Ohnivé pero - jar 2021: Stratená v hmle.
Zvuk z diaľky dolieha k mojím boľavým ušiam. Snažím sa otvoriť oči, no sú ako v mede namáčané. Uvažujem, či počujem hlasy, alebo len ozvenu podobnú niečomu známemu.
Ohnivé pero - jar 2021: Posledná kaveja
Ekologická katastrofa sa plýžila slimačím tempom. Najskôr zaplavila rozvojové krajiny, neskôr naše postsocialistické. Ale v bezpečí neostali ani rozvinuté veľmoci sveta.
Ohnivé pero - jar 2021: Tam, kde rastie tráva
Pamätám si na to, akoby to bolo včera. Človek veľa podobných chvíľ v živote nezažije. Práve preto si tie, ktoré vybočujú z bežného diania, vie pripomenúť oveľa lepšie. Niekedy sa o to ani nemusí snažiť. Občas sa stane, že spomienky nechce prijať, ale derú sa mu priamo pred oči.
Ohnivé pero - jar 2021: Skutočný sen
V detských očiach pripomínal jesenný závoj ohnivý pohon raketoplánu, ktorý býval jedným z najväčších snov malého chlapca. Rád sa hral so svojím starým otcom na astronauta. Zažil s ním veľa krásnych okamihov…
Ohnivé pero - jar 2021: X-456
X-456 jsem sledovala už nějaký ten pátek. Musela jsem to dorazit do rána dalšího dne. Přesněji do sedmi hodin. Jinak bych přišla o kšeft. Takže, v tu dobu jsem měla něco málo přes pět hodin na dokončení mise…
Vyhlásenie súťaže Ohnivé pero - jar 2021
Denník Fandom SK vyhlasuje prvé tohoročné kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero – jar 2021.
Finalisti súťaže Ohnivé pero - jeseň 2020
Koho čitatelia zvolili do finále jesenného kola súťaže?
Hlasovanie o finalistoch súťaže Ohnivé pero - jeseň 2020
Po predstavovaní súťažných poviedok jesenného kola teraz na nás všetkých zostáva posledná radostná povinnosť – rozhodnúť o víťazovi.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Jarmo
Pár volov oťažených jarmom vtiahol rebrinák cez otvorenú bránu. V strážnici a v tuneli smerujúcom do srdca hory nebolo ani nohy. Jareg sa zamračil a z kozlíka rebrináku si odpľul bokom.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Najvyššia cena
Ramiel vošiel do hlavnej siene Hornosecského hradu, kde ho privítali pochmúrne tváre hostiteľov. Smutní neboli len oni. Celý kraj pôsobil akosi šedivo. Umierajúca krajina, ktorú niekto alebo niečo zabíja.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Max i Lev
V rajskej záhrade labužnícky krákali krkavce. Hlavu som mal ani rozbitý črepník, z ktorého sa sype zemina a trčia z neho krvavé korene ani vypreparované cievy.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Za každou cenu
Když dorazil na planetu Lai, jedno slunce právě zapadalo a druhé vycházelo. Nad horizontem se zvedaly narůžovělá a oranžová záře, které se vzájemně prolínaly, a jak zalévaly písečnou krajinu pod sebou, propůjčovaly rozkvetlým kaktusům snový nádech.
Kalendár
Ohnivé pero - jeseň 2020: Najdrahší cit
Eben je vzácny, a preto je vždy dôležité správne odhadnúť úroveň emócie. Väčšine bežných smútkov stačí orechové telo. A niektoré sú tak plytké, že sa uspokoja aj s obyčajným bukom.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Len ďalšia zákruta
V aute cestujeme už skoro hodinu. Oco šoféruje ako stále, keďže za volant svojej štvorkolesovej životnej lásky, ako nazýva túto starú Felíciu, by mamu nikdy nepustil. Vyrazili sme z Prešova a teraz prechádzame Braniskom.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Nechcený úlovok
Chytil ju za ruku a šli dole ulicou. Zanechávali za sebou stopy, vtlačené do tenkej vrstvy prašanu na chodníku. Pod pouličnými lampami boli ich postavy snovo biele, ale v okamihu, keď zmizli spod spanilej glorioly svetla, sa premenili na temné siluety.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Premena
Zapozeráš sa na hodinky a potom znovu vyzrieš na prázdne pódium. Očami skúmaš korálkový záves. Snažíš sa zaň dovidieť, azda v nádeji, že tam zbadáš svoju pripravujúcu sa dcéru; že si vymeníte láskyplné pohľady a ty jej ukážeš stisnuté päste…
Ohnivé pero - jeseň 2020: Padlá hviezda
V ten neskorý večer kraľoval oblohe strieborný polmesiac a tisíce žiariacich hviezd. Čarovným nebom, akoby namaľovaným nad krajinou, znenazdajky preletel svietiaci predmet. Zanechával za sebou jasnú stopu tiahnúcu sa horizontom.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Spoza
Začalo to ešte pred troma mesiacmi, v jedno osudné ráno, keď môj syn umrel pri autonehode…
Ohnivé pero - jeseň 2020: V tieni katedrál
Ten hnusný pocit ktorý ma vtedy dávno od rána napĺňal sa nedal nazvať ničím iným než strachom, tým druhom ktorý vám vŕta kdesi pri kostiach a nedá sa ničím utíšiť.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Ilúzia pravdy
„Môžeš mi vysvetliť ako sa z nadanej a krásnej čarodejnice stane, ochrankyňa mesta, a lovkyňa príšer?“ „Samozrejme. Hneď po tom čo mi vysvetlíš ako ma mohla láska môjho života odkopnúť so slovami „špinavá čarodejnica“?“
Ohnivé pero - jeseň 2020: Sestry
Mladá laň, ešte mláďa, prudko zastala a zastrihala ušami. Medzi stromami sa niečo pohlo. Čakala. Z húštiny vyšiel lovec. Ich pohľady sa stretli, len na okamih, na pár sekúnd. No kým lovec napol luk, laň už bola preč.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Pseudonym
Prvá rana prišla zľava. Bola to riadna šupa. Odnieslo ma pár metrov nabok, kým som sa spamätal a zdvihol ruky, aby som sa kryl pred druhým úderom. Ten však mieril nižšie.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Venované Dorianovi Völkimu
Inštitút prevencie suicidálnych tendencií vznikol pred tridsiatimi rokmi. Jeho hlavnou úlohou bolo, ako už z názvu vyplýva, predchádzať samovražedným pokusom. Vo väčšine miest boli zriadené útočiská pre zúfalých – valcovité kabínky z tvrdeného skla, vybavené umelou inteligenciou schopnou adekvátne reagovať na potreby jednotlivca či jeho emocionálne rozpoloženie. Na jednej strane bol projekt neuveriteľné drahý, …
Ohnivé pero - jeseň 2020: Krv nie je voda
Atlantis, prvá dcéra Poseidóna, bola povolaná na Olymp. Vojenský výcvik vedený Áresom sa skončil a mala byť oficiálne prijatá do rodiny, lebo tak rozhodol Zeus. Rituál, ktorý ju čakal nikto predtým a ani potom nepodstúpil. Jej oficiálnym poslaním bolo chrániť záujmy Olympanov. Mala riešiť problémy, ututlávať aféry a zahladzovať stopy po zlých rozhodnutiach. Časom si Atlantis zvykla a brala to len ako prácu. Skôr …
Ohnivé pero - jeseň 2020: Štipka ľudskosti
Štrngotanie šálok a tichú hudbu v pozadí prehlušila ďalšia siréna. Auto preletelo po ceste ako neriadená strela a zmizlo za rohom kaviarne. Hiro ich za poslednú hodinu napočítal už desať. Toľkí ľudia sa hnali zachrániť cudzie životy. A zahodiť aj ten svoj.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Hmla
Kedysi som sa bál hmly. Nie tej, čo ospalé mestá ukrýva v svojom náručí pokoja, ale zelenej hmly karpatských lesov. Hmly, čo mesiac držala úbohého chorého starca zavretého v malej chatke, samého, ďaleko od všetkého a všetkých.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Sviečka
Dostal som boreliózu. Infekčná choroba prenášaná kliešťom. Asi poznáš. Kolujú o nej ohromné chýry. Bolesť kĺbov, tupé pichanie vo svaloch, zdanlivý pocit, že v nich čosi narástlo a teraz si to preráža cestu krížom-krážom. Únava.
Ohnivé pero - jeseň 2020: V temnote
Nebola tam tma. Bola tam iba temnota. A v tej temnote vznikla, žila potvora. Tak ju dievčatko nazvalo. Nedalo jej meno, pretože by jej žiadne nikdy nemohlo pasovať. Neustále sa totiž menila, rovnako ako menila všetko okolo nej.
Ohnivé pero - jeseň 2020: Prekliatie
Žili sme na panstve sami, iba so služobníctvom. Panstvo bolo rozľahlé, za úrodnými ármi a kukuričnými poľami bol hustý les, kde otec rád poľoval.
