Nemastené pánty zavŕzgali a Líza vyšla z domu. Zabočila vpravo, prešla pomedzi Časpakovým a Lepicovie domom, cez geto neľudí na Veľký trh. Usmievala sa na trpaslíkov otvárajúcich dielne, zdravila sa s hobitmi vítajúcimi nový deň prvou fajkou. Mala rada letné rána. Pravda, pred troma mesiacmi chodievala okľukou okolo Zamknutej bašty, ale odkedy mladých vojakov, čo strážili odsúdencov, na príkaz kapitána Endolbiho poslali vystriedať jednotku kdesi na západnej hranici, nebol dôvod znášať hnev panej, ktorej sa ranné nákupy zdali pridlhé. Boli.
Zdvihla oči od žehlenia a pozrela na chlapca. Stál vo dverách a smutne sa na ňu díval. „Je zdochnutý,“ potriasol hračkou, ktorú držal v ruke. Pocítila nával nevôle a nevídanú chuť agresívne odseknúť A teraz čo mám robiť, dať mu umelé dýchanie, alebo vystrojiť pohreb?, ale prehltla to.
„Môj život… bol krásny… vďaka vám,“ zašepkal starý muž. Po líci zjazvenom mnohými súbojmi sa mu skotúľala slza. Sadla som si k nemu na lôžko a pohladila ho po zvráskavenej tvári.
„Nikdy na vás nezabudnem, vy môj posmešník.“
Držala som ho za ruku, kým jeho unavený život celkom nevyhasol.
„Cviknite si lístok, prosím,” štíhla červenovláska ma vytrhla zo zamyslenia. Netrpezlivo podupkávala, nohy v erárnych mamutovkách. „Alebo vystúpte. Idea sa vám minula…”
Noc bola teplá dokonca aj na máj a voňala čímsi – no, ťažko povedať. Lanard bol mestský človek a také veci ho zvyčajne nezaujímali. Možno niekde niečo rozkvitá a vôňa sa záhadnou hrou vzdušných prúdov dostala nad chodník pred inak slušným podnikom Jarmila. A ktovie, možno len vymáhači výpalného už konečne vyhodili do vzduchu tú parfumériu, aby si nikto nemyslel, že by sa znížili k planým hrozbám.
Samuel Kupetz si to hasil do roboty. Výraz „hasil” je v podstate zidealizovaným opisom toho, čo robil. Už dlhší čas nebol vo forme a dnes to z nejakého dôvodu zvlášť nepríjemne pociťoval. Roky pochybnej životosprávy sa ozývali. Na začiatku Poštovej ulice musel dokonca zastať, aby chytil dych.
Betuška sa chystala poumývať si ruky. Nerada zostávala v umyvárni sama, ale džavot ostatných detí prenikajúci cez stenu ju aspoň trocha upokojoval. Vyhrnula si rukávy, nech si ich zasa nenamočí až po lakte a otvorila kohútik. Strčila rúčky pod vodu, no tá bola príliš studená, aby sa v nej oplatilo pľačkať. Otriasla sa.
Prosebne ku mne zdvihol hlavičku so zvädnutými tykadlami, jednou z nožičiek v zúfalom hmyzom geste ukázal na svoj chrbát, prevalil sa nabok a definitívne znehybnel. Opatrne som ho vzal medzi palec a ukazovák a druhou rukou som si z krku stiahol Kľúč.
A je tu posledné kolo Haiku na stredu. Dnes číha na čitateľov táto otázka: Ako sa volá mestečko, kde sa odohráva väčšina deja audiovizuálneho diela, ktorého sa dnešné haiku týka? Čítajte a hádajte!
Z hibernácie sa nás neprebrala štvrtina. Naivne som si nahováral, že ich stačí iba zmraziť a na Zemi ich už dajú nejakí kúzelníci dokopy. Bolo medzi nimi mnoho priateľov, s ktorými som, v rámci subjektívneho času, ešte nedávno žartoval a plánoval život po návrate. Avšak ten malý, dobre utajený skeptik vo mne kričal z plného hrdla, že im už niet pomoci, že všetko je to len fraška pre upokojenie rozbúreného svedomia tých, ktorí mali to šťastie zobudiť sa.
Dnes v Haiku na stredu čaká čitateľov ťažká úloha: Uhádnuť mená piatich hlavných postáv obľúbeného televízneho seriálu. Čítajte, trápte sa a hádajte, prvý vyhráva!
Daniel Radcliffe sa zobudil s pocitom, že sily temnoty sa dnes pokúsia o ďalší zákerný úder. Namiesto rannej toalety si pred zrkadlom precvičil pár základných obranných kúziel. Pocit blížiaceho zla silnel. Rýchlo ho však vystriedala túžba znásilniť nejakú školáčku. Nie počkať, počkať. Radšej dve školáčky…
Dnes v Haiku na stredu čakajú čitateľov dve úlohy. Prvé haiku sa týka románového cyklu, ktorý je taký známy, že hádači nebudú hádať jeho názov ani meno autora, ale kvet, ktorého sa haiku týka. Ak sa niekomu zdá prvá úloha ťažká, druhé haiku ju vyváži. Odkazuje na ďalší románový cyklus a úlohou čitateľov je uhádnuť názov tohto cyklu. Prvý, kto do komentárov napíše správne obe odpovede: o aký kvet ide (haiku č. 1) a názov cyklu (haiku č. 2), vyhráva toto kolo.
Nebol dôvod sa domnievať, že Boh sa nad Kemom a jeho otcom zmiluje a obíde ich to, čo ešte nikdy nikoho neobišlo, ale otec predsa len dúfal. Od synových dvanástych narodenín každý deň, keď prišiel v zdraví domov zo školy a zdravý do nej na druhý deň odišiel, otec bol Bohu vďačný. Dni ubiehali, menili sa na týždne, mesiace a roky. Rok. Kemo mal takmer presne trinásť a pol roka, keď sa ráno zobudil s neznesiteľnými bolesťami v kĺboch, kostiach, svaloch.
Dnešná úloha v Haiku na stredu je veľmi ľahká. Stačí uhádnuť celé meno knižnej postavy, ktorej je táto báseň venovaná. Čítajte a hádajte – už len do konca mája!
Poviedka Lucka autorke Zuske Minichovej vyniesla 3. miesto v kategórii Krátka poviedka v súťaži Cena Karla Čapka roku 2006.
Konečne je aj na Slovensku teplo, vonku kvitnú čerešne a my poznáme prvého tohoročného víťaza súťaže Ohnivé pero.
V dnešných Haiku na stredu čitateľov znova čakajú dve úlohy. Prvé Haiku odkazuje na knihu, ktorá vyšla pomerne nedávno. V druhom sa skrýva názov dnes už klasického filmu. Vyhráva ten, kto uhádne autora a názov knihy (haiku č. 1) a súčasne režiséra a názov filmu (haiku č. 2.) Čítajte a hádajte!
Každý nejako začínal. Niektorí sa po počiatočnom nezdare vzdali, iní naopak – poučili sa zo svojich chýb a postúpili do vyšších literárnych levelov. Niektorí už pri nástupe zahviezdili, aby krátko na to zhoreli v žiare svojho úspechu. Sú i takí, ktorí triumfovali hneď na začiatku a ich literárna kvalita i popularita rokmi ešte vzrástla. V rubrike Protopero prinášame poviedky dnes už renomovaných i dlho odmlčaných autorov fantastiky, tak ako s nimi pred rokmi slávili úspechy v literárnych súťažiach. Môžete ich porovnať s ich súčasnou tvorbou či s textami, ktoré bodujú v súťažiach súčasných. A predovšetkým si môžete dopriať zaujímavý zážitok pri ich čítaní.
Dnešná úloha je veľmi ľahká, najmä pre tých, ktorí radi trávia sviatočné dni pred televízorom. V dvoch haiku sa ukrývajú dva populárne filmy. Čítajte, hádajte a ponáhľajte sa napísať do komentárov správne odpovede na otázku: V ktorom roku bol natočený film č. 1 a v ktorom film č. 2?
Mŕtvy som mal byť vlastne už včera.
Osudným sa mi mal stať drink, ktorý som si plánoval dať po náročnom dni v mojom obľúbenom bare „U štyroch pašerákov“ na stanici Kyliney. Odkedy som podráždil podsvetie Staničného systému sliedičskými aktivitami v ich súkromných databázach, stal som sa pre nich nepohodlný. Dúfal som, že to skončí pri pár vyhrážkach a po čase na mňa zabudnú. Mýlil som sa.
Dnes sme pre čitateľov pripravili hádanku priam pekelne ťažkú: V troch haiku sa skrývajú názvy troch filmov alebo televíznych projektov, ktoré spája jeden fakt: Vo všetkých troch hrala tá istá herečka. Vašou úlohou nebude uhádnuť názvy filmov alebo seriálov, ale meno tejto herečky. V tomto kole teda víťazí ten čitateľ, ktorý správne meno vpíše do komentárov ako prvý. Názvy audiovizuálnych diel môže pre ostatných napísať ako vysvetľujúci bonus :)
Veľká noc je už dávno za nami a na stránke www.fantazia.sk sa čitateľom predstavili posledné poviedky prvého kola súťaže Ohnivé pero v roku 2010. Nastal čas hlasovať o tom, kto bude víťazom.
Auto bolo na ceste takmer päť hodín. Mesiac mŕtvolne bledý ako čerstvo olúpaný citrón osvetľoval predné sedadlá, na ktorých sedeli štyria ľudia. Ďalší štyria sa strácali v šere za nimi. Ich telá sa mlčky kývali do rytmu rýchlej jazdy ako panáci, ktorých vezú do nového butiku s oblečením. Na rozdiel od nich nemali umelohmotný broskyňový povrch ani dokonalý strnulý výraz v tvári.
Dnešné haiku v sebe ukrývajú tri tajomstvá. Prvá báseň by mala v čitateľoch vyvolať spomienku na starší film. Druhá sa týka známeho románu a jeho rovnomennej filmovej adaptácie. Posledná sa viaže k poviedkovému cyklu s ústrednou hlavnou postavou. Toto kolo vyhráva ten, kto správne uhádne názov staršieho filmu (haiku 1), názov knihy alebo filmu natočeného podľa tejto knihy (haiku 2) a meno knižnej postavy (haiku 3).
Personál nemocnice ešte stále zmätene pobehoval po izbe, keď prišla Tereza. Tvárila sa roztomilo. Pohladila ho po tvári a pobozkala na čelo. Pomocou mimických svalov vytvoril čosi podobné úsmevu. Dobre vedel, že by jej viac vyhovovalo, keby zgegol.
„Poďme už konečne loviť,“ ozvala sa Nalie vyprahnuto.
„Ešte nie,“ zarazil som ju. „Nevidíš, že na oblohe je ešte zopár slnečných lúčov?“ zahriakol som ju.
Dnešné haiku na stredu znova ukrývajú dve úlohy: Prvá báseň sa týka známeho filmu a druhá obľúbenej komiksovej série. Víťazom dnešného kola sa stane ten, kto správne pomenuje film i komiksovú postavu. Čítajte a hádajte.
„Nie, nechoď do toho domu! Nesmieš tam ísť. Už nikdy sa nevrátiš.“
Martin ignoroval hlas, ktorý ho varoval. Nevidel dôvod, prečo by ho opäť mal počúval. Nikdy sa mu nič nestalo.
Obraz plačúcej ženy, skláňajúcej sa nad telom muža. Muža ležiaceho na voze a prikrytého vrecovinou, s bledou pokožkou a vytrhnutým kusom krku.
Na dnes sme pripravili dve haiku od našich čitateľov. Obe sa týkajú nejakého celovečerného filmu. Víťaz tohto kola musí uhádnuť obe správne odpovede a čo najskôr ich napísať do komentárov. Čítajte a hádajte!
Matej bol elegán – keď zazrel dlhý fialový šál, zhotovený z hrubo tkanej vlny, ihneď ho kúpil. Po tom, ako vyšiel z obchodu, ovinul šál voľne okolo krku a hrdým krokom kráčal k „mechanickému tátošovi“ – zvykol tak volať svoj milovaný motocykel.
Zvuk sa neprimerane hlasno rozľahol v pustej aleji a vychudnutý chlapík sa prikrčil. Bál sa len dvoch vecí – policajtov a mŕtvych. Ukradomky sa poobzeral, ale po policajtoch nebolo chýru ani slychu a čo sa týka mŕtvol, Roman v parku ešte žiadnu nestretol. Vopchal skľavené prsty do dierok a ešte raz objal mrazom rozpálené železo.
Dnešné haiku na stredu kladú na čitateľov trochu väčšie nároky, pretože ide o dve rôzne diela a víťaz tohto kola musí uhádnuť obidve. Nápoveda: Prvá básnička sa týka obľúbenej knižnej série, druhá populárneho televízneho seriálu. Čítajte a hádajte.
- Vieš, že až tak veľmi neobľubujem moderné prístroje a vôbec prebytok techniky, ktorý je všade okolo nás….
No skvelé, povedal som si, ďalšia prednáška o tom, že by sme mohli íst bývať niekam na vidiek. Akoby ešte nejaký existoval. Zatiaľ som ju vždy presvedčil, že prevažne moja práca nás živí.
Lenke tĺklo srdce ako o preteky. Na očiach mala čiernu pásku, ruky spútané za chrbtom. Chcela skríknuť, ale mala zapchané ústa. Od bosých chodidiel ju zaplavila vlna chladu.
Umieram?
Súťaž Haiku na stredu sa nám pekne rozbieha a už máme aj prvého čiastkového víťaza. Víťazom dnešného kola bude ten, kto uhádne názov filmu, o ktorom sú nasledujúce verše.
Zistenie nastalo práve v tomto okamihu. V krátkom záblesku pozemského filmu, v záhrade kvitli ruže, vánok šelestil v lúčnej tráve, vtáky štebotali, voňal orgován. Avšak jeho sa to netýkalo.
Oliver v taxíku celý večer krúžil po meste. Bolo takmer desať hodín v noci a on ešte nemal žiadneho zákazníka. Noc bola sychravá a chladná, ulice opustené a mesto prázdne. „Keď to takto pôjde ďalej, môžem to zabaliť.“, pomyslel si… „ ešte nikdy som nemal takú mizernú noc,“ predniesol nahlas.
Tak aj je tu prvé ostré kolo súťaže Haiku na stredu. Na zahriatie máme pripravené čosi ľahšie, časom budeme pritvrdzovať :)
Nech sa páči čítať a hádať názov filmu, o ktorom sú nasledujúce verše.
Pomaly som kráčala po prázdnej, nočnej ulici. Nevidela som nikoho, len svetlo lámp blikajúcich na chodníky. Pár minút som takto šla a nahovárala si, že sa mi nič nemôže stať. Nikdy som neverila na niečo také ako duchovia, upíry a tak.
Tmavú miestnosť osvetľovali sviece usporiadané do pentagramu, ktoré vrhali na stenu tieň postavy sediacej uprostred. Mladá žena upierala pohľad na knihu uloženú na podstavci pred ňou.
Čierna kniha bola zhotovená z kože démona a popísana krvou samotného Diabla. Presne takú žena hľadala.
Pripravili sme pre vás novú súťažnú rubriku „Haiku na stredu“. V prípade záujmu (hlasovanie na úvodnej stránke) sa na webe každú stredu objaví haiku s tematikou nejakého fantasy či sci-fi dielka. Na vás bude potom uhádnuť názov knihy či filmu. Tipy sa budú dávať do komentárov a vyhráva ten, kto prvý uhádne správnu odpoveď.
Haiku by boli napríklad takéto…
Keď som počul príbeh , ktorý Vám chcem vyrozprávať, pracoval som ako barman. Každý večer som počúval historky o stratenej práci, láske a iné nezmysly spôsobené viac – menej opitosťou. Ale tento príbeh bol niečím zvláštny.
V noci som sa prebrala na veľký rachot. Chcela som zapnúť svetlo, ale asi vypadol prúd. ,,To bude tou búrkou“, pomyslela som si. Vstala som z postele a nahmatala som na mojom nočnom stolíku mobil. Bolo 22:00 a dátum 3.2.2012. Zistila som, že nie je signál.
Hoci už čoskoro zavŕšim vek, kedy sa chlapec stáva mužom, ešte nikdy som nevidel svoj domov. Patrím k tretej generácii rodiny, ktorú Cudzinci počas jednej z tých nocí, kedy vietor skučí za oknami ako zbitý pes, a vy ste radi, že vnútri je tak útulne a teplučko, uniesli a odviezli do ďalekých krajín. Ďalší osud mojich starých rodičov, rodičov a dnes aj môj a mojich bratov sa ocitol v rukách trhových priekupníkov.
Neskôr všetci vraveli, že sa to stalo na Hromnice. Že nad nami bdela svätá Brigita, ich patrónka. My sme však poznali pravdu. Stalo sa to o dva dni skôr a pochybujem, že hailige Brigid šla v tú noc okolo. V hostinci pod Schrambergom, na ceste z Rottweilu na Strasburg, nemali čisté duše čo robiť.
Všetko hlavné sa stalo predvčerom a nikto netušil, že sa to stane.. Jednoducho do Severného mora narazil taký malý kameň, vraj mal len kilometer v priemere a preletel atmosférou ako by ani neexistovala a vrazil do mora. Stalo sa to na obed a potvora si to nasmerovala rovno od Slnka, tak to tí naši slávni hvezdári zistili asi až dvadsať minút pred dopadom a akosi nestihli upozorniť médiá.
Elen bežala o život. Bežala zo svojej izby na balkón, kde si nervózne s roztrasenou rukou snažila pripáliť cigaretu. Znova tá mulatka. Beštia. Už to bol takmer rok, čo ju privádzala do šialenstva a čím ďalej, tým to bolo horšie. Cítila, že stráca pevnú zem reality pod nohami.