Proč vždycky musím skončit jako zasranej brouk nebo moucha? Samozřejmě však věděl proč. Prostá pravděpodobnost. Hmyz je nejpočetnějším živočišným druhem.
Rodičia osemročného Miloša si nikdy nelámali hlavu, čo so svojou ratolesťou počas letných prázdnin. Na to, aby sa tento malý nezbedník zabavil, nepotreboval veľa. V rozstrapatenej blonďavej hlavičke vírili tony a tony nápadov.
Byl to klasický nedělní večer, s tím rozdílem, že Samova manželka nebyla tentokrát v domě přítomna. Ten proto dostal za úkol uložit jejich osmiletého syna do postele.
„Ty si sa zbláznil! Zasnúbiť sa so skutočnou ženou!“ môj ľudský otec vstal z gauča a začal rozčúlene chodiť po svojom byte. Jeho robotická manželka ostala pokojne sedieť.
U břehu modravého jezírka ukrytého v hloubi lesa bylo ticho. Větve majestátních buků o sebe nešustily, ptáci v jejich větvoví mlčeli, jen vlnky narážející do travnatého břehu narušovaly klid lesa. Drobná žena seděla u břehu, slunce prosvítající mezi stromy ozařovalo její světlé dlouhé vlasy.
V hlbokom lese začalo silne prituhovať. Z neba padali čoraz väčšie snehové vločky. Karolína prechádzala po lesnej ceste. Mráz ju štípal na tvári a ruky už mala skrehnuté. Okolo tváre sa vírila teplá para z vydychovaného vzduchu.
Byl červencový večer, teplá noc, a na lavičce v parku seděla krásná dívka v roztrhaných šatech. Vzhlédla ke mně, když jsem šla okolo ní, a zašeptala: „Je mi zima. Je mi mezi vámi zima. Co si mám počít?“
Kráčal som lesom a nohami čliapal v plytkej močarine. Nedokázal som si vybaviť, ako som sa sem ocitol. Zdalo sa, akoby som sa tu ocitol z čista jasna, jak to býva možné len v sne.
Mesto za hradbami sa prebúdzalo do nového dňa. Ranné zore sfarbené do červena zaplavili okolité pahorky, avšak krvavý úsvit len v málokom vzbudzoval obavy. Iba pár mystikov vtedajšieho sveta vo svojej extáze videlo blížiace sa peklo…
Kalendár
Myslel som si, že nikomu nerozpoviem tento príbeh. Hanba ma fackuje a nestojím o to, aby si o mne ktokoľvek myslel, že som úchylný. Spomienka na to, čo sa mi vtedy prihodilo je ale silná a s odstupom času prehodnocujem svoju úlohu v tom, čo sa udialo.
Už 205. raz vám prinášame spravodajstvo z fantastických končín. Na úvod obligátna smrťácka otázka, ale hneď po nej vás čakajú najhorúcejšie správy. Fanúšikov vyleštenej hlavy a zakrvaveného tielka dozaista poteší prvá filmová uputávka. TG sa nezaobíde bez hororov, ba áno, aj na zombíkov dôjde, a ak si aj vy robíte malé diorámy, určite si nenechajte ujsť film o zbitom umelcovi. Pár filmov na otrepané, pardon,…
Denník Fandom SK vyhlasuje 2. kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero Q2 2018.
.{text-align:center} Píšte ako profesionál! Štylistický editor
Umberto vám pomôže víťaziť v súťažiach. — Tohoročné jarné
kolo súťaže Ohnivé pero Q1 2018, ktoré je už 22. v poradí,
s predstavovaním súťažných poviedok skončilo. Od
februára …
Krev jí hučela v hlavě. Dech se rychle krátil. Terén před ní se sléval do jedné rozmazané šmouhy. I přes to všechno nedokázala vyhnat z hlavy obraz stvoření, před kterým se snažila uniknout.
Pozerám cez zamrežované okno v Ilave, kde mi úrady našli náhradné ubytovanie. Je noc a ja spomínam na svoje rituály, ktoré som si musím na čas odpustiť.
Prudký dážď rozmáčal hlinitú pôdu na malom zanedbanom cintoríne a bubnoval na strechu domca neďalekej farmy, ktorá sa spolu aj s cintorínom nachádzala na odľahlom zabudnutom mieste.
Odkopla topánky, vetrovku odhodila smerom k vešiaku. Bola taká unavená, že ledva stála na nohách. Rýchlo zapla kávovar a začala sa vyzliekať. Zrazu mala pocit, že vo vedľajšej miestnosti sa čosi mihlo, akoby tade prebehol nejaký tieň.
Z temnoty chaosu vznikla první Myšlenka, jasná a zářivá, ona zaplnila prázdnotu světlem světů a bytostí, z ní povstali Bohové, kteří stvořili člověka, a ten člověk potom stvořil stroje…
Miloval ten zvuk! Borisov kovový žetón sa stratil v útrobách stroja, ktorý jemne priadol. Chystal sa mu prezradiť osud.
Posledná svedkyňa si sadla na lavicu. Sudca Rabín si pretrel oči – včera kartoval s kamarátmi až do noci a ráno sa ledva stihol oholiť. Ešteže dnes ten cirkus skončí.
Akiki zväčša potreboval pri svojej práci dve veci: tmu, ktorá skryje jeho sivé handrové telíčko a hluk, v ktorom sa stratia jeho kroky. Na ničom z toho však nezáležalo, ak obeť spala. Pretože spiaca korisť je mŕtva korisť.
Vonku snežilo. V ľadovom snehu sa strácal všetok hlas. Navyše vonku veľmi fučalo a nikto nedokázal počuť to úbohé dievča, aj napriek tomu, že boli len niekoľko metrov od nej. Bežala nahá a bosá, bežala už dlho.
Dalo by sa povedať, že Patricia je najšťastnejšia osoba vo vesmíre. Astronautka ICSS (Medziplanetárnej spoločnosti pre separovanie odpadu) sa chystá na vzlietnutie s posledným nákladom z Červenej planéty. Už štvrtý rok pracuje ako pilotka vesmírneho vznášadla…
Deň zatiaľ prebiehal ako ktorýkoľvek iný. Samuel sedel v riadiacom centre stanice a zadával príkazy do programu. Stres posledných troch rokov, keď nebolo isté, či ich plán vôbec bude fungovať, v poslednej fáze akoby zmizol.
Preliezť tehlový múr oddeľujúci územie smrti od sveta umierajúcich je desivo jednoduché. Nie som tu prvýkrát, ale je iné prísť cez bránu, a iné vkrádať sa sem v nočných hodinách ako vykrádač hrobov. Presne tak teraz vyzerám, na ľudoprázdnej ulici však nie sú oči, ktoré by ma mohli pozorovať.
Malé vyhliadkové lietadlo sa vznieslo ponad Pantanal – rozľahlý národný park nachádzajúci sa zväčša na území Brazílie, známy svojou divokou prírodou, močariskami, domorodými indiánmi a obrovskými anakondami.
Bdiem, či sním? Pred očami mám zahmlené. Všetko vôkol mňa je rozmazané, skoro úplne biele. Avšak niečo cítim. Cítim drobné steblá trávy, ktoré ma šteklia na mojich bosých nohách. Fúka vietor. Je príjemne teplý.
Někde z dálky se ozvalo zakrákání a přerušilo ticho panující na zastávce. Dívka zvedla tvář od knihy a v obličeji jí šlo vidět překvapení, následované úzkostí. Její jemné rysy naráz ztvrdly, v úžasu se podívala na oblohu, jako by něco hledala.