V podstate je to jedno, či si tu, alebo nie… Akosi mi už tvoja prítomnosť nič nehovorí. Naozaj je mi fuk, či tu si…
Houbeles. Nie je mi to jedno. To som celá ja… Neviem, čo chcem. Tak mi treba. V globále aj tak vyjdem na rovnako. Sama. Napojím sa na Sieť, možno budeš aspoň tam… No tak… kruci, táto stará mašina nemá žiadnu výdrž. Iba štvrtá ochranná úroveň a už ma vyhodilo… Znova… No tááák… poďme… ešte dve ochrany… YES! Som tam! Ale ty nie… Prechádzam adresáre prihlásených, ale teba nikde… Prásk! Čo to bolo? Dostala som pecku! Odkiaľ? Pozrieme sa. Nikto si tu zo mňa nebude robiť vrtuľu… Áno, tu je to… Ešte kúsok… Veď to je tvoj kód! Márišku, hádam mi len nechceš ublížiť? Si sa zbláznil, alebo tak niečo, však? Tento stroj je aj tak úplný šrot, prečo mi ho chceš načisto zničiť? Prečo chceš zničiť mňa? Veľmi dobre vieš, že tým, že ma odpojíš od Siete, odpojíš ma od života. Skrátka – to ma môžeš rovno zabiť…
Zabiť… to sme to dopracovali…A boli sme predsa celkom príma dvojka. Bolo nám fajn, či nie? Mne sa to tak aspoň zdalo. Všetkého sme mali dosť. Jedla, pitia, nejakého toho fetu, milovania, surfu… Ale tebe to zrazu nestačilo. Zrazu si si zmyslel, že si veľký hacker, že musíš žiť na úrovni… Nechal si ma v tej diere a šiel si vyššie. Vravela som ti, nechaj to tak, s tou partiou šťastie nespravíš. A teraz, keď ťa vykopli, dávaš všetku vinu mne. Vidíš, aký si somár? Teraz si kdesi fúkaš bebí a posielaš smrtonosné pecky mojej mašinke… Nestačí ti, že keď si tu bol naposledy, skončila som s dvadsiatimi stehami na pleci? Tak sa končí veľká láska? Človeče, normálne ma nútiš, aby som ťa začala nenávidieť… Čo z toho máš? Mne je z toho akurát smutno…
Nemala by som to skúšať, ale keby sa mi podarilo dolúštiť ten tvoj nový kód a rozbiť ochranu, ktorú tam určite máš, mohli by sme sa pozhovárať. Vysvetlili by sme si situáciu a možno by si ma prestal obviňovať. Ja za tvoj neúspech naozaj nemôžem. Jednoducho nie si taký skvelý, ako si si myslel. V tom je to… Tak poďme na vec… Hehe… Keď sa mi to podarí, budeš možno ešte naštvanejší. Bude to dôkaz, že som lepšia, ako ty…
Chápem, že si včera nemal chuť sa zhovárať… S tým kódom a ochranou si si dal toľko práce a ja som to všetko v podstate rozmetala na kusy… Ten výbuch zúrivosti si budem pamätať dlho… Dúfam, že ťa v tej zlosti nenapadlo zapnúť sledovanie a že ma nenájdeš… Alebo že by som sa predsa len radšej ešte raz presťahovala? Urobila som to po tej tvojej pamätnej návšteve, keď som skončila na chirurgii… Nie. Ty nie si taký chladnokrvný, aby si v tej búrke hnevu zapínal sledovací program. Skôr si viem predstaviť, že si ešte počas môjho prihlásenia rozmlátil konzolu… Áno, to sa ti viac podobá… Nebudem sa sťahovať. Kvôli tebe nie. Aj tak ma v živote nenájdeš. Do tejto štvrte by si sa ani nedostal. Iba ak by si policajtom ukázal prinajmenšom doklad príslušníka Druhej kasty. Na to nemáš. Ja som na svoj minula všetky úspory. Presťahovala som sa medzi lepších ľudí, aby som bola pred tebou chránená. Môžeš posielať pecky mojej mašinke, ale mne už neublížiš!
Už tretí týždeň sa bojím napojiť na sieť. Zakaždým na mňa zaútočíš. Už si mi odpálil tretinu vybavenia. Aj konzolu mám iba náhradnú… Začínam sa báť. Dúfam, že som som dobre zamotala všetky údaje, ktoré by ťa mohli ku mne priviesť… Musel by si to rozlúštiť, aby si zistil moju súčasnú adresu… Bože, idem sa zblázniť… Keď nemôžem na Sieť, je to, ako by som bola vo väzení… Som tu zabetónovaná medzi štyrmi stenami, nemám s kým prehovoriť… Ty veľmi dobre vieš, že nie som schopná chodiť medzi ľudí! Veľmi dobre vieš, že mám strach z veľkých priestorov! Ty VIEŠ, že Sieť je moja jediná komunikačná možnosť! Preto ma blokuješ! Krucinál… Ešte dva dni a budem musieť vyjsť von a nakúpiť si. Pomaly nemám nič v chladničke a voda je tu otrasná, Druhá kasta, nedruhá kasta… Myslela som, že tu už budú lepšie filtre, ako v nižších štvrtiach… Mám už iba dve fľaše sódovky…
Ja som to skúšala. Prisahám, že som to skúšala. Ale zakaždým, keď som vyšla pred dom, dostala som závrat! Veď aj to porazené sťahovanie som sotva prežila! Ten… strašný priestor nad hlavou… ktorému všetci hovoria obloha… to strašné prázdno… Mala som pocit, že ma musí vcucnúť, alebo čo… Keď sa na to dívam z okna, je to celkom iné, ako keď som vonku… Doma sa toho nebojím, mám nad hlavou strop, ale vonku nič! Len to prázdno!… Stav mojich zásob je kritický… Cez Sieť si nič objednať nemôžem, si tam stále ty a blokuješ ma… Ale… Aj ty predsa musíš spať! Nemôžeš byť napojený dvadsaťštyri hodín denne! Počkám si a napojím sa…
YES, yes, yes!!! Mám to… Unavil si sa, drobček? Tak ti treba! Rýchlo… Supermarket… Chlieb, sódovky, polotovary… A čokoládu, áno, čokoládu. Je vraj dobrá na nervy a ja ich mám z teba v keli… Tak. Potvrdiť. Číslo účtu. Platba prevedená. Super. Tovar vám z technických príčin dodáme až o dvanásť hodín… Čo?!? Dovtedy skapem od smädu a hladu! Ešte spíš? Super… Pizza, donáška do domu… Jednu veľkú so šunkou, syrom, hubami… áno, aj olivy… a kolu. Obrovskú fľašu koly. Platba prevedená, tovar dodáme o štyridsať minút. Prima! Wau! Vybehla som s tebou! Všetko som stihla a ty si tam niekde chrápeš! Ufff! Idem sa osprchovať, kým prinesú papanie… Celkom som sa pri tom objednávaní spotila…
To bol zážitok, tá sprcha… To je vec, ktorej sa tu, v štvrti Druhej kasty neviem nabažiť. V Päťke sme nič také nemali. Ošprcni sa v lavóri, bejby, to ti musí stačiť… Ale to je nič proti tomu prúdu nádherne vlažnej vody, čo ostrieka celú kúpelňu. Aké kúpanie majú asi v Jedničke? Určite bazén, v ktorom sa dá plávať… Chuťove je tá voda vlastne hnusná, recyklovaná, ale kto by pri sprchovaní logal vodu, ktorou sa umýva? Som ako znovuzrodená… Objednané zásoby mi vystačia na mesiac a za ten čas sa proti tebe zaistím ešte dokonalejšie… Potom už sa nebudem musieť báť napojiť na Sieť… Aha, zvonček! Pizza a kola sú tu! Načase, po tej sprche som hladná, ako pes… Áno, idem, moment!… Ale… čo… Čo tu robíš? Ako so ma našiel? Ty… si… Ty nosíš pizzu? A načo ti je tá zbraň? Počkaj, porozprávajme sa! Neblázni, ja… som len nechcela, aby si vtedy odišiel… Ja som… naozaj tých policajtov nezavolala… Počkaj, ja ti to vysve........................