Ohnivé pero Q1 2018: Dentata

ohnive pero

Posledná svedkyňa si sadla na lavicu. Sudca Hrabko si pretrel oči – včera kartoval s kamarátmi až do noci a ráno sa ledva stihol oholiť. Ešteže dnes sa ten cirkus skončí.

Letmo prehrnul fotografie. Za iných okolností by ho obrázky intímnych ženských partií zaujímali, ale teraz sa mimovoľne striasol odporom. Fuj. Hlučne zaklapol spis, ktorý mu prichystala Sylvinka, čím čiastočne utíšil šum v miestnosti. Škodoradostne sa uškrnul, samozrejme, len v duchu. Navonok držal kamennú tvár, hoci zástupcovia médií sa do sály nedostali – zvyk je železná košeľa. Konečne bude mať tento vyčerpávajúci proces za sebou. Ďalšia fajka na konto žaloby, ďalší krížik na konto obhajoby.

Odkašľal si.

„Prosím pána štátneho zástupcu o záverečnú reč.“

Nevýrazný muž v peknom sivom obleku začal sypať spamäti. Mlel ako guľomet, určite si prejav celú noc nacvičoval pred zrkadlom. „Obžaloba dokázala, že obžalovaná vykonávala neoprávnené experimenty na človeku, a to napriek tomu, že nebol bezprostredne ohrozený ľudský život. Použila génové techniky na ľudských genómoch za účelom vytvoriť geneticky modifikovaný organizmus z ľudskej bytosti. V rozpore s právnymi predpismi o používaní genetických technológií, spôsobila únik týchto geneticky modifikovaných organizmov z uzavretých priestorov a spôsobila zavedenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia. Z uvedených dôvodov obžaloba žiada úhrnný trest odňatia slobody na osem rokov a zákaz činnosti na ďalších päť rokov.“

Hrabko ho počúval len na pol ucha. Viac pôžitku mal z toho, ako sa v tvári doktorky Malej odráža hnev zmiešaný so strachom, hoci sa snažila ovládať. Musel uznať, že je to kus. Mala oválnu tvár, hladké hnedé vlasy, štíhlu postavu a hrdé držanie tela. Až na tie plecia, napoly spustené, napoly napnuté. Sudca ten postoj dobre poznal. Všetky bité ženy, ktoré mimo svojej kuchyne dačo znamenali, sa držali podobne. Ako keby sa nevedeli rozhodnúť, či majú utiecť, alebo vyraziť do útoku.

Keď prišiel rad na obhajobu, hlas sa jej trochu chvel. Pochopiteľne. Obhajovala sa sama.

„Napriek tomu, že žijeme v dvadsiatom prvom storočí, spoločnosť často nahliada na násilie páchané na ženách ako v stredoveku,“ začala.

V sále zašumelo. Hrabko rezignovane odfrkol. Divadlo nech si súperiace strany nechajú pre novinárov…

„Zažila som to na vlastnej koži, ale pomoci od kompetentných orgánov som sa nedočkala,“ povedala už pevnejšie. Trasúca sa ruka, ktorou upravila ofinu, ju prezradila, navyše odhalila hrboľatú jazvu. „Páchateľ, ktorého napriek môjmu svedectvu nikdy nepotrestali, poškodil moje reprodukčné orgány a už nikdy som nemohla mať deti. Preto som išla študovať medicínu. Dúfala som, že objavím spôsob, ktorý mi vráti plnohodnotný život. Poškodenie bolo ale priveľké. Preto som svoj výskum neskôr zamerala na prevenciu.“

V sále znova zavládol ruch, ale stačilo, aby sa sudca zamrvil, a ľudia zasa stíchli.

„Spoznala som iné ženy s podobnou skúsenosťou. Mnohé boli obvinené, že s násilníkom spolupracovali, takže skutok sa nestal. Dávali im za vinu, že násilníkov provokovali. Že boli pod vplyvom alkoholu, že k aktu pristúpili dobrovoľne. Že klamú, lebo chcú od násilníka vymámiť peniaze, a tak ďalej. Niektoré boli zastrašované. Mnohokrát, podobne ako v mojom prípade, bol násilníkom známy človek, ktorý sa z obvinenia vykrútil, pre nedostatok dôkazov. Preto veľká časť žien o svojej traume mlčí. A trpí.“

Sudca nadvihol obočie, aby dal najavo, že počúva. V skutočnosti sa nudil. Toto všetko tu už odznelo počas nekonečných hodín výpovedí svedkov, najmä svedkýň, špecialistov a ďalších tisícpäťsto ľudí, ktorých tváre sa mu zlievali do jednej otravnej masy. Čoskoro však už bude mať za tým a dopraje si zaslúžený oddych.

„Počas mojej stáže na gynekologickom oddelení som sa stretla s rôznymi otrasnými prípadmi. Paradoxne, k môjmu výskumu ma podnietili pacientky trpiace vaginizmom. Od prvého nápadu ku klinickým testom bola dlhá cesta. Prepojiť ľudskú DNA s DNA lastúrnikov, aby sa dosiahol požadovaný efekt bez vedľajších účinkov, bolo veľmi ťažké. Priateľky ma však podporovali. Keď som s výskumom dostatočne pokročila, prihlásili sa dobrovoľníčky. Všetko bývalé obete, ktoré nechceli podobnú traumu prežiť znova. Ich výpovede ste počuli. Viem, že výsledok môjho výskumu, teda vedomím riadený vaginizmus, nie je dokonalý. Moja metóda ženy nechráni, ak je násilník príliš brutálny. Ale obeť má k dispozícii aspoň priamy dôkaz, aj keď sa násilníkovi po akte podarí uniknúť. Čo je technicky dosť zložité…“

Hrabko mimovoľne znova prehrnul fotografie a neubránil sa znechutenej grimase. To čo bol za nápad? Prerobiť ženy, aby si vedeli svoju „lastúru“ uzavrieť? Chlap má potom vlastne šťastie, ak sa baba stihne zavrieť skôr, ako sa on dostane dovnútra! Máriu jeho!

Zdvihol prst, aby dal doktorke najavo, že reč už trvá pridlho. Prikývla.

„Keby nedošlo k môjmu zadržaniu, rozšírila by som výskum na mužské obete. Uvedomujem si, že moje konanie bolo v rozpore so súčasnou legislatívou. Ale ak zákony pokrivkávajú za technologickým vývojom a ak vymožiteľnosť práva pokrivkáva za zákonmi, mali by sa prehodnotiť práve tieto predpisy a nie činy, ku ktorým je človek v duchu spravodlivosti prinútený. To je všetko. Ďakujem.“

Doktorka Malá sa unavene posadila. Tvár mala strhanú, z posledných síl snažila držať dekór a nerozplakať sa.

Teba v base zomelú, cicuška, pomyslel si sudca.

Počkal, kým mu Sylvinka usporiada dokumenty a položí navrch ten hlavný. Mal ho, samozrejme, pripravený už dávnejšie, Sylvinka ho vytlačila fontom 16, aby pri čítaní nemusel zháňať okuliare. Odkašľal si. Chvíľu naťahoval publikum, predniesol pár klišé na margo oboch strán a potom sa všetci postavili.

„Rozsudok v mene Slovenskej republiky. Špecializovaný trestný súd…“ začal. Slová, ktoré hovoril už po hádam tisíci raz, mu plynuli samé od seba, dávali priestor predstavám, čo bude o chvíľu. „…sa uznáva vinnou, že…“ Ale predtým sa ešte musí vyhnúť stádu dotieravých novinárov, „…čím spáchala závažný zločin…“ Podľa všetkého má ešte v zásuvke tú dvadsaťročnú whisky od toho majiteľa kasína. „Za to sa odsudzuje…“ Dvadsaťročná a dvadsaťročná, to predsa ide k sebe, nie? „…na trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a zákaz činnosti na ďalších päť rokov.“

Malá sa pod jeho pohľadom vtlačila do lavice. Už sa nesnažila vyzerať statočne, naopak. Teraz bola fakt malá. Hrabko ešte odrecitoval časť o odvolaní, ukončil pojednávanie, odsunul spis a ráznym krokom vypochodoval von, nepozerajúc sa napravo ani naľavo.

So slovami „bez komentára“ sa prekliesnil pomedzi kamery a mikrofóny a neotrasiteľne zamieril k svojej pracovni. S uspokojením zaznamenal, že za ním sa ozýva rýchly klapot Sylviiných podpätkov.

Keď boli dnu, s úľavou zabuchol masívne drevené dvere.

„Položte tie papiere na stôl, moja,“ prikázal jej a s úľavou zhodil talár na zem. „Netvárte sa stále tak ustrašene, keď sa na vás pozriem,“ dodal, keď zvnútra otočil kľúčom v zámke. „Z nosa vám neodhryznem a ak budete dobrá, budem dobrý aj ja. Doteraz sa žiadna nesťažovala.“ O sekundu za talárom putovala aj košeľa. Rozopol si opasok.

Asistentkine oči sa rozšírili a začala pred ním cúvať. Vybrala si zlý smer, rovno ku gauču, na ktorom občas prespával.

„Dnes som bol veľmi zlý chlapec, Sylvinka.“ Pohol sa za ňou a pritisol sa na ňu svojím masívnym bruchom. „Buď dobrá, aby som nebol ešte horší.“

Sylvinka sa vydesene nadýchla.

O minútu novinárov, ktorí na chodbe obliehali svedkov, vyrušil dlhý výkrik plný bolesti.

Mužský.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

7. mája 2018
Jana Diviznová