 |
Pozerám cez zamrežované okno v Ilave, kde mi úrady našli náhradné ubytovanie. Je noc a ja spomínam na svoje rituály, ktoré som si musím na čas odpustiť.
Zvykol som sedávať na svojej lavičke, popíjať diskontné pivečko a poťahovať z ubalenej cigaretky. Ihrisko už dávno opustila uškriekaná háveď aj so svojimi matkami do okolitých bytoviek. Fetujúci pubertiaci, ktorí radi trtkávajú za okolitými kríkmi, dávno drichmú vo svojich kuticiach. Takto nadránom patril park iba mne, ako vždy.
Teda takmer ako vždy.
Ono pred pár dňami, či týždňami sa tu totižto odohrala jedna príhoda, čo ma na čas obrala o moje nočné kráľovstvo.
Dával som si svoju zvyčajnú dávku štvrtej či piatej porcie chmeľu v plechovke na dobrú noc, keď ma z hlbokého uvažovania vytrhol záblesk.
„Boha, ohňostroj,“ zamrmlal som si popod nos, keď som začul hvizd padajúcej svetlice.
Bola to naozaj divná svetlica. Tesne nad zemou sa zastavila, zavrtelo ňou ako po jemnom tisíc voltovom elektrošoku a dosadla na pieskovisko. Potom zhasla.
Nad pieskoviskom sa zjavil pruh svetla. V strede sa začal rozširovať až sa predo mnou zjavil lichobežník. Odgrgol som si posmeškom nad symbolom istého francúzskeho auta a ženskosti zároveň.
V úzkom pruhu svetla sa zjavila postavička oblečeného na Gagarina, len kosák a kladivo na náplecníku mu chýbal. Za ním sa hnali ďalší dvaja oplastovaní ozembuchovia. Od prekvapenia mi spadla plechovka piva a ja som ju nechal beztrestne vytiecť na asfalt. To len dosvedčuje, ako veľmi má táto nezvyčajná príhoda zasiahla. Za normálnych okolností by som si radšej nechal nohu strhnúť cirkulárkou, ako takto plytvať životodarnými tekutinami.
„Nazdar chlapci!“ zvolal som k nim zmätene.
Nič nevraveli, len ma obstúpili. Vytušil som, o čo im ide.
„Čo už, Valika, tvoj darček k narodeninám sa k tebe dnes nedostane,“ povzdychol som si a načiahol sa do igelitky pod lavičkou.
Oproti mne stojacemu kozmonautovi som pod nos strčil odzátkovanú fľašku najlacnejšej vodky: „Na nové kamarátstvo!“
Ani teraz sa nevyjadril, ba pohrdol mojím pohostinstvom. Možno len pochybuje o mojich dobrých úmysloch. Bez vyzvania som mu predviedol hlboký glg liehoviny a podal fľašu ďalej.
Jeden z prišelcov si ju zobral a začal nedôverčivo skúmať, zatiaľ čo ďalší dvaja sa dohadovali nejakou bzučiacou rečou, isto čínštinou.
Zozadu ma schmatli čiesi ruky. Doplatil som na moju nepozornosť. Nemal som spúšťať fľašku z očí. Len čo som sa pozrel po rozprávajúcej sa dvojici, tretí ju nechal na lavičke a oblapil ma ako milenec vo väznici – odzadu.
Ďalší odkiaľsi z bieleho overalu vytiahol zvláštne strieborné zariadenie, čo vyzerala ako extravagantná pištoľ na silikón a vložil do nej náplň. Namieril ju na mňa.
„Boha,“ zreval som ako zmyslov zbavený, „ideš odo mňa, ty prekliaty americký špión. Zavolám na teba eštebákov.“
Trhal som sa ako lapený kapor. Moja snaha slávila úspechy, väzniteľ ma neudržal. Ešte v rozbehu som schmatol fľašku vodky a trielil som k ubytovni. Gagarinovci samozrejme za mnou.
Preletel som presklené vchodové dvere ako akčný hrdina, ibaže mne z celého ksichtu a rúk zurčala krv, kým v telke z toho majú maximálne modrinu. Ani tak som sa nezastavil skôr ako pred dverami do mojej bunky. Za mnou sa udychčane valila triády abstinentov mieriacich na mňa s čudnou pištoľkou.
Mlátil som jednou rukou do dverí, zatiaľ čo druhou lovil kľúč v bezodnom vrecku plnom špakov a medených mincí. Zámok sa mi podarilo otvoriť v poslednej chvíli, už sa po mne načahovali.
Do vnútra som skočil rybičku, akurát namiesto vody som šmykom letel izbou po otrhanom linoleu. Kútikom oka som zazrel Joža, ako na seba naťahuje nohavice, druhým som sledoval Valiku s metlou, ktorá sa odhodlane zaháňala po prvom útočníkovi.
Metla našla svoj cieľ, prišelcom statočne trhlo v protipohybe a so sebou k zemi vzal aj kumpánov z kosoštvorcového otvoru. Jožo pohotovo zabuchol dvere.
„A ty čo sa tu váľaš, ožran!“ privítala ma jemným hláskom, ktorý zvykol zobudiť najbližších susedov, moja milovaná Valika.
Stále som v ruke držal otvorenú fľašu vodky, takmer nedotknutú: „To je pre teba, holubička moja.“
Vytrhla mi ju z rúk a lačne sa napila. Podala ju Jožovi.
„Ozaj, Jožo, čo ty tu robíš?“
„Prišiel mi zablahoželať,“ pokračovala ešte nežnejšie, „zatiaľ čo ty si sa ožieral s tvojimi novými kamarátmi. Keby niet mňa, aj môj darček by si s nimi vycucal.“
Keď od nás Jožo zo záhradkárskej kolónie odišiel, stratil sa.
Nie na furt, objavil sa asi po troch dňoch takmer zdravý. Ibaže odvtedy strašne divne chodí, ako zombík v starých hororoch. Ani rozprávať už nevie poriadne, akoby mal v hube nejakú guču. Nie že by bol doteraz bohvieaký inteligent, no teraz je ešte blbší.
Stále hovorí o tom, že mu v hlave niečo zvoní. Dokonca si ju pokúsil prevŕtať vývrtkou. Našťastie mu ju jeho pohotový spolubývajúci stihol vytrhnúť z rúk ešte pred tým, než si ju zakrútil do spánku. Potreboval si totiž otvoriť ďalšiu fľašu ukradnutého vína.
Všetci sme sa na ňom náramne bavili, kým som to nezačul aj ja. Konkrétne predvčerom. Jožo dostal v ten deň podporu, tak sme filozofovali hlboko do noci, až sa mi podarilo od tých ťažkých tém zaspať na ich chatke. Ráno som sa zobudil na nepríjemné pípanie. Naslepo som mlátil okolo seba, len aby som čo najskôr vypol budík Nevedel som ho nájsť, čo ma mierne rozladilo.
Potom moja ruka narazila do Jožovej hlavy.
Ten odporný zvuk vychádzal z jej vnútra.
No nezabite ho!
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.