Ohnivé pero Q2 2015: Empír

Ohnivé pero

Peter si utiahne škrtidlo na ľavej ruke. Stisne päsť. Pumpuje.

Na šľachovitom predlaktí naskočia dve žily.

Zdvihne striekačku s jasnomodrou tekutinou, fosforeskujúcou v tme.

Studená ihla pretína pokožku a žilnú stenu. To známe prekonanie odporu je slastným prísľubom.

Uvoľní škrtidlo. Piest striekačky vtláča dovnútra s vedeckou precíznosťou.

Chladná droga sa vlieva cez venu cephalicu, axillaris a cavu superior do srdca.

Zastane a vzápätí vymrští látku do obehu. Objíme ho lepšie ako milenka, každú jeho bunku.

Zadíva sa do zrkadla pri dverách. Lesklé očné bielka. Neprirodzene jasné. Striebristé nano prstence okolo zreníc.

Cíti sa silný.


Modré svetlo padá na nerezové stoly.

Hana si okolo pásu uväzuje empír a naťahuje si sterilné rukavice.

Dnes majú iba tri telá.

Naznačí rovinu rezu.

Telo už ničím nepripomína človeka. Má nehybné prsty a kožu ako vosk.

Zneje pílka na kosti, do odtoku steká krv.

Asistent otvára hrudnú a brušnú dutinu.

„Koronárne cievy neporušené, tkanivo bez viditeľných nekróz, vhodné na transplantáciu..“

Pľúca vytiahnu trasľavé a nechutné ako morský živočích.

„A pečeň?“ opýta sa asistent.

„Ako obvykle.“


Petrovi zapípa mobil. Skontroluje sa v zrkadle a púšťa hosťa dnu.

„Koľko?“

Vysokú chladničku otvára rutinne.

Hosť sa ošíva. „Tristo,“ odpovie napokon s pohľadom do zeme ako školáčik.

Rutinne vyťahuje škatuľky s modro opaleskujúcou tekutinou.

„Už mesiac som nespal,“ pochváli sa hosť, „myslím čisto a jasne len…“

Peter balí fľaštičky do tmavého papiera.

„…len mám zvláštny pocit. Akoby mi prestávalo záležať na ľuďoch. Je to bezpečné?“

„Bude to za dvesto sedemdesiat,“ odpovedá Peter.

„Tristo.“


Dnes je Ten deň v mesiaci.

Peter sleduje Hanu ako prichádza po dlhej bledej chodbe. Pracujú spolu už siedmy rok a predsa jej stále vyká. Má štíhle nohy v gumákoch, čo sa nosia do pitevne a biely plášť po kolená.

Ten kúsok nahých ženských lýtok ho vyrušuje pri dýchaní.

Jej pohŕdavý pohľad napĺňa chodbu.

Pozdraví a ruku ponára do klietky. Kontroluje teplotu. Prikývne.

Peter pripevní kovovú klietku plnú pečení na naviják. Obaja sa pozrú dole.

Hana odomkne poklop osemmiestnym kódom. Pozná ho iba ona.

Poklop sa otvorí, a vyvrhne do chodby pekelný pach. Ten smrad je skoro viditeľný, plazí sa po dlážke, ako jedovatá rastlina.

Rev im drása uši.

Dole niečo behá. Niečo obrovské, ťažké, zúrivé.

Veľmi hladné.

Zvuk je neopísateľne blízko, akoby im beštia dýchala na krk.

Hana dotykom potvrdí odtiahnutie mreže. Oči sa jej rozžiaria. Divoko a chlípne.


Stoja pre ňou nahí na pozadí sterilnej spálne. Kombinácia kovu a bielych perín im odobrala všetku istotu ako na prehliadke u lekára.

Hana si preloží nohu cez nohu.

Prehltnú.

Spokojne zakrúži členkom.

Nesmú sa pohnúť.

Pretiahne sa ako šelma a vyráža na lov. Žiadne čipky ani podväzky.

Jej prísna nahota im vyráža dych.


Železná konštrukcia rachotí pod obrovskými labami.

Údery chvostu. Bubny podzemia. Pekelný orchester.

Zuby sa trú o klietku ostrejšie ako husle, ako nechty škrabúce o tabuľu, ako milióny nechtov, miliónov ľudí s otvoreným telom a vyňatou pečeňou.

„Môžete to vybrať,“ zavelí odmerane.

Peter zakrúti navijákom, beštia zúri.

Kovové krmítko je oblepené atramentovým slizom.

Hana ho stiera so zvláštnou nehou a láskou.

Peter otvorí zámku a vysype pečene dole.

Plesli o dlážku, celkom ako v mäsiarstve. Ona sa kŕmi potichu.


Petrovi zapípa mobil. Skontroluje sa v zrkadle a púšťa hosťa dnu.

„Koľko?“

Vysokú chladničku otvára rutinne.

„Päťsto.“ Hosť už sa nehanbí. Stojí vystreto a vyrovnane ako muž, sleduje Petra ako pripravuje balíček. „Tak mi napadlo, ako sa vlastne volá účinná látka v tom empíre?“

Dealera to vyrušilo z rutiny: „Prosím?“

„Minule som si chcel o tom niečo vygoogliť, ale nenašiel som jediný článok, ktorý by spájal slová empír a droga. Došlo mi, že to bude taký váš slang.“

Peter sa prvý raz pozrie na muža, ktorý bol jeho zákazníkom už pár mesiacov.

Je vysoký, pekný a veľmi mladý, tipoval by ho na manažéra. Droga mu isto pomáha stíhať toľko, čo žiadny z jeho kolegov, keď nepotrebuje spať. Dodáva mu sebavedomie aké by pred tým nikdy nemal, tlmí výčitky, oslabuje väzby na ľudí, ktoré by ho odradzovali od práce. Koncentruje sa na seba.

„Neviem, nie som súčasťou výroby. Prečo ste to vlastne chceli hľadať?“

Muž si preložil ruky na prsiach: „Chcel som sa uistiť či je to bezpečné.“

„Prirodzene,“ podal mu balíček, „ak nezabudnete jesť, piť a relaxovať. Je to úplne bezpečné.“


Sedí za pracovným stolom a niečo píše.

„Minule mi tak napadlo, čo to tým ľuďom vlastne predávame?“ oľutoval familiárny tón hneď ako ho zvolil.

„Sebavedomie. Silu. Nezávislosť. Výdrž.“ Ani nezdvihne oči od papiera.

„Jeden klient sa ma pýtal na účinnú látku.“

Hana spozornie: „Popíš ho.“

„Mladý chlap, do tridsiatky, plavé vlasy, vysoký, vyšportovaný, pekný.“

Oči sa jej zalesknú: „Pozvi ho k nám na prehliadku.“


Hana sa rozprestrie na posteli. Fľaštičku drží v ruke, namočí do nej prsty a slastne sa usmieva.

Droga sa veľmi dobre vstrebáva sliznicami.

Jej hárem ju hladí a bozkával na mramorovú pokožku.

Sú nedočkaví.

Na chvíľu jej napadne po čom túžia viac, či po nej alebo po empíre, no potom sa tej myšlienke zasmeje a odhodí ju aj s fľaštičkou preč.


„Nečakal som prejav toľkej dôvery,“ povie hosť, je to pre mňa veľká česť. Som…“

Hosť podáva Hane ruku.

„Biológ. Zaujímate sa o vyhynuté živočíchy. Boli ste na mojej prednáške o rudimentárnych orgánoch, pamätáte sa?“

Hosť nerátal s tým, že ho doktorka spozná.

„Môžete nás nechať, Peter.“

V laboratóriách sa v centrifúgach odstraňujú z atramentových slín nežiaduce čiastočky. Testuje sa ph, koncentrácia, prítomnosť a aktivita enzýmov. Biologický materiál sa musí zriediť etanolom a fyziologickým roztokom.

„Tak ako dopadli vaše testy?

Hosť primrzne k zemi.

„Netvárte sa prekvapene.“

Díva sa do zeme no je aj trochu pyšný na svoje výsledky: „Pozitívne na noxarigrhin. Enzým prítomný u celej skupiny vyhynutých nekrofágov."

„Chcete ju vidieť?“

Hosťovi sa stiahnu všetky vnútornosti: „Prosím.“


Stojí pred ňou nahý na pozadí sterilnej spálne.

„Kedy mi ju už konečne ukážeš?“

„Až bude Ten deň v mesiaci.“


Chodba. Kúsok ženských lýtok. Hana. Hosť. Peter. Klietka. Ľudská pečeň. Osemmiestny kód. Poklop. Mreža. Smrad. Rev. Milióny nechtov. Atramentové sliny. Spustený rebrík.

„Je to bezpečné?“

„Ale áno, ak je nekrofág sýty a necíti sa v ohrození, neloví,“ odpovie Hana rozhodne a začne zliezať dole.

Hosť je však nerozhodný.

Krok.

Každý je ťažší ako ten pred tým.

Krok.

Srdce mu trepoce, spotené dlane sa kĺžu po rebríku.

Krok..

Bojí sa dýchať, pekelný smrad ho dusí.

Krok.

Beštia ticho odpočíva.

Krok.

Peter sa díva ako trs plavých vlasov mizne v pekle.

Krok.

Vítajú ich modré oči opaleskujúce v tme.

Hosť sa chveje od šťastia a vzrušenia. Neveril, že niekedy v živote nejakú uvidí.

Zlomok sekundy. Gejzír krvi. Jeden úder obrovskou labou s pazúrmi ako kopije.

Nezožerie ho hneď. Aj za mesiac bude Ten deň.

Beštia pristúpi k Hane, díva sa takmer vďačne. Hana sa neodváži položiť na ňu ruky. Oči majú v jednej výške.

Mŕtvola hosťa leží nepovšimnutá vedľa nich.

Beštia si obtrie papuľu o Haninu hruď.

Doktorka dvíha chvejúce sa prsty a opatrne ich prikladá na slizké šupiny na čele obludy.

Dávno nebola tu dole. Dávno jej nikoho nepriniesla.


Hana vylieza po rebríku. Kde-tu sa na nej vynímajú sýto červené kvapky krvi.

Oči sa jej zalesknú. Divoko.

Petrovi sa zdá, že sú opaleskujúco modré.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

30. novembra 2015
Shani