Helena sa predierala tmavým lesom. Vlnené šaty ju hriali a plášť podšitý kuními kožami chránil pred chladným večerným vzduchom.
Dnes sa nám ho konečne podarilo zahnať do kúta. Ale prečo potom mám ten nepríjemný pocit v žalúdku? Nič nenasvedčuje tomu, že by sa mu malo podariť nám uniknúť.
„Nemôžem uveriť tomu, že tetuška Gizka už nie je medzi nami,“ povzdychne si starká.
Bylo jí patnáct let. Byla sirotek a lidé o ní říkali, že má dar. Dokázala číst z karet budoucnost stejně snadno, jako čtou historici v kronikách minulost.
Hlučne si odgrgol a odložil čutoru s pivom na podstavec pred jaskyňou. Zastokol obitú sekeru za pás, zobral z oceľového koša fakľu a keď ju zapálil, vstúpil do temnoty.
Avary běžela rychle k přechodu. Slyšela rychlé cvakání, což bylo znamení, že už za chvíli bude na semaforu červená. Přidala do kroku. Uprostřed přechodu slyšela hlasité troubení.
Kdo jsem, ptáš se můj příteli? K tomu se dostaneme, ale věz že jsem na světě mnohem déle něž mnozí jiní. Tak daleko sahá příběh mé pomsty, smyslu mého života.
Sejdu z pěšiny, která vede od základny k pobřeží, a vezmu to přímo přes louku. V trávě, která mi sahá skoro po kotníky, je plno malých žlutých a bílých kytek.
„Rovno si jedného ubytujeme doma, nie?!“ zakričal muž. „Budeme mu hovoriť Alf a dúfať, že sem prišiel chrliť sarkastické poznámky a nie smrtiace lasery!“
„Super citlivý čuch alebo schopnosť meniť cukor na soľ,“ prečítal Marco z monitora a zdvihol zrak k mladíkovi.
Kalendár
Mal som byť darom. Vzácnym darom, aký sa ponúka len raz za sto rokov. Ani tí najstarší si už nepamätali posledného mladíka, na ktorého ukázal prst Osudu, aby odkráčal do búrky.
Kráčala po slnkom vysušenej hline. Všade navôkol sa rozprestierali nekonečné polia kvitnúcich fialiek. Čím ďalej postupovala, tým hustejšie a vyššie sa vlnili v slabom vánku, intenzívne voňajúcom opojnou esenciou.
Krajina Dobromilov a Láskavých sa veľmi rýchlo spojila v jednu. Nie však kvôli láske či vzájomnej úcte, ale pre akúsi prapodivnú dohodu, o ktorej obyvatelia Krajinky len slýchali.
Pozrela som sa do zrkadla. Odraz v ňom mal vpadnuté oči, vyziabnuté líca, sivú pokožku, vytrhané vlasy.
Zažmúrila oči a snažila sa predstaviť si ako vyzeral v časoch svojej najväčšej slávy. Vyrušilo ju silné buchnutie. Vyľakane nadskočila a prudko otvorila oči.
Chrápal zvalený na brehu rieky, cesta zo susednej dediny a celodenná ochutnávka tohtoročnej úrody ho poriadne zmorili.
Obnovená magická bariéra siahala od chatrného príbytku až po koniec jazierka.
„Čerstvé ryby! Kalvusové čerstvé ryby!“ kričal tučný obchodník, „neváhajte a kupujte! Najčerstvejšie ryby v celom meste, ulovené dnes ráno!“
Dňa 20.3.2001 vyšli známe noviny The New York Times s kurzívou vysádzaným titulkom „Kde je Samuel Dživa?,“ ktorý sa nachádzal hneď na prvej strane ranného vydania.
Sedem rokov. Sedem rokov sa trápim za mizerný žold, každý deň sa budím dolámaný a s bolehlavom. Kedysi aspoň tá pálenka za niečo stála. Posledný prídel snáď vypálili z mlokov.
Bežala temným lesom. Bosé nohy čvachtali po mokrej zemi. Havranie vlasy viali vo vetre. Mesiac v splne vykúkal spoza mrakov. Dievčina mala pocit, že sa jej vysmieva.
Včera mi na chirurgii z levé lopatky odstranili další mateřské znaménko. Nejvíc se mi jich dělá právě na lopatkách. Záda mi v těch místech zdobí bezpočet malinkatých nevzhledných jizviček.
Mária vošla do konferenčnej sály. Aké bolo jej prekvapenie, keď sa dvere za ňou zatvorili a nedali sa otvoriť.
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov (pozn. red.).
Francesco kráčal popri ošarpanom bytovom dome na okraji mesta. Túto trasu absolvoval za posledný mesiac už po siedmy raz a sám netušil, koľkokrát sa sem ešte bude musieť vybrať.
Uprostřed spartansky zařízené místnosti se na podlaze nacházelo tělo. S hlavou vykroucenou do strany a rozhozenými pažemi leželo na břiše a už na první pohled bylo jasné, že jeho majitel se zrovna nerozhodl si dát šlofíka v natolik nepohodlné pozici.
Ak dohorí plameň sviece, nič neprežiari ničotu… Strážca zomrel. Od pier k perám sa bojazlivým šepotom niesla správa o neúprosnej nevyhnutnosti koncov.
Všetko sa odohralo na malej terase mojej obľúbenej kaviarne, v jednej zo zabudnutých uličiek v centre mesta. Bolo príjemné letné popoludnie, užíval som si chvíľky samoty počas voľna a tešil sa na zajtrajší výlet s rodinou.
Elektrická skřítice Grsama neměla toho nafoukaného člověčího mladíka ráda, sebestřednost z něho sálala jako teplo z železa při elektromagnetické indukci.
Važený Scotland Yard, nie som žiadny básnik a preto rád prejdem rovno k veci. Týmto listom sa priznávam k vražde Mary Cullenovej a ďalších osôb.