Každý človek má od života určité očakávania. Niekto žije pre ruch
a
rýchlosť veľkomesta, iný má rad samotu a pokoj. Človek časom viac
poznáva sám seba a postupne sa mení. U mňa nastala zásadná zmena pred
pár mesiacmi.
.{text-align:center}
Píšte ako profesionál! Štylistický editor
Umberto vám pomôže víťaziť v súťažiach. — Tohoročné jarné
kolo súťaže Ohnivé pero Q1 2018, ktoré je už 22. v poradí,
s predstavovaním súťažných poviedok skončilo. Od februára …
Krev jí hučela v hlavě. Dech se rychle krátil. Terén před ní se
sléval
do jedné rozmazané šmouhy. I přes to všechno nedokázala vyhnat
z hlavy
obraz stvoření, před kterým se snažila uniknout.
Pozerám cez zamrežované okno v Ilave, kde mi úrady našli náhradné
ubytovanie. Je noc a ja spomínam na svoje rituály, ktoré som si musím na
čas odpustiť.
Prudký dážď rozmáčal hlinitú pôdu na malom zanedbanom cintoríne
a
bubnoval na strechu domca neďalekej farmy, ktorá sa spolu aj
s cintorínom
nachádzala na odľahlom zabudnutom mieste.
Odkopla topánky, vetrovku odhodila smerom k vešiaku. Bola taká unavená,
že
ledva stála na nohách. Rýchlo zapla kávovar a začala sa vyzliekať.
Zrazu
mala pocit, že vo vedľajšej miestnosti sa čosi mihlo, akoby tade
prebehol
nejaký tieň.
Z temnoty chaosu vznikla první Myšlenka, jasná a zářivá, ona
zaplnila
prázdnotu světlem světů a bytostí, z ní povstali Bohové, kteří
stvořili člověka, a ten člověk potom stvořil stroje…
Miloval ten zvuk! Borisov kovový žetón sa stratil v útrobách
stroja,
ktorý jemne priadol. Chystal sa mu prezradiť osud.
Posledná svedkyňa si sadla na lavicu. Sudca Rabín si pretrel oči –
včera
kartoval s kamarátmi až do noci a ráno sa ledva stihol oholiť. Ešteže
dnes ten cirkus skončí.
Akiki zväčša potreboval pri svojej práci dve veci: tmu, ktorá skryje
jeho
sivé handrové telíčko a hluk, v ktorom sa stratia jeho kroky. Na ničom
z toho však nezáležalo, ak obeť spala. Pretože spiaca korisť je
mŕtva
korisť.
Kalendár
Vonku snežilo. V ľadovom snehu sa strácal všetok hlas. Navyše vonku
veľmi
fučalo a nikto nedokázal počuť to úbohé dievča, aj napriek tomu, že
boli
len niekoľko metrov od nej. Bežala nahá a bosá, bežala už dlho.
Dalo by sa povedať, že Patricia je najšťastnejšia osoba vo vesmíre.
Astronautka ICSS (Medziplanetárnej spoločnosti pre separovanie odpadu) sa
chystá na vzlietnutie s posledným nákladom z Červenej planéty. Už
štvrtý rok pracuje ako pilotka vesmírneho vznášadla…
Deň zatiaľ prebiehal ako ktorýkoľvek iný. Samuel sedel v riadiacom
centre
stanice a zadával príkazy do programu. Stres posledných troch rokov, keď
nebolo isté, či ich plán vôbec bude fungovať, v poslednej fáze akoby
zmizol.
Preliezť tehlový múr oddeľujúci územie smrti od sveta umierajúcich
je
desivo jednoduché. Nie som tu prvýkrát, ale je iné prísť cez bránu, a
iné vkrádať sa sem v nočných hodinách ako vykrádač hrobov. Presne
tak
teraz vyzerám, na ľudoprázdnej ulici však nie sú oči, ktoré by ma
mohli
pozorovať.
Malé vyhliadkové lietadlo sa vznieslo ponad Pantanal – rozľahlý
národný
park nachádzajúci sa zväčša na území Brazílie, známy svojou divokou
prírodou, močariskami, domorodými indiánmi a obrovskými anakondami.
Bdiem, či sním? Pred očami mám zahmlené. Všetko vôkol mňa je
rozmazané,
skoro úplne biele. Avšak niečo cítim. Cítim drobné steblá trávy,
ktoré
ma šteklia na mojich bosých nohách. Fúka vietor. Je príjemne teplý.
Někde z dálky se ozvalo zakrákání a přerušilo ticho panující na
zastávce. Dívka zvedla tvář od knihy a v obličeji jí šlo vidět
překvapení, následované úzkostí. Její jemné rysy naráz ztvrdly,
v úžasu se podívala na oblohu, jako by něco hledala.
„Dámy a páni, vítam vás na tlačovej konferencii Ministerstva
hospodárstva, na ktorej vystúpi aj premiér Priemerný Človek. Úvodné
slovo
patrí pánovi premiérovi,“ zarecitovala hovorkyňa.
Napriek strážnikovmu predpokladu si Monika na jedle pochutila. Aj keď
ho
nebolo veľa dokázalo výborne zasýtiť. „Musí byť určite veľmi
výživné,“ pomyslela si spokojná, že sa odhodlala k zdravšiemu
spôsobu
života.
V jednom království žil princ jménem Antonius Jean George III., kterému
se
obyčejně říkalo Tonda. Když se Tonda narodil, zjistilo se, že je
alergický na perník. Jenže pokud někde nějaký perník viděl, dostal
na
něj strašnou chuť a chtěl ho ochutnat.
Dvere sa po mocnom kopanci prudko otvorili a narazili do popraskanej
steny.
Tarmin vtrhol do miestnosti s tesákom pripraveným k útoku, vzápätí
však
ostal prekvapene stáť. Čakal všetko možné, len nie toto.
Žiarlivosť. Posadnutosť. Tie pocity som nepoznala, kým som nestretla
teba.
Mala by som ho prekliať? Ten osudový deň, keď som tajne vstúpila do
podsvetnej ríše a dívala sa, ako moji bratia súdia ľudí?
Bolo 9. apríla v piatok. O deň som mala mať narodeniny. Bolo skoro
ráno a
v mojej izbe bolo ešte ticho. Rodičia naďalej spali. Zobudil ma vtáčí
spev, bol nádherný. Slnko svietilo očarujúco, jednoducho úžasný deň
na
piatok.
Na horizonte sa črtalo pole plné kvetov. Hýrilo všetkými farbami.
Červené
maky, žlté ľalie, modré kosatce, ale aj strieborné asfodely sa bili
o to,
ktoré sú najkrajšie a najvýraznejšie. Slnečnice sa otáčali za
horúcim
slnkom.
Kráčala pešo po meste. Rovnaký piatok večer, rovnaký scenár.
Oslava
výročia firmy, pozvaní boli všetci zamestnanci hromadným mailom. Aj on
tam
bude. Vedúci jej tímu. Počula ho na vlastné uši. Všetky svoje
dievčatá
veľmi rád uvidí…
„Počúvaj,“ obrovský entuziazmus naplnil vesmírny čln, „dostal
som
ohromný nápad.“ „Zase chceš pašovať tie myši cez polku galaxie a
predávať ich trikrát pod cenu ako minule?“ oponovala mu obrovská
znechutenosť.
Povzdychol som si a zobral smeti. Už-už som chcel vyjsť z bytu na
chodbu,
keď mi napadlo, že nemám kľúče. Akonáhle som ich našiel, už mi nič
nebránilo v tom, aby som mohol na čerstvý vzduch. Pri čakaní na
výťahy
pri matnom osvetlení som si povzdychol druhýkrát.