 |
“Do riti!” zelený text retro terminálu skresľujú kvapôčky slín.
“Musíme sa dostať dnu, inak nenastavím parametre brzdenia,” vyhŕkne kapitán.
ZADAJTE HESLO, žobre opäť počítač, svoju žiadosť okorení kopou hviezdičiek blokujúcich vstupné pole.
“Myslel som, že po zobudení z hibernácie to bude jednoduchšie,” zašomre ajťák, znovu zúrivo kľovajúci do klávesnice.
“Prečo si ho, preboha, tesne pred hyperskokom menil?”
“Lebo TYDEBILNÝPOČÍTAČ nebolo dosť bezpečné,” zavrčí.
„Mal si to nechať tak!“
„Systém stále pindal, že počas bezvedomia nám emzáci nainštalujú vírus a odmietal aktivovať hibernačné jednotky.“
Okná vypĺňa nádherný pohľad na hviezdne pozadie. Nikoho momentálne nezaujíma, obidvoch trápia len hviezdičky na obrazovke.
„Ako sa ti mohlo vôbec stať, že si ho zabudol?“
„Však sme pred uspaním boli ožratí ako dogy,“ obhajuje sa ajťák, „a aj samotná hibernácia vraj narušuje pamäť.“
„Používanie alkoholu na palube je v rozpore zo základnými bezpečnostnými pravidlami Federácie planét,“ cituje kapitán byrokratov z vedenia.
„To hovorí ten pravý,“ ajťák sa rozosmeje, „ten, ktorý v palubnej knižnici náhodou našiel konštrukciu destilačného prístroja. A pod hrozbou degradácie ma nútil piť patoky, čo vyrobil. Aj po rokoch v hibernácii ma ešte bolí hlava.“
„Tak si, sakra, už spomeň,“ zalamuje kapitán rukami, „Obľúbené meno domáceho zvieraťa…“
„Rybičky mi podochli dávno predtým ako som sa v akvaristickej príručke dostal ku kapitole o kŕmení.“
„Tvoje prvé auto… ?“
„Električka, deviatka. Nikdy som si neurobil vodičák.“
„A aj tak ťa pustili do kozmickej lode?“
„Šoféruješ predsa ty, ja sa len starám o počítač.“
„Do ktorého sa šofér nedokáže dostať… preboha!“ s vypleštenými očami pozerá kapitán na okno.
Hviezdne pozadie začína pripomínať obrazy Salvadora Dalího. Doteraz rovnomerná čerň kozmu obsypaná špendlíkovými svetielkami hviezd sa pod vplyvom neviditeľnej sily kriví, krúti, deformuje.
„Ak do minúty nezačneme brzdiť, tá čierna diera nás zožerie!“ zúfalo vykríkne kapitán.
„Ja sa vzdávam,“ ajťák zdvihne ruky z klávesnice, „GAME OVER!“
“Debilná mašina, reaguj konečne!” tresne kapitán päsťou do obrazovky.
Monitor sa kúsok posunie a spod seba uvoľní, doteraz skrytý, žltý papierik.
Keď v umelej gravitácii plavne padá na zem, obidvaja s údivom hľadia na jeho obsah – TYDEBILNÝPOČÍTAČ123.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.