Chachá! Jupííí! Bravóóó! Prepáčte mi tento spôsob vyjadrovania sa, ale už vážne nenachádzam slová, ktorými by som mohol spievať ešte oslavnejšie ódy na televíznu stanicu Hallmark. Len jej totiž vďačíme za to, že nám v posledných rokoch načisto nezakapala filmová fantasy, ale naopak, prekvitá nám v pozoruhodnej kvalite. V hallmarkovskej produkcii už vznikli hypnotické Gulliverove cesty, emotívna a zároveň nerodinne krvavá Odysea, zimomriavkový Merlin a len minule som sa tu rozplýval nad superzábavnou Kúzelnou krajinou škriatkov. Na našich rozsedených televízno-maniackych zadkoch sa ešte nestihol spraviť ani ďalší pľuzgier a už je tu ďalšie dielo producenta Roberta Halmiho pod názvom JÁSON A ARGONAUTI. Opäť je to dvojdielny, bezmála trojhodinový film, opäť to má na televízny projekt veľmi vysoký rozpočet a – nabudem vás napínať – opäť je radosť sa na to pozerať.
Dávno pred tým, než v piatok trinásteho plesnivý Jason Vorhees vyliezol z jazera a Starenka Oggová porodila svojho Jasoňa, bol tu Jáson, syn kráľa Aisona. Nemal šťastné detstvo. Jeho strýko Pelias jedného dňa vtrhol do kráľovského mesta, zamordoval Aisona a zmocnil sa trónu (aj s príslušenstvom, t.j. kráľovnou). Malého Jásona mu len v poslednej chvíli vytrhol z pazúrov veliteľ palácovej stráže a tajnou chodbou odniesol chlapca z mesta. Jáson vyrástol u múdreho kentaura a len čo podľa prvých chlpov na… tvári zbadal, že dospel, vydal sa požiadať Peliasa o priznanie dedičského práva. Pelias súhlasil pod podmienkou, že Jáson nájde a prinesie bájne zlaté rúno, ktoré svojmu vlastníkovi splní i najtajnejšie túžby. K tomu dal synovcovi loď, ktorú po jeho staviteľovi pomenovali Argo. Posádku pre dlhú a nebezpečnú plavbu si však Jáson musel nájsť sám. K Argonautom sa pridali slávni grécki hrdinovia Orfeus a Herkules, ale aj celkom obyčajní muži ako napríklad zlodej, hľadajúci na lodi úkryt pred mestskými strážami. Čoskoro sú miestenky na veslárske lavice vypredané, a tak hor` sa do Kolchidy!
Príbeh filmu sa pomerne verne drží starovekej báje o Jásonovi a Médee. Jediný zásadnejší rozdiel je iba v tom, že sa tu všetko končí happy-endom s veľkou svadbou, zatiaľčo povesť s typickým gréckym optimizmom rozpráva aj o neskoršej Jásonovej nevere a o tom, ako nešťastná Médea jeho mladú súložnicu poslala voňať fialky. Scenáristi sa však týmto morbídnym dodatkom vyhli a to je dobre. Vznikla tak príjemná dobrodružná heroic fantasy, možno nie až tak do hĺbky prepracovaná ako Odysea alebo Merlin, ale zato s dravším dejom a väčším počtom akčných scén (čo je pri trojhodinovej minutáži jednoznačné plus). Film takisto môžete brať ako zaujímavú ukážku toho, kde majú korene všetky fantasy o družinách putujúcich za magickým artefaktom – akurát, že na rozdiel od plytkých angloamerických ság má tento príbeh do detailov premyslené súvislosti, živé postavy s jasnou a pochopiteľnou motiváciou a predovšetkým bohatý dej bez zbytočných odbočiek a naťahovačiek. Hereckým výkonom sa sotva dá niečo vytknúť. Jason London v úlohe Jásona vyzerá ako mladší, štíhlejší a lepšie hrajúci klon Kevina Sorba. Peliasa si vychutnal záporák-profík Dennis Hopper, ktorý sa aj napriek pribúdajúcim rokom ešte stále dokáže ksichtiť tak, že mu Zlo priam sála z očí. Nesklamú ani Frank Langella, Olivia Williamsová či Angus MacFadyen. Podarený kúsok sa šéfom castingu podaril obsadením Briana Thompsona do úlohy Herkulesa. Neskutočná pokrčená papuľa z Kobry, Dračieho srdca, Mortal Kombatu 2, alebo nezastaviteľný mimozemský zabiják z Aktov X asi prvýkrát v živote hrá kladnú postavu a je to žrádlo. Jeho Herkules dokáže byť v pravej chvíli správne „supermanský“, zároveň je však komickou figúrkou, pretože svojich druhov ustavične otravuje chvastúnskymi historkami o svojich činoch a tí nad nimi znudene prevracajú oči.
Vizuálna stránka filmu lahodí oku. Ak vám už lezie na nervy zelený Nový Zéland a vybíjané kože, tešte sa na krásne turecké exteriéry a výborné kostýmy a stavby, dokonale navodzujúce dojem doby, v ktorej sa príbeh odohráva. Trošičku síce podozrievam producentov, že spracovali ďalší grécky mýtus preto, aby mohli znovu využiť drahé rekvizity a dekorácie z Odysea, ale to by som im asi krivdil. Pokiaľ ide o triky, v rámci televíznej tvorby nemajú konkurenciu. Súboje so železným býkom a bojovníkmi z dračích zubov sú síce trochu ťažkopádne, ale zato harpyje sú skvelé a počítačová animácia draka (pripomínajúceho kríženca Draca a Godzilly) sa vyrovná akejkoľvek áčkovej veľkoprodukcii.
Poďakujme teda všetkým bohom na Olympe, že do mimoriadne vydarenej série príjemných fantasy od Hallmarku pribudla ďalšia, skoro taká vzdarená ako tie predchádzajúce. A napokon ešte jedna dobrá správa: vlani režisér Peter MacDonald v Singapure, Malajzii a barrandovských ateliéroch nakrútilpre Hallmark nové trojhodinové dobrodružstvo Opičí kráľ. Tentokrát pôjde o výlet do sveta starých čínskych mýtov a vraj to bude mať pompéznu výpravu a špičkové efekty (fotky z nakrúcania tomu nasvedčujú). Navyše v hlavných úlohách hrajú Thomas Gibson (Dharma & Greg) a hrdina môjho detstva Kabir Bedi (Sandokááán, Sandokááán…). Už sa neviem dočkať.
Hodnotenie: 8/10