Ohnivé pero - jar 2024: Desatina

ohnive pero

Josač má pred očami niekoľko kníh. Všetky už prečítal. Nemá z nich čo získať, neovplyvní to jeho život. Dobre si uvedomuje, že svoj život premrhal na celej čiare. Prerušil kontakt s každým, kto mu chcel dobre. Uzavrel sa. Napriek rokom najrôznejšieho štúdia sa nenaučil, ako žiť večne. Vlastne už mu na tom ani nezáleží. Už chce pokoj. Opustiť tento svet a vydať sa do neznáma. Na to mu žiadna príprava nepomôže.

Hovorí sa, že najlepšie sa strom skryje v lese a hľadaná osoba medzi tými, ktorí ju hľadajú. Josač vytvoril niečo, čo nedokáže len tak hocikto použiť, ale má strašnú moc. Tak strašnú, že s ňou nemôže nič urobiť. Tak rád by celú tú krabičku s predmetom zakopal strašne hlboko alebo spálil na popol čo najväčším plameňom, ale nemá na to silu. Dokonca nemá silu ani na to, aby si normálne ľahol. Nevládze zdvihnúť deku, ktorá mu spadla na zem pred tromi dňami. Ostáva mu len čakať na koniec.

Vonku je príšerné počasie. Prudký lejak naráža do starej strechy, ktorú opravoval už dávno. V miestnosti je chlad a dážď rozhodne neprestáva. Situáciu zhoršuje okno, ktoré nemá ako zatvoriť.

Napriek tomu všetkému má pocit, že nie je sám. Niekedy ho prenasledujú najrôznejšie vidiny a naháňajú mu hrôzu. Toto je však iné. Má pocit, že niekto kráča po jeho malom domčeku. Pomaly sa snaží zaostriť svoje unavené oči, ale vidí len veľmi slabo.

„Kde máš schované cennosti? Daj mi, čo máš! Mince, víno, všetko!“

Josač sa na zlodeja len rezignovane pozerá a vie, že nemôže robiť vôbec nič. Ani schovať to, čo by sa nemalo dostať do zlých rúk.


Dar nemá svoj deň. Vlastne, kedy má zlodej svoj deň? Keď niečo ukradne, predá, má odmenu a zároveň ho nikto nezabije, nezavrie či poriadne nezmláti? Kráča lesom a snaží sa schovať tak pred všetkými ľudskými očami, ako i pred silným dažďom. Je celý premočený. Nemá na výber a znovu musí zariskovať. Vidí opustený dom, ktorý je možno prázdny. Dvere síce nie sú otvorené, ale s trochou šikovnosti a sily sa ľahko dostáva dnu. Zámok tvorí len jednoduchý kúsok drôtu. Hneď si myslí, že je to len nejaké dočasné riešenie, keďže niekto pôvodný zámok zničil.

Vstupuje dnu a rovno si berie čierne šaty, ktoré visia na klinci. Sú v celkom dobrom stave, v lepšom ako tie, ktoré má práve na sebe. Vkráda sa aj do druhej miestnosti, kde nachádza len jedného starého chlapa, ktorý sa nestavia na žiadny odpor.

Berie, čo sa dá. Pár mincí a dýku, ktorú ten chlap schovával v krabičke.

„Tá sa hodí. Beriem ju! Máš ich viac?“

„Zničí… ti život.“

„Záleží na tom, komu ju ponúknem!“

Dar je spokojný. Má lup. Dokonca má kde zostať. Pôvodný majiteľ mu ani nemusí uvoľniť posteľ, vyspí sa vo vedľajšej miestnosti. Zatvára okno a aspoň trochu priviera dvere.

„Tá dýka… ťa zničí.“

„Prečo by ma mala zničiť, starec? Je to len dýka.“

„Je kúzelná.“

„Iste. Samozrejme. A ty si kúzelný deduško z lesa.“

„Sú v nej zvyšky Herdanovho kúzla. Obsahuje esenciu Mesačnej dýky.“

„Trepeš nezmysly. Buď rád, že som ti zavrel okno a nechám ťa žiť.“

„Nechcem žiť.“

„Nebudem zabíjať starého dedka. Čo by som z toho mal?“

„Energiu pre dýku.“

„Energiu? Čo to trepeš? Choď spať.“

Zlodej je podstatne mladší od kedysi legendárneho kúzelníka. Josač premýšľa nad tým, aké by to bolo, keby sa všetko obrátilo. A keby sa on úplnou náhodou dostal k pokladu, o akom sa mu nikdy ani nesnívalo.


Ďalší deň Dar vstáva zo zeme. Kontroluje dedka, či dýcha, a zisťuje, že očividne nespal celú noc.

„Nech si ktokoľvek, o dýke musíš niečo vedieť.“

„Dá sa predať, to už viem.“

„Desať smrtí, jeden život.“

„To je všetko?“

Dar si všíma, že starec sa úplne prestal pohybovať. Už nebude dávať žiadne rozumy či varovania. Každopádne? nikdy nemal v ruke nič čarovné. Berie si do ruky dýku a všíma si, že je na nej hromada maličkých nečitateľných písmen. Nevie písať a čítať, však len máloktorý zlodej to vie, ale v pustatine ďaleko od Aringoldu či iných miest to rozhodne nikto ani nečaká. Pre neho je to niečo, čo môže predať na trhu. Má svoje kontakty.

Cesta z domu k mestu trvá celkom dlho. Nemá žiadneho koňa a tak len kráča a rozmýšľa. Aký človek je v dome úplne sám? A ako sa môže niekto vôbec stať akýmsi kúzelným dedkom? A čo má znamenať tá veta? Desať smrtí, jeden život. Nedáva mu to logiku.

„Ako to myslel s tými smrťami? Aký jeden život? Čo je to za hlúposť?“

Popri chôdzi sa zamýšľa aj nad tým, čo vymysleli v meste. Darovi ochorela dcérka na akúsi divnú chorobu. Nikto si nevie rady, lekári z ďalekých zemí sú bezmocní a všelijakí podvodníci, často hovoriaci jedine čardamou, skúšajú jeden recept za druhým.

„Dcérka umrie. Škoda. Možno by nebola zlou vladárkou. Možno aj láskavejšou ako ten niktoš, čo sľubuje… čo to sľúbil? Vravel o nejakom malom hrade? Lepší malý hrad ako veľký povraz. Tak to vravieval otec.“


Zlodej v paláci, to sa často nestáva. Aspoň nie oficiálne a s vedomím stráží. Prichádza priamu ku kráľovi.

„Mám spôsob, ako zachrániť tvoju dcéru. Táto dýka je kúzelná. Vie jej vrátiť život.“

„Kúzelníka, zavolajte mi dvorného kúzelníka!“ Rozkazuje kráľ.

Kúzelník si poriadne prehliada dýku a cíti jej jemnú energiu. Počúva od zlodeja všetko, čo o nej vie. Zaujalo ho i to, kde ju získal. Kúzelník sa obracia na kráľa.

„Je to tak, pane. Táto zbraň je skutočne kúzelná. Iný kúzelník sa rozhodol vložiť do nej prastarú mágiu. Nie je to tak silná zbraň ako originál, ale pre nás postačí a zachráni tvoju dcéru.“

„Čo na to potrebuješ?“

„Ak je všetko správne, tak životy. Životy za život. Ale to preberme súkromne.“

Kúzelník s kráľom odchádzajú a Dar si môže len domýšľať, čo musia tak súrne a tajne prebrať. Po chvíli sa vracajú. Kráľ zadržiava smiech cez slzy. Teší sa a zároveň je vystrašený.

„Ďakujem ti,“ prihovára sa kráľ zlodejovi, „ak všetko vyjde, bude z teba šľachtic a skutočný priateľ kráľovstva, nech si bol doteraz ktokoľvek.


Kúzelník, spolu s katom, okamžite skúšajú dýku. Ak je pravda, že potrebuje desať životov, tak kúzelníka okamžite napadlo zobrať životy tým, ktorí oň aj tak prídu. Smrteľne chorí, odsúdení na sťatie sekerou, či tí, ktorých kvôli bezpečnosti kráľovstva nikdy nemôžu pustiť na slobodu. Zohnať desiatich nie je veľký problém a kým niektorí súhlasili, že vymenia posledné hodiny svojho života za život princeznej, iní nemali na výber.


Prichádza chvíľa princeznej. Plne nabitá, silne žiariaca dýka, môže podľa kúzelníka vrátiť život niekomu, kto už zomrel, aj živému človeku. Rozhodne nechce zabíjať princeznú. Sám však nemá úplnú predstavu o tom, čo sa stane.

Prechádza dýkou popri srdci a tá vypúšťa svoju nahromadenú energiu. Princezná sa začína meniť. Horúčka okamžite ustupuje, vracia sa pôvodná farba a povoľujú kŕče. Zrazu je na tom tak dobre, že si sama sadá na posteľ.

„Si v poriadku?“

„Nie! Neničte to! Idú! Idú! Nemohla som inak, nemohla! Moje deti, vráťte mi moje deti!“ Vykrikuje mladá žena a pôsobí to, ako keby sa jej neustále menil hlas.

„Len pokojne, si v hrade a bezpečí, to sú len zlé sny.“

„Nechcem! Nechcem! Musel som!“ Z princeznej vychádzajú najrôznejšie nezmysly a často hovorí rečou plnou utrpenia.

„Len pokoj. Všetko je v poriadku.“

Darmo sa kúzelník snaží niečo urobiť. Rýchlo vysvetľuje kráľovi, čo sa stalo. Predpokladá, že sa na ňu presunuli aj všetky spomienky. Spomienky vrahov, násilníkov či tých, ktorí veľkú časť života poznajú len trápenie a bolesť. Princezná berie dýku a prerezáva si hrdlo. Skoro nič sa nezmenilo, len z chorej princeznej sa stalo mŕtve telo. A zlodeja, ktorý dýku doniesol až do hradu, presúvajú z hlavnej hradnej miestnosti do žalára, kde bude čakať na svoju popravu. Kúzelník si berie dýku so sebou. Ukladá ju do krabičky.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

5. februára
Stanislav Hoferek