Něžní obři z Ganymedu

Hogan James P.

A máme za sebou druhý diel trilógie. Vydavateľstvo Straky na vrbě sa pomerne poponáhľalo, veď prvý diel, „Kdo zdědil hvězdy“ vyšiel len toť nedávno…

Dej zhruba naväzuje na koniec prvého dielu. Žiadny veľký skok. Tým vedcov, pracujúcich na objave mŕtveho muža v červenom skafandri a ganymedskej kozmickej lode neúnavne skúma všetko, čo s týmto objavom súvisí. Stredobodom pozornosti je zariadenie, o ktorého činnosti sa nedarí nič zistiť a záhadný enzým. Ale toto všetko náhle ustupuje do úzadia, zatienené príletom lode – cudzieho kozmického plavidla. Vedci s úžasom zisťujú, že k nim prileteli odpovede na ich otázky – Ganymeďania, obri, ktorých pozostatky nedávno vedci skúmali, sa vrátili domov, na planétu, z ktorej kedysi odišli. Na planétu, ktorá dnes už nejestvuje… V centre diania je náš starý známy, Victor Hunt, spolu so svojimi spolupracovníkmi. Je samozrejme v skupine, ktorá s Ganymeďanmi ako prvá nadviaže kontakt, patrí k tým, ktorí cudzincom z kozmu pomôžu udomácniť sa a spoznávať ľudskú rasu. A patrí k tým, ktorí ako prví odhalia a pochopia pravdu o pôvode človeka, ktorý by vlastne podľa ganymedských modelových štúdií ani nemal existovať.

Ako som už povedala v prvom dieli, tento typ sci-fi nie je práve moja parketa. Ale napriek spúste odborných výrazov a fráz ma táto kniha zaujala, možno aj o malý vlásoček viac, než prvý diel. Oni totiž všetky tie odborné debaty, teória atd, ktoré tu odznievajú, majú jediný cieľ – nájsť odpoveď na jednu otázku. Ako to, že sa človek za daných podmienok vôbec vyvinul? Prečo? Ako je možné, že napreduje tak rýchlo? On je to vlastne komplex otázok, ale dostávame sa zas k prvému dielu. K najsilnejšej a najspoľahlivejšej hnacej sile, aká kedy bola vymyslená a realizovaná. K ľudskej tvrdohlavosti, túžbe po prežití, ku schopnosti zdolávať akékoľvek prekážky. Buďme úprimní sami k sebe – tvrdohlaví sme, až-až. Všakáno? A kvôli prežitiu sme schopní robiť psie kusy. Všakáno? No a to ostatné je vlastne vedľajším produktom tých prvých dvoch „všakáno“ … Zaujímavé pri všetkých tých vývodoch a zdôvodneniach a rozboroch bolo napríklad zistenie, že aj taká agresivita má svoje kladné aspekty…

Keď si to celé zosumarizujeme, podškrtneme a zrátame, tak táto kniha je o niečom dnes už vlastne tisíckrát omletom – blízke stretnutie tretieho druhu. Áno, niektoré pasáže môžu pôsobiť nepravdepodobne a naivne, áno, pokiaľ ide o niektoré vedecké rozbory – pár vecí tu už raz bolo. Napriek tomu všetkému a napriek silne pateticky vyznievajúcemu záveru vo mne táto kniha nezanechala zlý dojem. Naopak. Čítala sa fajn. Nemalú zásluhu na tom má aj jej celkové spracovanie. Zahrám sa na pokazený gramofón a znova pochválim redakčnú prácu. V tomto ohľade sú Straky na vrbě naozaj záruka kvality.

Hogan James P., Něžní obři z Ganymedu, sci-fi (Straky na vrbě, The Gentle Giants of Ganymede, preklad: Marek Čtrnáct, obálka: Darrel K.Sweet, 239 strán, brožovaná, cena: 194,–Sk, ISBN 80–86428–10–9)


20. apríla 2001
Katarína Juričová