť odohrávajúcu sa neďaleko môjho rodného mesta Zvolen.
Dvojdňový festival scifi, fantasy, hier a japonskej kultúry prebiehal v sobotu a nedeľu 25. a 26. júna 2016 v priestoroch žiarskeho Mestského kultúrneho centra. Návštevníkom bolo k dispozícii okrúhle prízemie, z ktorého sa nejednému z nás zakrútila hlava. Hneď pri vstupe, kde si nás označkovali, sme mohli naraziť na žiarsku aj banskoštiavnickú pobočku antikvariátu s poskromným názvom Antikvariátik. Napriek drobnému menu mali knihy, komiksy, plagáty, obrazy, vzácne kamienky, retro-hračky a všeličo iné, a to v celkom hojnom počte. Žiarsky stánok mal pod palcom Mirko Filus a banskoštiavnický Veronika Inglotová. V rámci festivalu sprostredkovali obe tábory svojim návštevníkom aj niekoľko fotosúťaží o zaujímavé ceny.
Neďaleko uvítacích antikvariátikov boli rozmiestnené aj obchodíky s hracími kartičkami či inými hernými vymoženosťami. Najviac obletovaný bol aj tak Funtastic. Ja sám som si v ňom kúpil príveskovú repliku Thorovho kladivka (to pravé má Thor žiaľbohu v Asgarde). V stánku bolo okrem hrnčekov, príveskov, plagátov, popfigúrok a kníh i niekoľko nových komiksových prírastkov. V pamäti mi utkvel hlavne Plášť, Myší hlídka, kronika World Of Warcraft, Sandman: Předohra, nový Batman, Sojčák, Temná věž a samozrejme Parker: Lovec, na ktorého si už dlhší čas brúsim oči. Veruže o suveníry nebola núdza.
V neposlednom rade si na svoje prišli aj hráči stolových hier, pretože hneď na poschodí sa mohli do sýtosti vyhrať alebo si aspoň zasúťažiť v kreslení. Horné poschodie lákalo hlavne filmových fanúšikov. Na cone sa totiž premietali rôzne filmy. Od japonských, cez slovenskú Orfeovu pieseň, americkú Divergenciu až po veľkolepý World Of Warcraft. Dovoľujem si zdôrazniť, že kinosála počas premietania sobotňajšej fantasy praskala vo švíkoch.
Čo sa týka dvoch prízemných prednáškových sál (zasadacia miestnosť a výstavná sieň), boli vďaka nízkej návštevnosti zväčša poloprázdne (alebo „poloplné?“). V sobotu to s prednáškami nevyzeralo vôbec zle. Aj napriek očakávanej (menšej) účasti boli sobotné prednášky nadmieru zaujímavé. Tou prvou bola Legoprednáška s docentom Jurajom Malíčkom, predstavujúca celú históriu legofenoménu. Dozvedel som sa veľa zaujímavých vecí a zaspomínal na lego pandrláčikov, či iné odrody z detských nostalgických čias.
Samozrejme, že som si musel dopriať aj nejaké to oddychové posedenie v spoločnosti dvoch výstredných párov. Prvým bol Mark E. Pocha a Martin Cuco Luciak a druhým Juraj Búry a Marek Čabák z youtuberského Týždňa geeka. Počas našich duchaplných debát sa odniekiaľ vynoril aj Juraj Červenák a ako bonus sa za našim stolom objavil záhadný flegmatik s drevenou fajkou – a nebol to Gandalf!
Hneď po oddychovom čase strávenom na terase som sa odobral na komiksový workshop (Základy tvorby komiksu) pod vedením sympatickej „Kiwi“ Košťálovej a slečny Meshy. Zúčastnil som sa na ňom spolu so spisovateľom Markom a jeho dvorným (akože amatérskym) ilustrátorom Cucom. Skúsili sme si niečo aj nakresliť, no naša pozornosť patrila prevažne šmolkovovlasej (alebo vodníkovomodrej) „Kiwi“, ktorá sa nám pochválila anglickou verziou svojej vlastnej mangy s názvom Ten z lesa. Ani som túto novinku nestihol poriadne skonzumovať a mojich spoločníkov už vystriedal Brian ´Sensej´ Terrero, autor robotického žiarskeho maskota (to už Mark s Cucom konzumovali niečo iné). Dá sa povedať, že čo sa prednášok týka, chtiac-nechtiac som sa zakaždým podobným spôsobom stretával výhradne len s príjemným kolektívom (VĎAKA!).
Takže v sobotu to bol Malíček, Kiwi s Meshy a ich komiksy, niekoľkonásobné pátrania v antikvariátikoch a neustále dobiedzania v znamení Funtasticu. O siedmej prišlo na moje prvé stretnutie s Warcraftom. Najväčšia vojna aj tak po celý čas prebiehala medzi návštevníkmi, ktorí sa nestíhali čudovať, že sa na Žiarskom Geekfeste promenáduje okrem chlapcov z TG aj trojitá horda z novopečeného PoP-Cult Magazínu. Zbytočne som čakal, že tí naši geekovia spolu prehodia aspoň spár slov. Každý sa totiž staral o svoje. Darmo – konkurencia je vždy a všade, prístup sa nemení a jediný, kto z nej profituje, je koniec koncov aj tak konzument. Som zvedavý, kto a čo natočil, pretože obe skupinky sa bez kamery nepohli takmer ani na krok. Máte sa teda tešiť na prvých, odviazanejších, jedinečných a zanietenejších Geekov z TG alebo na komornejších, príjemných, zazobanejších, no zatiaľ nezohratých chalanov z PoP-Cult Magazínu? To nechám na vás.
Podotýkam, že nemám tendenciu presviedčať niekoho, že Žiarsky Geekfest bol ten najlepší CON (či festival) na svete len preto, že bol prvý. Tak to pŕŕŕ… Nebyť starých známych, pár prednášok a Warcraftu, bola by to celkom nuda. Našťastie, známi tam boli a komplikácie spojené s neúčasťou prednášajúcich (bez nejakého náhradného programu) sa ako-tak vyriešili. Škoda azda len, že šlo o prednášky (a hostí), na ktoré som sa obzvlášť tešil.
Nedeľu považujem za takú afterparty. Účasť menšia, prednáškové miestnosti prázdnejšie a horúčavy aj napriek ranným prehánkam ešte intenzívnejšie. Niet divu, že Veronika a Brian načali tému O paneloch a bublinách v takmer prázdnej sále, no aj napriek tomu to celé nakoniec dopadlo oveľa lepšie, než ktokoľvek čakal, a zopár zanietencov si predsa len prišlo na svoje. Atmosféra bola počas nedeľného komiksového workshopu síce uvoľnená, no nie až tak, ako na mojej prednáške. Prvými účastníkmi boli totiž dvaja staffáci (čiže lokaji), ktorých mi organizátori poslali, aby mi náhodou nebolo samému smutno. Nuž čo. Otvoril som si pivko a zistil, že téma o ktorej chcem hovoriť, ich vlastne ani nezaujíma. V podstate tam boli len preto, aby tam boli. Už by som bol aj utiekol na losovanie tomboly, ale napokon sa objavili dve kočky a jeden mladík. Áno, hádate správne. Aj oni sa nado mnou zľutovali a moju prvú (toho dňa i poslednú) prednášku o domácich komiksových počinoch dokonca dokázali počúvať v pomerne bdelom stave.
Priestory Žiarskeho kultúrneho centra sú skutočne nádherné a ani zorientovať sa v nich nie je až taký problém. Ten problém ale spočíva inde – chcelo by to niečo viac!
Na margo organizátorov musím povedať, že všetkých v celku milo prekvapili. Podarilo sa im zosnovať fantastický víkend. Nemusím azda nikomu pripomínať, že čo sa týka informácií na samotnej webovej stránke ako aj komunikácie či iných vecí spojených s prípravou mali mnohí pocit, akoby organizátori sabotovali samých seba. Taký bol zrejme aj tajný plán a prvý ročník mal poslúžiť ako predvoj čohosi veľkého. Žeby práve preto bol Žiarsky Geekfest schválne taký malý, na poslednú chvíľu na kolene robený? Veľkú logiku to síce nemá, ale ako príprava na ďalší ročník to celkom ušlo. Organizátori sa síce z hibernácie nemuseli zobudiť na poslednú chvíľu, no napokon to aj tak zvládli. Bude fajn, ak nabudúce niekto zoberie do úvahy aj to, že niekedy nestačí iba nadšenie, ale profesionálnejší prístup vo fáze príprav. Stačilo pritom prísť na moju prednášku a zistiť, že jednou z najdôležitejších vecí je spoľahlivý a komunikatívny team s rovnakým cieľom.
Keď si len pomyslím, že najväčšie ťaháky spomedzi hostí (z CZ) Comics Centrum a Petra Slováková nakoniec neprišli a nebolo za nich ani adekvátnej náhrady, zakaždým nadobudnem pocit, že ak si dajú na budúcom ročníku viac záležať a zoženú viacero zaujímavých hostí, možno viac ľudí prilákajú, než odradia. Dúfam, že nabudúce tak popri Funtasticu uvidím napríklad aj Maxona alebo Brloh a popri Plauchovej a Čevenákovi sem zavítajú aj iní autori, na ktorých sa akosi zabudlo. Nech je konkurencia (nevraživosť) akákoľvek, na conoch by sme mali vždy všetci ťahať za jeden povraz. Ten žiarsky bol spočiatku trochu zahrčkaný, no napokon vydržal do úspešného konca…
P.S: Hádam ste nečakali, že budem písať aj o veciach, ktorých som sa nezúčastnil. Áno bolo toho viac, ibaže som mal na práci iné veci.
Foto: Peter Šufliarsky a Róbert Karczub (meno autora je uvedené pri jednotlivých fotografiách).