Späť
Nadpis článku
Malé cony, ktoré sa neženú za každú cena za stovkami hostí majú
svoje
čaro. Ozvlášť pre mňa – je o mne pomerne známe, že neznášam
davy.
Preto som bol s tohtoročným Pegasconom maximálne spokojný – nech si
kto
chce, čo chce hovorí (Ahoj, Durin!). Výborné prednášky a program
vôbec,
ľudia mojej krvnej skupiny – jeden deň, ktorý ma opäť presvedčil,
že
ľudstvo nie je úplne stratené… Evolúcia speje k …
Poznáte to české príslovie „Když dva dělají totéž, není to
nikdy
totéž“ ? Tak presne o tom som sa presvedčila, keď som siahla po tejto
knihe. Ako svetelným mečom švacnutej a Star Wars-ami ťažko postihnutej,
mi
srdce radosťou poskočilo až kamsi navrch hlavy, keď som na pulte
kníhkupectva zbadala obálku so známym logom a tvárami. Ale keď som sa
začítala, moje nadšenie predsa len trochu ochladlo.
Román Šiesta kolóna napísal Robert Heinlein v roku 1949 a je to
z neho
trošku cítiť. Nie že by bol nejako nezáživný alebo zastaralý
technikou,
to nie – no je výrazne poznačený povojnovou náladou v Spojených
štátoch. Je to priamočiary a pomerne strhujúci 180 stranový ťah na
bránu – na hnusných a záporných… Panaziatov. Pán Heinlein nechal
Číňanov asimilovať Sovietsky zväz, zničiť Indiu a v jednom ble…
X-Men – jeden z kultov komiksového neba sa cez veľkú mláku prevalil
aj
na plátna našich kín. Prvýkrát som ich videl v kreslenej podobe a už
vtedy ma chytili za srdce práve pre ideové a dejové vlastnosti, ktoré sa
otvárali autorom. Potom som ich uzrel v komiksovej podobe a kúpil si
práve
číslo, v ktorom Marvel vyčistil systém – Hour Zero. Bol som
nadšený.
Po druhýkrát. A keď som sa dočítal, že sa chystajú n…
Pán Vinge dostal za Oheň nad hlubinou Huga. Právom. Celý román hýri
originálnymi nápadmi, záhadami a riešením záhad, dejom, akciou a –
hlavne – empatiou, aká sa len tak spisovateľovi nepritrafí. Ručím
vám
za to, že si budete hrýzť nechty a že sa vám budú tisnúť slzy
do očí!
S rosomákom ma pred rokmi zoznámil zálesák Rolf. Rosomák je beštia
prefíkaná, pustí sa aj do oveľa väčšieho protivníka, ako je on sám.
A dostane ho. Aj vtedy, keď je v dobrej nálade. A čo ešte, keď je
nahnevaný… Quonabov pes Skookum by vedel rozprávať.
Po prečítaní Jurajovho príspevku som nemohol inak, ako napísať
vlastný
názor na vec – čiže na tento film.
Pravdepodobne každý z Vás má rád rozprávky. Ja mám najradšej
kreslené.
Keďže som Toy story zmeškal a Tarzan ma nejak nenadchol, vybral som sa
aspoň
na Titan a.e. Urobil som dobre.
Film X-men v réžii Briana Singera je prepisom komixu. V poslednej dobe
je
ich (to ako prepisov) čoraz viac a je pre ne charakteristické, že majú
kolísavú kvalitu (napr. klesajúca úroveň Batmanov). Kreslených X-men
nepoznám (mea culpa, mea maxima culpa), no filmoví ma celkom potešili.
Konečne sa niekto odhodlal k tomu, aby o nás – mutantoch – svetu
povedal pravdu…
Pred časom som pracovala na interview so Sigourney Weaverovou, preto
najsilnejšou motiváciou zájsť do kina bola zvedavosť, ako si Ripleyová
poradí s dvojúlohou priblbej poručíčky Tawny Madisonovej a uťahanej
herečky Gwen DeMarcoovej. Ba nie. Asi najvýznamnejšou pikoškou okolo
výroby
filmu bola hláška, že Weaverová konečne ukáže podprsenku.
Pred čajsi desiatimi rokmi ste mohli vidieť pozoruhodnú epizódu Star
Treku
TNG nazvanú Beznádejná romanca. Kapitán Picard sa zúfalo buchol do
mimozemskej gejše a ona do neho. Skončilo to sladkobôľnym rozchodom a
ani
trochu sladkou trpkosťou. Vtedy som si povedal, že meno Famke Janssen si
treba
zapamätať a urobil tak. Urobil som veľmi dobre, lebo teraz môžem
zamachrovať, že Patrick Stewart a dotyčná Famke sa opäť stretli …
Odpoludnie, dlhá chodba, na konci dvere. Kráčam k abatiši. Môj
habit
novicky sa pomaly prehrieva v teple dňa. Svetlo a tri dni strávené
v kobke
chodbu prejasnili.
Prvá kniha o Felixovi Jaegerovi a Gotrekovi Gurnissonovi (Zabíječ
trolů – 8/10) ma potešila. Vydavateľstvo Polaris sa o tom určite
dozvedelo a bez meškania pustilo na trh jej pokračovanie. Trolobijca Gotrek
a
bývalý básnik Felix dorazili do metropoly Nulnu, a o ich boji so
skavenmi
(akýmisi krysodlakmi) rozpráva pseudozbierka poviedok Zabíječ skavenů.
Pseudozbierka, pretože príbehy sú zoradené za sebou do podoby románu…
Viacero spisovateľov má tu česť, že som si ich zaradil do priečinka
najobľúbenejší, a George Raymond Richard Martin tam patrí právom. Je
totiž veľmajstrom toho, čo mám vo fantastike najradšej – krátkeho
príbehu. I keď sa v poslednej dobe zameral skôr na objemnú fantasy
(A Song of Ice and Fire), pre mňa navždy ostane kráľom poviedky. Kráľ
s korunou z hmly, ktorá stúpa na Planéte prízrakov a hráč
s rukou p…
Kalendár
Pán Feist nevie písať zle. To je fakt, je profesionál – jeho text
je
hladký, plynulý, správne nadávkovaný. No po dvadsiatich knihách
z jedného sveta mu nápady nutne museli dôjsť. Skúsil to riešiť
novými
postavami, no dosiahol len to, že sa dej stal neprehľadným. Kvalita kníh
z Midkemie klesá plynule nadol, a nezachránili to ani posledné dva diely
Hadej ságy. Obe knihy sa dajú vystihnúť troma slovami: nuda, nuda,
Pred časom som Dogmu videl v kine, bol to prvý film, pri ktorom som od
smiechu spadol z kresla a po pozretí ktorého som mal vykĺbenú sánku.
Preto, keď som zazrel Dogmu vo videopožičovni (kam prednedávnom
dorazila),
neváhal som… Pobavil som sa aj vďaka kvalitnému českému prekladu, a
sila
príbehu na obrazovke ani náhodou nezaostala sa kvalitou z bieleho plátna.
Je
to sranda ako bič, kopa skvelých nápadov, myšlienok a vyn…
Najdôležitejšie upozornenia pre cestovateľov smerom do centra
galaxie:
Nespoliehajte na to, že ste vybavení neuveriteľnou technikou z okrajov
galaxie (z úrovne „Transcendentu“) postavenou niektorou z Mocností.
Možno ste si všimli, že už tu, v galaktickej „Slupke“, tá
najzložitejšia technika občas prestáva pracovať.
Bábi Zlopočasná ešte stále žije. A dobre robí, hoci niektorí by ju
radi
videli v inom skupenstve. Nie preto, žeby Bábinou pracovnou náplňou
bolo
rozhodovať o veciach, ktoré sa nikdy nesmú dostať spoza zamknutých
dverí.
Ani preto, že tie veci robí sakramentsky dobre – lebo niekto ich robiť
musí. Ľudia sa Bábi boja, pretože jej koníčkom nie je iba voziť sa po
svete v orlej hlave, (alebo si užívať v koži král…
Drobný, ani riedky ani hustý dážď, vytrvalo sa lejúci
z jednotvárnej
sivej oblohy Pavlíkovi podľa jeho vlastného tvrdenia spôsoboval
depresiu.
Bezvládna mŕtvola na dlažbe by mu na nálade nepridala. Obzvlášť, keď
bola jeho.
„Skvělá, originální fantasy…“ " Nemohl jsem se odtrhnout.
Naprosto
mimořádný příběh!" „Provokující, skvělý požitek ze
čtení…“
Áno, všetky tieto chválospevy sú uvedené na zadnej strane knihy
„Kouzlo
Samoty“. Pustila som sa do nej napriek tomu, že ma predná strana obálky
varovala nápisom „Epický román ze ságy Samota“. Mala som to
varovanie
brať vážne…
Naozaj milujem space-opery a preto je mi Hvězda Strážců veľmi
sympatická a
na tretí diel som sa priam nezúradne tešila. Dočkala som sa. Od vydania
druhého dielu uplynul rok a tri mesiace, ak to počítam správne, ale ani
tentoraz som nemala problém dostať sa priamo do jadra deja.
Áno, je to tak. Hongkongský démon, veľmajster akčného žánru,
držiteľ
svetového rekordu v počte zastrelených ľudí na jeden film (prvenstvo
Sama
Peckinpaha, ktorý v záverečnej desaťminútovke Divokej bandy nechal
štvoricu desperádov vystrieľať 200-člennú posádku mexickej pevnosti,
hravo prekonalo pekelné Hard Boiled), je späť.
Tim Powers vie, ako na čitateľa. Pred rokom som od neho čítal jednu
vynikajúcu knihu (Stáčení temného piva – Talpress 1999), preto som
s radosťou siahol aj po Anubisových bránach – ktoré síce vyšli
skôr
(Najáda 1996), no dostal som sa k nim až teraz. A nesklamal som sa.
Brány… nie sú ani fantasy, ani SF a ani horor – a zároveň sú tým
všetkým naraz. Jednoducho – je to skvelá kniha!
Možno tak trochu nezvyčajná poviedka nezvyčajného cimmerského
bojovníka.
Mala by čoskoro vyjsť vo fanzine Nemedijské kroniky (ktorý vydáva Conan
Society) – celkom ma zaujíma, ako prehltnú toto moje rúhanie sa voči
kánonu čiernovlasého barbara s modrými očami. Kráľ Aquilonie ako ho
nepoznáte…
Viete, čo majú spoločné medzinárodne hľadaný terorista,
zamestnanec
poisťovne, kňaz a tajný vládny agent? Sú to prekvapivo zaujímavé
i dôležité postavy v románe Protivník od nemeckého spisovateľa
Wolfganga Hohlbeina, ktorý práve vydalo nakladateľstvo EPOS.
Prezident, Rada ČS fandomu a organizátoři Parconu vyhlašují
19. ročník
literární soutěže O cenu Karla Čapka. Délka, počet a forma
soutěžních
textů nejsou omezeny, jejich rozřazení do jednotlivých kategorií
provede
porota po uzávěrce soutěže.
Bazil (jeden z hlavných hrdinov) je drak. Drak trochu podivný, nemá
totiž
krídla a bojuje mečom. Bojuje za ľudí, pretože je jedným z drakov,
ktorí
sa dobrovoľne zverili rodu homo sapiens – aby spolu s ním bojovali
proti
Temnému pánovi (Bože, uz zase!). Tak, a to je v skratke všetko, čo
odlišuje túto knihu od desiatok podobných, v ktorých sa hrdinovia
vyberajú
do Šedých hôr, kde – ako je známe – zlato nie j…
Čestne sa priznám, v poslednej dobe radšej čítam veci od českých
autorov, než siahodlhé ságy zahraničných pisateľov (nie
spisovateľov –
nemýliť si pojmy!). Je to tým, že Česi píšu viac poviedok, ale aj
tým,
že české texty sú viac blízke môjmu vkusu – naše kultúry sú
veľmi
podobné (vnímam to aj u Poliakov). Preto rád siahnem po knihe pána
Kulhánka, pani Rečkovej, pána Medka a… odteraz budem na pulto…
SFK Avalon Chotěboř, Martin Heisler a nakladatelství Netopejr
vyhlašují
pátý ročník literární soutěže Ježíšku, já chci plamenomet.
Nemám rada ságy, nemám rada ságy, nemám rada ságy! A zvlášť nie
vtedy,
keď sa diely končia – nekončia. A to je presne prípad tejto knihy.
A mňa to štve, pretože som zvedavá, ako to vlastne končiť má.
A preto
by sa mal FANTOMPrint poponáhľať. A vydať zvyšné dva diely podľa
možnosti naraz. A to sa – predpokladám – nestane. A mňa to štve.
A vôbec.