 |
Na každého z nás smrť blízkej osoby vplýva inak. Niekoho zničí, nikdy sa z nej stopercentne nespamätá. Ďalší ju berie pragmaticky – taký je život, raz to čaká aj mňa, otázkou je len to, kedy a ako.
Existujú však aj kuriózne prípady. Napríklad ako u matky vnímavého študenta Júta. Keď sa dozvedela, že je smrteľne chorá, dotlačila syna k tomu, aby o nej natočil film, teda aby natáčal jej posledné dni na tomto svete.
Nie, nestal sa zázrak. Zomrela a zanechala na tomto svete trúchliaceho manžela a syna, ktorého film vyvolal natoľko búrlivé reakcie, že sa rozhodol pre radikálne rozhodnutie: spácha samovraždu.
Tesne pred osudným krokom do neznáma (v podstate doslova) ho zastaví tajomné dievča, ktoré sa mu predstaví ako Eri. V tej chvíli sa začína atypický vzťah s nejedným temným prekvapením.
Hoci to môže znieť dojmom vyspoilerovania väčšiny deja, je to len úvodná čiara, z ktorej štartuje scenárista a ilustrátor v jednej osobe Tacuki Fudžimoto (Chainsaw Man). Z vyššie uvedených faktov ťažko byť múdry. Kto Sbohem, Eri ešte nečítal, nemôže ani len tušiť, akým smerom sa príbeh uberie. Stane sa z toho úchylný nepredvídateľný horor, na aké sú Japonci experti? Alebo naopak pokojná, civilná a dialógová dráma? Horor to nie je, napriek tomu sa na konci odohrá twist, po ktorom si nebudete istí, či v tlačiarni nedošlo k omylu, či k dráme omylom neprilepili koniec zo žánrovo úplne inej mangy. Ťažko povedať, či je to dobre alebo zle. Isté je, že je to nepredvídateľné. A to je v dnešnej dobe, keď akoby tu už všetky príbehy boli, vítané.
Sbohem, Eri samozrejme nie je horor. To by CREW avizovalo na obálke. Z obálky však cítiť, že i samo vydavateľstvo opatrne našľapovalo okolo horúcej kaše, aby nevyzradilo nič podstatné. Naopak. Naznačuje veci, ktoré sa síce možno dostavia, ale sú skôr okrajové. Takže pri zmienke o miesení reality a fantázie sa z toho určite nestane Jak jsem se reinkarnoval coby sliz.
Mnohým zápletka samozrejme pripomenie jednu z najdojemnejších máng, aká kedy v češtine vyšla, a to legendárne Chci sníst tvoji slinivku od Joru Sumina (dočkala sa viacerých filmových adaptácií). Podobnosť by nevidel azda len niekto, komu sa do očí vysypali chrumky s čili príchuťou a teraz si ich vyplachuje vodou v nádeji, že sa mu zrak čím skôr opäť vrátiť.
Motív smrti je zásadný, ba až kľúčový pre obe mangy, každý z autorov ho ale spracováva inak. U Fudžimota to dokonca vyzerá tak, že smrť berie len ako kulisu a rozpráva iný typ príbehu. Otázkou je, aký. Na to už si bude musieť odpovedať vážený čitateľ sám. Je to niečo medzi ódou na smrť a večnou láskou ku kinematografii, ale naplno to nejde do ničoho z toho. Môže sa preto dostaviť pocit sklamania a nenaplnenia očakávaní. Ak čakáte kópiu Chci sníst tvoji slinivku a preventívne práve na manžela/manželku voláte, aby vám doniesol čistú vreckovku, pokojne svojho verného druha/družku odvolajte, vaše slzné kanáliky zrejme podobnú akútnu pomoc vyžadovať nebudú. Čo je nepochybne zlá správa pre každého, kto sa rád dojíma a stotožňuje s postavami, pretože komu z nás neumrel niekto blízky, všakže. Pritom zámienok pre rozpútanie plačových orgií obsahuje manga dostatočne, no preletí ich ako šinkansen a zrazu sa nachádza o dvanásť staníc ďalej.
Napriek miernemu rozčarovaniu je Sbohem, Eri pekná manga. Tak akurát vtipná, občas trochu dojemná, má sympatické postavy, uveriteľné situácie a fajn dialógy. Nie je to niečo, čo na konci roka budete túžiť dostať do rebríčka najlepších komiksov, aké u nás v roku 2024 vyšli, ale v záplave rutinných, monotónnych a srdcom či dušou nevybavených diel je to predsa na inej úrovni.
Tacuki Fudžimoto vychádza z obdobného postrehu, s kým pracovali pred viac ako dvoma desaťročiami tvorcovia klasického hororového found footage Záhada Blair Witch. I keď kameramanka Heather v pochmúrnych blairských lesoch zažívala počas nocí príšerné veci a každá ďalšia noc bola ešte horšia, tým, že sa na temné udalosti okolo seba pozerala skrz kameru, jej to umožňovalo zachovať si aspoň čiastočný odstup. Napokon ju ale realita tak či onak dohnala.
Ak si nás za života vyhliadne umelec, ľudia si nás budú pamätať podľa neho. Je jedno, či o nás natočí film, napíše knihu, namaľuje obraz alebo naspieva pesničku. Staneme sa tým pádom v podstate nesmrteľnými, budeme žiť večne. Je to tak ale správne? Nepretvarujeme sa pre potreby daného umeleckého diela? Nepredstierame niečo, čo nie sme, len aby sme v pamätiach vyzerali dokonale? Nemajú najväčšiu výpovednú hodnotu napokon práve „obyčajné“ spomienky iných na nás?
Hodnotenie: 60 %
Sbohem, Eri (orig.: Sayonara Eri)
Autor: Tacuki Fudžimoto
Vydavateľstvo: CREW
Rok vydania: 2024
Ilustrácie: Tacuki Fudžimoto
Jazyk: český
Preklad: Michala Kropáčková
Počet strán: 204
Väzba: lepená v mäkkých doskách
ISBN: 978–80–7679–382–8
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.