Slyšela v dálce jeho volání. Z toho, jak vyslovoval její jméno, se jí zvedal žaludek. Pokusila se pohnout, ale nedokázala to.
Agáta, ktorá bola z celej trojice najstaršia, sa nenáhlivo pozviechala: „Máte pravdu, už sa stmieva.“ Striasla zo seba sneh a uprela zrak k lesu. „Dnes je Lucie. Viete, čo sa hovorí o týchto končinách?“
Cez otvorené okno na ulicu prenikala hlasná vrava a ešte hlasnejší smiech. Jediným zdrojom svetla v tmavom byte na vrchnom poschodí vysokého paneláka bola skupina monitorov s podsvietenými klávesnicami v najrôznejších farbách.
„Dobré ráno, Ziri,“ odzdravil automaticky profesor, aj keď to vôbec nebolo treba. Ziri, umelá inteligencia, ktorá pred časom nahradila všetkých jeho spolupracovníkov, si na tieto veci nepotrpela.
Konečně nastala slastná temnota. Nesnesl bych se na ně dívat ani o vteřinu déle. Kéž bych tak mohl odčinit to, co nás dostalo sem, do tohohle zatraceného pekla.
Cítil, že je na prahu niečoho veľkého. Úspech je na dosah ruky, stačí sa už len načiahnuť. Vzrušene zdvihol hlavu od mikroskopu, trocha sa mu triasli ruky.
Denník Fandom SK vyhlasuje prvé tohoročné kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero – jar 2023.
Po predstavovaní súťažných poviedok jesenného kola teraz na nás všetkých zostáva radostná povinnosť – rozhodnúť o finalistoch.
Ak sú oči oknami do duše človeka, hviezdy sú oknami do neba.
Kalendár
Z mlhy se vynořila další lavička. Tentokrát nebyla prázdná. Seděl na ní zarostlý chlápek, což by samo o sobě nebylo nic divného. Divné bylo to, že byl vzhůru, měl na sobě rozepnutou košili a vedle sebe úhledně složené sako.
Ignác Slanina, vedmák zo Svinej, na výkrik Bela Čonku nijako nereagoval. Ponad klesajúcu penu na čerstvo načapovanej dvanástke hľadel do mobilu zachmúrený ako búrkový mrak.
Nela sa začne obzerať. Všade je temnota, plamene a láva. Obchádza ju bezprizorný zástup ľudí. Všetci smerujú ku kráteru sopky a skáču do žeravej lávy.
Zmietla som zo stola zvyšky granadíru, rozprestrela obrus, zapálila kahance a rozložila žolíkové karty. Tarotove sa mi vtedy zdali príliš drahé.
Helena sa predierala tmavým lesom. Vlnené šaty ju hriali a plášť podšitý kuními kožami chránil pred chladným večerným vzduchom.
Dnes sa nám ho konečne podarilo zahnať do kúta. Ale prečo potom mám ten nepríjemný pocit v žalúdku? Nič nenasvedčuje tomu, že by sa mu malo podariť nám uniknúť.
„Nemôžem uveriť tomu, že tetuška Gizka už nie je medzi nami,“ povzdychne si starká.
Bylo jí patnáct let. Byla sirotek a lidé o ní říkali, že má dar. Dokázala číst z karet budoucnost stejně snadno, jako čtou historici v kronikách minulost.
Hlučne si odgrgol a odložil čutoru s pivom na podstavec pred jaskyňou. Zastokol obitú sekeru za pás, zobral z oceľového koša fakľu a keď ju zapálil, vstúpil do temnoty.
Avary běžela rychle k přechodu. Slyšela rychlé cvakání, což bylo znamení, že už za chvíli bude na semaforu červená. Přidala do kroku. Uprostřed přechodu slyšela hlasité troubení.
Kdo jsem, ptáš se můj příteli? K tomu se dostaneme, ale věz že jsem na světě mnohem déle něž mnozí jiní. Tak daleko sahá příběh mé pomsty, smyslu mého života.
Sejdu z pěšiny, která vede od základny k pobřeží, a vezmu to přímo přes louku. V trávě, která mi sahá skoro po kotníky, je plno malých žlutých a bílých kytek.
„Rovno si jedného ubytujeme doma, nie?!“ zakričal muž. „Budeme mu hovoriť Alf a dúfať, že sem prišiel chrliť sarkastické poznámky a nie smrtiace lasery!“
„Super citlivý čuch alebo schopnosť meniť cukor na soľ,“ prečítal Marco z monitora a zdvihol zrak k mladíkovi.
Mal som byť darom. Vzácnym darom, aký sa ponúka len raz za sto rokov. Ani tí najstarší si už nepamätali posledného mladíka, na ktorého ukázal prst Osudu, aby odkráčal do búrky.
Kráčala po slnkom vysušenej hline. Všade navôkol sa rozprestierali nekonečné polia kvitnúcich fialiek. Čím ďalej postupovala, tým hustejšie a vyššie sa vlnili v slabom vánku, intenzívne voňajúcom opojnou esenciou.
Krajina Dobromilov a Láskavých sa veľmi rýchlo spojila v jednu. Nie však kvôli láske či vzájomnej úcte, ale pre akúsi prapodivnú dohodu, o ktorej obyvatelia Krajinky len slýchali.
Pozrela som sa do zrkadla. Odraz v ňom mal vpadnuté oči, vyziabnuté líca, sivú pokožku, vytrhané vlasy.
Zažmúrila oči a snažila sa predstaviť si ako vyzeral v časoch svojej najväčšej slávy. Vyrušilo ju silné buchnutie. Vyľakane nadskočila a prudko otvorila oči.