 |
Sotva precitol, odlepil dokaličenú tvár od vlhkej pôdy a už aj vypľúval horkú hlinu, ktorá sa mu počas pádu usadila v podnebí. Postupne sa rozpamätával na prepravný vagón s čiernymi pasažiermi. Jediný zdroj svetla poskytovala petrolejová lampa. Keď sa však za ňou v noci natiahol, nebola tam. Pokúsil sa nahmatať aspoň svoj ruksak, lenže aj ten sa v tme akosi stratil. Akýsi mladík nanešťastie v tej chvíli odsunul dvere. Interiér vozňa osvietil mesačný svit sprevádzaný studeným vánkom a bradáč konečne uvidel nočnú oblohu posiatu hviezdami. Mihotali sa nad nekonečným kukuričným poľom. Uprostred tejto prenádhernej scenérie sa stále nachádzala silueta muža. „Zober mu tú mapu!“ ziapal na manželku, ktorá práve zápasila s podivínom z dnešného rána. Ten čudák sa počas celej cesty venoval iba svojim knihám. Kým nervózny skokan čakal na svoju družku, pochabý vietor mu z hlavy odfúkol klobúk a bradáč okamžite spozornel. Klobúk pristál neďaleko strateného ruksaku.
Zvyšok cestujúcich celému divadlu len nečinne prizeral. Necítili potrebu zasiahnuť. Sledovali ako knihomoľ mláti ženu a ako potom bez seba menšieho zaváhania strká jej milovaného muža pod vlak.
Vagón nepatrne podskočil a bezmocné žieňa sa so srdcervúcim nárekom rozbehlo k dverám. Bradáč sa za ňou vrhol v poslednej chvíli, no ktosi ho schmatol pod krk a pomocou tupého predmetu ho poslal do ríše snov. Tu jeho spomienky skončili.
Ležal vedľa koľajníc a pred ním sa rozprestieralo kukuričné pole zahalené do tmy. Bradáčove strapaté vlasy smrdeli petrolejom. Mal ich v tvári, no len čo si ich odhrnul, zaregistroval siluetu kovboja. Bol otočený chrbtom a práve vykonávala malú potrebu. Žblnkot smradľavej mláčky nútil bradáča vstať, lenže rovnováhu ale dlho neudržal. Podlomili sa mu nohy a svet sa s ním otočil o stoosemdesiat stupňov. Bradáč skončil prevalený na druhý bok, chtiac-nechtiac otočený tvárou v tvár mŕtvole.
„Kurva!“ zvolal zdesene, pretože v nej poznával ženu z vlaku. Uvedomil si, že celá jeho snaha vyšla navnivoč.
„Dobré ránko,“ prihlásil sa neznámy kovboj o slovo.
„Čo sa kurva stalo?“
„Už nekurvi a pozviechaj sa,“ riekol bezstarostne pôsobiaci muž podávajúc bradáčovi pomocnú ruku. Len čo mu pomohol vstať, priložil mu k perám poloprázdnu fľašu vodky. „Pi!“
„Veď je tam kurva voda!“ posťažoval si bradáč, no obsah fľaše razom vyprázdnil.
„Piješ ako dúha, kamoško,“ riekol cudzinec odoberajúc dehydrovanému bezdomovcovi fľašku z rúk. Vzhľadom na obedňajšiu chľastačku, vycítil bradáč z kovbojových slov istý sarkazmus.
„Poznáme sa?“
„Volám sa Graham, ale priatelia ma volajú Kovboj. Som lovec – lovec príšer!“ Pri predstavovaní sňal kovboj z hlavy klobúk, čím odhalil hrôzostrašne vyzerajúcu ranu siahajúcu do hlbín ľudskej lebky. „Nepamätáš si ma? Ukrýval som sa s bratom v zásobovacom vozni. To on si medzi nami všimol toho nakazeného. To Mark – Mark ho uvidel prví!“ Kovbojove spomienky boli až také silné, že nedokázali vzdorovať emóciám. „Mark – môj brat sa volal Mark,“ ukázal prstom na klobúk, ktorý si privlastnil. „To Mark v panike rozbil petrolejovú lampu, ktorá svietila tomu zombíkovi do tváre. Chcel sa zachrániť, no namiesto toho otvoril dvere a…“
„A ty si ho strčil!“ doplnil ho bradáč.
„Vieš predsa, že keď ťa nakazia, skôr či neskôr sa staneš jedným z nich. Bolo to nevyhnutné – nevyhnutné k záchrane ľudstva!“ nahováral si kovboj. „Aj teba som vyhodil – zachránil – a vidíš, prežil si. Život za život!“
„A tá žena?“
„Vari si si nevšimol, že aj ona mala v očiach smrť? Oslobodil som ju.“
Bradáč zmeravel strachom, pretože práve skrz kovbojove plece zbadal svoj stratený ruksak. Ležal od nich iba niekoľko metrov. Spoločnosť mu robila ostrá mačeta zapichnutá v zemi, ktorú si včera bradáč pribalil na cestu spolu s mapou.
„Potrebujem asistenta. Pole je posiate zombíkmi a sám ich nezvládnem.“
„O čom to kurva točíš?“ Kovboj si priložil k ústam ukazovák a započúval sa do cvrlikania cvrčkov. „Počuješ?“ pristúpil k bradáčovi a so šialeným výrazom v tvári mu pozrel do očí. „Už prichádzajú.“
Bradáč krútil neveriacky hlavou, no namiesto odpovedí dostával iba ďalšie stupídne otázky.
„Bojíš sa smrti?“
„Nebojím.“
„Tak to je dobre,“
Kovboj sa nenápadne presunul k mačete a sotva ju vytiahol zo zeme, už aj ju priložil bradáčovi na krk. „Tá nákaza prišla totiž z ulice – od takej chátry ako si ty! Nakazil si môjho brata, jeho ženu, nakazil si celý svet!“
Bradáč sa rozčúlil posledný krát v živote. „Tebe snáď kurva jeblo!“ Sledoval ako sa mu ostrá čepeľ mačety zatína do krku. Bol to moment ktorý akoby trval večnosť. Počas svojej cesty spoznal bradáč rôznych ľudí. Dobrých, zlých a ako sa neskôr ukázalo, tak aj šialených. Nikdy ich však nedokázal včas odhadnúť.
Svoju zhovorčivosť pri obedňajšej fľaške vodky trpko oľutoval. V posledných okamihoch bytia si začal uvedomovať, že keby sa nebol zmienil o tej mape, o prázdnej chatke tam za kukuričným poľom, určite by mal hlavu na správnom mieste.
„Práve som zachránil svet,“ skonštatoval kovboj a s hrdosťou zapichol mačetu do bradáčovej hrudi a jeho hlavu odkopol ako futbalovú loptu. Len čo skontroloval svoj nový ruksak, rozhodol sa že najlepšie urobí, ak počká na blížiace sa ráno.
Čas si krátil ako obyčajne, čítaním hororovej literatúry. V jednej ruke baterka, v druhej kniha, realitu striedali sny.
V nasledujúce ráno vyskočil z kukuričného poľa starý farmár. „Preboha! Čo sa to tu stalo – v mojom poli?“
Starec sa zdráhal uveriť vlastným očiam. Ležali pred ním mŕtve telá, ktoré už medzičasom začali obletovať muchy.
„Nebojte sa, už vám dajú pokoj!“
„Kto oni?“
„No predsa mimozemšťania,“ zahlásil kovboj uväznený v tajuplných hlbinách vlastného vesmíru.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.