Kde som? Vznášam sa v tme. A… čo som? Malinké zrniečko. „Ahoj,“ pozdravil ma hlas sprava.
„Prešla som celý okruh sveta, no nikde som ju nenašla." Nešťastne si vzdychla Akira.
„Zapnúť vedomie.“ Čosi ho nútilo počúvnuť známy hlas a urobiť presne to, čo od neho žiadal.
Kto si? Mlčíš. Prečo sa s tebou rozprávam, aj keď mi neodpovedáš? Len ticho počúvaš a ukladáš moje myšlienky. Si môj tichý pozorovateľ. Zapisuješ do súboru vacbrain.log. Páči sa ti to?
„Apokalypsa sa nekoná. Poplach bol zrušený.“ Amplióny mestského rozhlasu, ktoré som považoval za nefunkčné, zopakovali správu ešte dva krát.
Zaváhal, no bolo to len na okamžik; do Hačimanovej svätyne napokon nevstúpil. Odvrátil sa od patróna vojakov a namiesto toho prikročil k soche dobrotivého Buddhu. Zopol ruky a odriekal spásne slová: „Nama Amida Bucu.“
Prsty jej lietali po klávesnici ako šialené. Ešte pár viet a bude to mať hotové. Tak. Oboma rukami spravila gesto pištole a fúkla si do ukazovákov.
Gustáv by si vymyslel určite lepší program ako je spratávať zo strechy plastové sánky a nafukovacieho Mikuláša nadľudských rozmerov.
oznam: Hľadá sa modrá (sivá, ale vlastne modrá, však mi rozumiete) mačka, ktorá sa rada hrá s oblakmi, myslí si totiž, že sú niečo ako obrovské klbká.
Na krajinu padá súmrak. Posledné lúče dňa oblizujú vzdialenú líniu horizontu. Zlatisté svetlo vytvára mihotajúce sa tiene na stene mojej izby. Slnko sa vytráca a krajinou zavládne noc.
O čom písať v meste, ktoré je doslova nekonečné ? Ktoré, všetci jeho obyvatelia volajú Nekonečné mesto alebo iba Mesto.
Byron stál hrdo v strede obývačky dvojizbového bungalovu a so širokým úsmevom sa zahľadel na gauč naproti.
„Idem teda, Kajka,” ozve sa z chodby nášho panelákového bytu. „Počuješ?”
Bim-bam. Bim-bam. Bim-bam. Kukučky nad kozubom odbili tri hodiny ráno. Obloha bola dokonale čierna, akoby ju zalial atrament z prevrhnutého kalamára.
Už zapadalo slnko, keď si starček cez zaprášené žalúzie všimol dvojicu svetiel. Divoko skákali zhora nadol, prudko zabočili a zmizli v blízkom lese.
Ležím spútaný a nahý na tvrdej posteli a predo mnou je muž, ktorý mi bude ubližovať. Nočná mora, ktorá sa opakuje posledných pár týždňov.
Profesor Livingstone stál na okraji obradného kruhu a zapisoval si poznámky. Vedľa neho náčelníčka majestátne pozorovala svojich poddaných.
Kalendár
Oči vždy vyzobávajú ako prvé. Možno je to pre nich lahôdka, akou sú pre človeka ustrice.
„Ano, ano, nevím už, co jsem snídal, nebo co je teď vlastně za rok, ale bosporskou protiofenzívu v jednašedesátým si pamatuju docela přesně,“ odpověděl rozhodně stařík.
Pozrel sa na mňa pohľadom, ktorý hovoril, že mi to nebude už viackrát opakovať.
Jednoho úterního večera se Láďa vydal na koncert do sousedního města. Moc si od toho nesliboval, jazz ho nikdy nijak nefascinoval, ovšem když už měl koupený lístek, teď z toho vycouvat nemohl.
„Ja sa ti na to môžem vieš čo,” zavrčal Zeniel. „Nehovor tak,” odpovedala Jasna jemne. A ďalej držala nebohému vojakovi nohy.
Hrdina doputoval do cieľa svojej dlhej a strastiplnej cesty. Ale pred víťazstvom, predtým než dostane vytúženú odmenu, čaká ho ešte jedna a najťažšia skúška. Veľké dobrodružstvo ešte nie je zavŕšené.
Slyšela v dálce jeho volání. Z toho, jak vyslovoval její jméno, se jí zvedal žaludek. Pokusila se pohnout, ale nedokázala to.
Agáta, ktorá bola z celej trojice najstaršia, sa nenáhlivo pozviechala: „Máte pravdu, už sa stmieva.“ Striasla zo seba sneh a uprela zrak k lesu. „Dnes je Lucie. Viete, čo sa hovorí o týchto končinách?“
Cez otvorené okno na ulicu prenikala hlasná vrava a ešte hlasnejší smiech. Jediným zdrojom svetla v tmavom byte na vrchnom poschodí vysokého paneláka bola skupina monitorov s podsvietenými klávesnicami v najrôznejších farbách.
„Dobré ráno, Ziri,“ odzdravil automaticky profesor, aj keď to vôbec nebolo treba. Ziri, umelá inteligencia, ktorá pred časom nahradila všetkých jeho spolupracovníkov, si na tieto veci nepotrpela.
Konečně nastala slastná temnota. Nesnesl bych se na ně dívat ani o vteřinu déle. Kéž bych tak mohl odčinit to, co nás dostalo sem, do tohohle zatraceného pekla.
Cítil, že je na prahu niečoho veľkého. Úspech je na dosah ruky, stačí sa už len načiahnuť. Vzrušene zdvihol hlavu od mikroskopu, trocha sa mu triasli ruky.
Denník Fandom SK vyhlasuje prvé tohoročné kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero – jar 2023.