Charlieho anjeli

McG

Riťka Cameron Diazovej, kozy Drew Barrymoreovej a kompletná Lucy Liuová. Toľko k obsahu akčnej komédie CHARLIEHO ANJELI. Od obsahu poďme k forme…

No dobre, uznávam, to som trochu prehnal. Okrem pôvabov troch hlavných hrdiniek tam predsa len ide aj o čosi iné. Len si za ten svet nemôžem spomenúť, o čo. Viem však určite, že trom kočkám-agentkám a ich strelenému šéfovi znepríjemňuje život partia zloduchov v tradičnom zložení zvrhlý šéf, jeho milenka s neštandardnými sexuálnymi sklonmi a ich mlčanlivý, zato však výkonný a veľmi sadistický poskok. Ďalej tam bol nejaký fingovaný únos a pravdaže nechýbala krádež supermodernej technológie, s ktorým sa dá ovládnuť svet (alebo aspoň zarobiť nekresťanské prachy). To je ohľadne deja asi tak všetko, čo vyškrabem zo závitov. CHARLIEHO ANJELI totiž verne kráčajú v stopách všetkých bondoviek, huntoviek a powersoviek, v ktorých je úplne fuk, o čom je zápletka či nedajbože príbeh, dôležité sú len situácie, čo z toho vzniknú, a ako si s nimi hrdina poradí. Natalie, Alex a Dylan riešia problémy predovšetkým pomocou svojich telesných predností, zadností a stredností, ale dokážu aj iné veci. Hlavne sú výborné bojovníčky a všetko to kung-fu (samozrejme pod dohľadom hongkongských machrov) je nasnímané a zostrihané tak, až uveríte, že by si trebárs Drew Barrymoreová dokázala poradiť hoci aj s Jetom Li. Okrem toho výborne šoférujú a pilotujú (hlavne Cameron), rozumejú sa do výbušnín a elektroniky (Lucy) a majú hudobný talent (Drew). Skrátka, nemôžete sa do nich nezamilovať.

Ako by povedal intelektuál Pavel, CHARLIEHO ANJELI sú „standardizovaný produkt masové kultury, prostý jakéhokoliv myšlenkového poselství“. Je to jedenapolhodinový videoklip, poskladaný z množstva epizódok typu „tri sexi agentky využívajú sledovačku na snobskej párty na balenie chlapov“ alebo „tri sexi agentky prenasledujú zloducha a potom sa s ním za dunenia Smack My Bitch Up a v spomalených výskokoch a kopoch bijú v špinavej uličke“. Keď chcete sfilmovať takýto chabý scenár, musíte to spraviť tak, aby si divák počas 90-minútového pobytu v kine nestihol uvedomiť, že sa vlastne díva na nehoráznu blbosť. Režisér McG to pochopil, a tak zmiešal kvalitné triky, veľa kung-fu, nadupanú muziku, poriadne to osolil ženskými pôvabmi a humorom, a ľaľa ho – je tu film, ktorý svojím závratným tempom a mierou zábavy hravo prekonáva posledné dve bondovky i missionimpos­sibleovky. Humor CHARLIEHO ANJELOV najlepšie vystihuje úvodná scéna, v ktorej cestujúci v lietadle sledujú film „T. J. Hooker – The Movie“ (pre vysvetlenie: T. J. Hooker bol populárny krimiseriál) a jeden z pasažierov utrúsi: „Neznášam filmy podľa starých televíznych seriálov!“. A o tom to celé je. CHARLIEHO ANJELOV nesmiete brať ani trochu vážne, pretože oni sami si od začiatku do konca uťahujú sami zo seba. Tento fakt podčiarkujú zámerne zlé herecké výkony. Všetci sú úžasne afektovaní a robia trápne ksichty a prehnané gestá – a všetci si to neskutočne užívajú a sú bez výnimky výborní. Vrcholom je Bill Murray v úlohe šéfa a jeho famózna sólo-etuda na tému: „Ako sa (ne)dostať z väzenskej cely v hradnej veži vysoko nad morom.“ Ale aj LL Cool J, Matt LeBlanc, Tim Curry a hlavne Tom Green alias Chad dokazujú, že aj na ploche kratučkého šteku dokážu rozosmiať. A nemožno nespomenúť comeback Crispina Glovera v úlohe lahôdkového „slizkého chudého muža“ – jedinej veci v tomto filme, z ktorej vám budú behať zimomriavky po chrbte.

Poviem to takto: niektorí ľudia považujú za vrcholný zážitok rozdumovanie nad zložitými obrazovo-filozofickými kompozíciami Andreja Tarkovského. Ja zbožňujem filmy, na ktorých je vidno, že ich tvorcovia sú nadšenci a že sa pri nakrúcaní výborne bavili. A práve preto bez ostychu dávam CHARLIEHO ANJELOM také vysoké hodnotenie.

Hodnotenie: 8/10 (pre členov filmových klubov 0)


23. apríla 2001
Ďuro Červenák