A je to tu. Opäť. Už druhý raz sa lúčime so Stredozemou. Tentoraz sú však nádeje na návrat do tejto krajiny menšie a melanchólia väčšia. Než však naposledy zamávame našim obľúbencom, bude treba odstrániť poklad a rozdeliť draka.
Bitka piatich armád pokračuje presne tam, kde skončila Smaugova pustatina: ohňom a smrťou. Nuž, prebudiť paranoidného výbušného starého hada nebol dobrý nápad, a teraz si to niekto odskáče a odletí, vcelku či po kúskoch. Zatiaľ čo si drak ide pošmakovať na grilovaných úbožiakoch, trpaslícka družina sa len bezmocne prizerá. A to je doslova iba začiatok.
Drakovi plány skríži Bard lukostrelec, ktorý v sebe nezaprie vodcovský potenciál. Nemilú situáciu so všetkými následkami rieši síce s vráskou na tvári, no s chladnou hlavou. Smrťou draka sa však všetko ešte skomplikuje. Primnohí si začnú brúsiť zuby na neskutočný poklad, ktorý namiesto mobilného krematória stráži už iba banda krátkych ušmudlancov. A tak pred Osamelou horou hneď vedľa jazerného národa na čele s Bardom zaparkuje aj rasistický párty tatko z Temnohvozdu. Ďalšie armády na seba nenechajú dlho čakať. A aby toho nebolo málo, z Dol-Guldurskej strany sa blýska a ozývajú sa odtiaľ strašidelné zvuky. Vianočný večierok to rozhodne nebude.
K smútku mnohých fanúšikov filmovej ságy sa fantazijné dobrodružstvo zavŕšilo. Tretia časť hobitskej trilógie však neuzatvára len príbeh trpaslíckej výpravy. Spolu s ňou sa opäť zakončuje aj pôvodná séria. Vyvrcholenie šesťdielneho epického zázraku a takmer desiatich rokov filmovej produkcie je velikánska zodpovednosť, ktorú Bitka piatich armád rozhodne nezvládla na výbornú. Okrem očividných prešľapov v scénach, ktoré namiesto adekvátnej emócie vyvolávali rozpačitý smiech, niektorých viditeľne počítačových efektov a pár totálne „cdp“ momentov ostal pocit nespokojnosti, že tomu niečo chýba. Namiesto väčšieho množstva detailnejších scén, ktoré by diváka potešili, sme miestami sledovali dej, ktorý nás prinútil k väčšiemu záujmu o popkorn vo vedierku.
Oproti niektorým rozťahaným scénam stojí fakt, že tento film má, na rozdiel od svojich predchodcov, oveľa kratšiu minutáž. Ani zostrihané kino-verzie predchádzajúcich filmov neklesli pod hranicu 160 minút. Bitka má „len“ 144 minút, čo v nás vzbudzuje nádej na štedrejší režisérsky zostrih. Ten by mohol vyplniť niketoré citeľné medzery, dorozprávať príbehy jednotlivých postáv a potešiť tak srdcia divákov.
Ale čo sa týka hereckého obsadenia, režisér mal skutočne šťastnú ruku. Luke Evans, predstaviteľ Barda z jazerného mesta, hrá, akoby už nikdy nemal dostať inú príležitosť. Jeho všestrannosť sa ukazuje ako vo vypätom súboji s démonickým drakom, tak aj v emocionálnych scénach s rodinou. Postupne sa stane hovorcom, ba dokonca vodcom ľudí v spore o spravodlivú čiastku z dračieho pokladu. Vedľa neho stojí Thranduil, ktorý má s Bardom spoločnú nielen zodpovednosť voči vlastnému ľudu, no i istý dlh, ktorý požaduje od čerstvého vládcu Pod horou. Herec Lee Pace zašiel riadnu diaľku od dôb, kedy piekol koláče a oživoval mŕtvych v seriáli Povedz, kto ťa zabil. Namiesto fešného panáka z výkladu zahral elfského kráľa s prehľadom, eleganciou a noblesou. V tomto akciou nabitom filme ukáže, že nielen jeho slová sú ostré a presne mierené. Už vieme, na koho sa Legolas podal.
Keď sme už pri elfskom princiatku, hej, robí to, čo furt. Má to skrátka v génoch a nedá sa to vypnúť. Predvádza sa. Avšak skôr, než sa začnete plieskať po čele, spomeňte si na to, že je to koniec-koncov Legolas. Ten, čo kedysi kráčal na snehovej škrupine a surfoval na štíte.
Šarmantný Kili a rusovláska Tauriel si veľa priestoru na plátne neužijú. Napäto teda čakáme na rozšírenú verziu. Ako cenu útechy sme dostali zaujímavé fintičky supertímu v zložení Galadriel, Saruman a Elrond. V Dol-Guldure bude poriadne horúco!
Najlepšie nakoniec: titulná postava, hobit Bilbo. O talente Martina Freemana sa pochybovať nedá, to potvrdila už aj BAFTA. Najmä scény s trpaslíckym princom v podaní charizmatického Richarda Armitagea, nás budú držať v napätí, alebo nútiť prihlúplo sa usmievať. Bohužiaľ priestoru dostali menej, než by sme si želali – maličký hobit sa vo obrovskom konflikte ľahko stratí.
Čo však poslednému filmu Stredozeme zložilo náležitú poklonu, je jeho titulná pesnička s takým smutným názvom Posledné zbohom. Slová a melódiu, ktorá spája známe tóny Kraja a nostalgiu piesne Into the West od Annie Lenox, napísal predstaviteľ Peregrina Pippina Tooka – Billy Boyd. Jeho hlas je divákovi známy z dychberúcej scény z Návratu Kráľa. Nadpozemská skladba Edge of Night (Na hrane noci), ktorú zaspieval bez sprievodu hudobných nástrojov, tiež krásne podčiarkla aj poslednú upútavku na Bitku piatich armád. Billyho pieseň vyjadruje pocity jednotlivých postáv, no hlavne aj tie naše. Slzavú rozlúčku ešte umocňuje krásne zostrihaný videoklip, ktorý určite nenechá žiadne oko suché.
Až teraz si uvedomujem, že je to viac menej už desať rokov, čo som objavila tento fantastický fenomén. Neuveriteľný príbeh o Jednom prsteni mi vtedy vlial do žíl novú krv a otvoril dvere do úžasného sveta. Nakoniec, aj vďaka tomu toto teraz píšem. Pravdepodobne nie som objektívna, keď poviem, že Bitka piatich armád bol skvelý film. Pravdou však je, že tretí Hobit bol skvelý, pretože aj Pán Prsteňov bol úžasný. Každopádne, ďakujem, Peter Jackson, ďakujem, profesor Tolkien!
„Tieto spomienky si uchovám a s vaším požehnaním odchádzam.
> Na cesty, ktoré vedú domov.
> A kam ma zavedú? To neviem.
> Zašli sme tak ďaleko, no prišiel deň rozlúčky.
> A všetkým vám prajem čo najsrdečnejšie Zbohom.“
Hobit: Bitka piatich armád (orig.: The Hobbit: The Battle of the
Five Armies
Žáner: dobrodružný, fantasy
Réžia: Peter Jackson
Výroba: USA, Nový Zéland, 2014
Hrajú: Martin Freeman, Evangeline Lillyová, Luke Evans, Hugo Weaving, Orlando
Bloom, Cate Blanchettová, Ian McKellen, Christopher Lee, Richard Armitage,
Benedict Cumberbatch, Lee Pace, Manu Bennett a ďalší.