 |
Peter vystrelil naslepo. Odviezol sa na konečnú do Kaškoviec, odtiaľ šiel po zelenej značke a potom ešte dlho len tak za nosom. Teraz, ani nie po hodine od prvého úlovku, mu hríby takmer vypadávali z košíka.
Pocítil drobné zadosťučinenie. Nebol si istý, či súviselo s množstvom nájdených húb alebo s faktom, že mal pravdu. Intuícia ho nesklamala, naozaj rastú. Nemohol sa dočkať, až obsah košíka vyloží doma na stôl a uvidí, ako sa zatvári otec.
Peter akurát začal premýšľať, ako by odniesol ďalšie hríby, keď sa mu do cesty priplietol zvláštny zväzok vetvičiek. Konáre takto nestoja, prebleslo mu hlavou. Poodstúpil od prekážky a prizrel sa lepšie.
Štyri vetvičky, ktoré boli hore zviazané špagátom, pripomínali akúsi štíhlu pyramídu. Túto vec, nech už to bolo čokoľvek, vyrobil človek.
Petrovi sa zježili chlpy vzadu na krku. Bol tu naozaj sám?
Pokúsil sa otázku odohnať, no nejaká zlomyseľná časť jeho mozgu odrazu premietala obrázky. Vybavil si malú priehlbeň a akýsi tienistý priestor medzi stromami. Tam dnes podobné pyramídy zazrel. Skoro určite.
Rozhliadol sa. Na okamih mal dojem, že ho klame zrak, no asi v polovici svahu sa čosi belelo. Spoza mohutného smreka trčala bledá vec, ktorá sa veľmi ponášala na ľudskú ruku.
Vykročil a raždie pod jeho topánkami hlasno chrapčalo. Zaťato sa tej myšlienke bránil, ale čoskoro vedel, že nenašiel iba ruku.
Odtrhol pohľad od nálezu a dúfal, že keď znovu otvorí oči, za stromom nič nebude. Hoci to nebolo pravdepodobné, napadlo mu, že sem možno niekto odhodil figurínu. Takú tú z výkladu. Alebo športovú. Alebo záchranársku.
Je to človek, pichlo ho kdesi vzadu v hlave. Pri strome mohol ležať turista, ktorý potreboval pomoc.
Petrove topánky sa zahryzli do hliny.
Sklonil sa k telu a v spánkoch mu búšila krv. Roztrasenými prstami strčil do pleca ležiaceho muža. „Pane?!“
Petrova myseľ neochotne prehrávala útržky kurzu prvej pomoci z autoškoly. Veľmi chcel veriť, že ten človek iba spí. „Haló, ste v poriadku?“
Muž nereagoval. Peter pozbieral odvahu, chytil ho za ramená a zatriasol. „No tak, preberte sa!“
Vedel, že toto nebola situácia, v ktorej by mal plakať. Ale rozplakal sa. Zdrevenenou rukou priložil k ústam turistu mobil. Pretrel si oči a na displeji rozoznal vlhkosť. Alebo si to možno iba myslel.
Bol si istý, že na toto miesto sa záchranári len tak nedostanú, no musel niekomu zavolať.
Rýchlo zistil, že zostal bez signálu.
Chvatne zostupoval nižšie a neodtŕhal pohľad od mobilu. Práve keď sa na displeji objavila prvá palička siete, donieslo sa zhora zapraskanie. Zvrtol sa. Telefón tupo narazil na ihličnatý podklad.
Na hrudi muža v bezvedomí niečo stálo. Bolo to nízke a chlpaté a Peter si v prvom momente myslel, že vidí opicu. Lenže opice bežne nenosili nohavice a bradu.
Kreatúra zoskočila na zem, zdrapila nevládneho turistu za ruku a s neuveriteľnou ľahkosťou ho ťahala preč. Valila sa dopredu ako malý tank, vetvy sa lámali. Petrovi sa zamarilo, že na mužovom krku zazrel karmínovú stopu. Košík sa prekotúľal a zopár hríbov sa rozutekalo dolu svahom. Potom sa svet zatriasol a zmizol.
„Si v poriadku?“ ozval sa odniekiaľ ženský hlas. „Môžeš chodiť?“
Peter sa pohol a pocítil neľútostné pulzovanie v záhlaví. Pomaly sa posadil, medzi jeho zubami bolestne zasyčal vzduch. Siahol si na hlavu a nahmatal hrču. Slnko tancovalo na vrcholcoch stromov a Peter sa musel nakloniť, aby sa vyhol oslepujúcim zábleskom. Uvidel dievčinu v staromódnych šatách. Ich vyblednutá farba svedčila o častom praní.
„Čo sa mi stalo?“
„To neviem. Asi si spadol.“
Spýtavo na ňu pozrel: „Videla si to aj ty?“
„Čo?“
Striasol zo seba ihličie a urobil niekoľko malátnych krokov k miestu, kde predtým ležal turista.
„Bolo tu telo. A taká vec…“ Peter chvíľu hľadal správne slová. „Vlastne neviem. Skoro mi príde, že sa mi to snívalo.“
Dievčina pohodila plecami a Peter si uvedomil, že je pekná. Dokonca veľmi pekná. Možno si to len namýšľal, no v jej očiach na okamih zahliadol iskierku sympatie.
Zakrúžil ukazovákom vo vzduchu. „Poznáš to tu? Bývaš niekde blízko?“
„V osade za kopcom,“ pohodila hlavou kamsi za seba. Potom sa v jej výraze sa niečo zmenilo. „Mal by si ísť domov.“
Peter zmeravel. V tej vete škrípala hrozba.
„Prečo?“
Dievčina bez slova zamierila preč.
„Počkaj, kam ideš?“ rozhodil rukami. „Ako sa voláš?“
Keď už sa zdalo, že neodpovie, spoza hradby smrekov sa donieslo: Mária.
Máriine kroky udusil les a Petra opustili aj posledné zvyšky pokoja. Hádzal do košíka roztratené huby a premýšľal, prečo ho dievčina posielala domov. Čo ak videla turistu a aj tú vlasatú vec? Prečo by ale klamala?
Vzal poloprázdny košík a ponáhľal sa dolu kopcom.
Keď sa medzi konármi začernela bahnitá cesta, trochu sa upokojil. Zastavil sa a vytiahol telefón. Odkedy žil iba s otcom, nemal predplatený internet. Vedel, že to nebude lacné, ale nedokázal si pomôcť. Googlil.
Alf. Permoník. Trpaslík. Piadimužík. Laktibrada.
Laktibrada.
Peter sa od tej chvíle nemohol zbaviť pocitu, že má v hlave pokazený gramofón. Zaseknutá platňa dookola prehrávala slová: Laktibrada – ľudožrút.
Mária určite niečo vedela. Peter sa náhlivo vydal po svojich stopách.
Čupel v húštine a snažil sa pribrzdiť cválajúci dych. Uprostred polkruhu dreveníc stála zväčšená verzia pyramídy z vetvičiek – štyri neopracované brvná, okolo ktorých sa ježilo množstvo figúrok. Hoci si bol takmer istý, že narazil na nejakú sektu, netušil, čo by mal robiť a čo to všetko znamená. Všetky sošky totiž znázorňovali chlpatú kreatúru, ktorá odvliekla turistu.
Práve keď sa rozhodol, že jednoducho zmizne a viac sa tu neukáže, zachytil pohyb. Stiahol hlavu medzi plecia a opatrne poodhrnul listy.
Od dreveníc naľavo sa blížila dvojica. Vpredu kráčala Mária. Vysoký mladík, ktorý ju nasledoval a občasne poháňal štuchancami, vyzeral ako americký farmár zo začiatku dvadsiateho storočia.
„Vieš, za čo to bolo?“ zasyčal mladík.
Mária pritakala. Peter si všimol červené fľaky, ktoré sa jej rozlievali po chrbte, a chytil sa za ústa.
„Vydatá žena sa nebaví s cudzími chlapmi,“ vrčal farmár. „Hovoríš, že videl Štvorprstého, ale potom odišiel?“
Dievčina na moment zaváhala a opäť pokývala hlavou.
Peter sa začal dvíhať, no hneď si zase čupol. Čo chcel urobiť? Pustiť sa do mladíka päsťami?
„Dobre. Hádam tu už nebude snoriť. Štvorprstý dostane ďalšie mäso a my jeho ochranu.“
Peter za sebou započul kroky. Niečo zasvišťalo a svet sa znovu vytratil do ničoty.
Petra prebral tlak na hrudi. Ležal na chrbte. Jazyk mu znehybnila hrubá látka, ktorú mal natlačenú v ústach. Pokúsil sa pohnúť, no rýchlo pochopil, že je spútaný.
Za riedkou tkaninou, ktorou mal previazané oči, poskočila vlasatá hlava. Peter sa zvíjal a šklbal. Zbadal nezreteľný obrys blížiacej sa štvorprstej paprče. Kreatúra mu stisla tvár, akoby chcela vytlačiť pomaranč. Niečo zapraskalo a v Petrovej hlave zabubnoval ohňostroj bolesti.
Štvorprstý sa sklonil. Peter aj napriek dolámanému nosu ucítil neznesiteľný pach rozkladu. Napadlo mu, že ak to jeho žalúdok nevydrží, tak sa udusí zvratkami. A hneď potom mu napadlo, že by to možno bolo lepšie.
„Hej!“ zakričala akási žena. Čosi ťažké mľaskavo žuchlo na zem. „Tu máš, žer!“
Príšera sa prudko vzpriamila. Peter si až vtedy uvedomil, že ten hlas patril Márii.
Tlak z hrude zmizol. Potom povolilo zovretie okolo zápästí a členkov a v jeho mysli to trvalo roky.
„Bež,“ šepla Mária. „A nevracaj sa.“
Ty zostávaš? začudoval sa v duchu Peter. Jeho ochromené svaly sa rozhýbali až o malú chvíľu neskôr.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.