 |
V hlbokom lese začalo silne prituhovať. Z neba padali čoraz väčšie snehové vločky. Karolína prechádzala po lesnej ceste. Mráz ju štípal na tvári a ruky už mala skrehnuté. Okolo tváre sa vírila teplá para z vydychovaného vzduchu. Bolo to maličké, útle žieňa s ružovými lícami a ebenovými vlasmi, ktoré mala schované pod kapucňou.
Pomaly sa začalo stmievať. Keby nebola taká hlúpa a nezišla by z lesnej cesty, stihla by prísť do cieľa ešte pred zotmením, ale ona sa chcela poobzerať po nejakom potôčiku, keďže bola smädná. Len tak tak, že znova našla lesnú cestu.
Slnko rýchlo zapadlo a les zaliala hlboká tma. Takmer nič nevidela. Ak sa odtiaľto včas nedostane, zamrzne. Z úvah ju vytrhlo zavytie, ktoré sa rozliehalo tmavou krajinou a vzduchom sa šírila jeho ozvena. Zastavila sa a načúvala zvukom. Vytie sa približovalo. Obzerala sa okolo seba. Chcela utekať, no od strachu sa nemohla pohnúť. Zrazu pomedzi stromy uvidela niekoľko žltých svetielok, ktoré sa približovali. Boli už dosť blízko, keď zistila, že to nie sú svetielka, ale oči krvilačných beštií. Lesom zaznievalo vrčanie a chrčanie. Medzi stromami sa leskla ich striebristá srsť. Slzy jej stekali po tvári a ihneď zamŕzali.
Bola zima a ona vedela čo to znamená. Vlci majú málo potravy a útočia aj na ľudí. Pomaly ustupovala dozadu až kým za chrtom nezacítila strom. Schovala sa zaň a vyčkávala. Zdalo sa, že vlci ju nevideli a odchádzajú. Okolo úst si obmotala šál, aby v tom ľadovom vzduchu nezamrzli pľúca.
Rozbehla sa. Bežala ako o život. Veď jej aj o život išlo. Ani sa len neobzerala. Bála sa pozrieť za seba. Po niekoľkých minútach uvidela v diaľke svetielka. Konečne je na mieste a v bezpečí. Ešte viac sa zachumlala do červeného kabáta a pristúpila k domu. Zaklopala. Nikto neotváral. Zaklopala silnejšie. Znova nič.
„Možno spí.“ Zašepkala si pre seba.
Nazrela do okna. Svietilo sa, ale nikto nebol vo vnútri. Rozhodla sa, že si obzrie kôlňu. Možno je tam. Pustila plecniak na zem a šla sa pozrieť za dom, kde stála kôlnička na drevo. Dvere boli otvorené dokorán. Ani tam nikto nebol. Karolíne však do nosa však udrel kovový zápach. Na zemi ležala zasvietená petrolejka a v jej svetle sa leskla krv.
Zrazu začula škrípavé kroky v snehu. Otočila sa a vo dverách uvidela vlka, ktorý neustále vrčal a ceril tesáky. Aj napriek zime cítila, že sa z nej leje pot. Ako malá sa tu hrávala. Mal by tu byť rebrík, ktorý viedol na sklad slamy. Stál asi meter od nej. Vybehla po ňom hore. Vlk zavyl a vyčkával. Skopla dole rebrík, aj keď vedela, že vlk po ňom asi nevylezie.
Minúty bežali, z minút sa stávali hodiny a netvor stále vyčkával. Ľahol si na zem a číhal na korisť. Bol neodbytný. Karolína si už necítila prsty na rukách, ani nohách. Začali byť modrasté. Takisto si už necítila uši. Triasla sa zimou. Ľahla si na tvrdú, drevenú podlahu. V tej chvíli ucítila príjemné a všade rozlievajúce sa teplo. Čoraz viac ju oblievala horúčava. Vyzliekla si svoj červený kabát a takisto šaty pod nimi. Už necítila silný mráz, iba milióny teplých rúk na svojom tele a pod sebou mäkučkú teplú posteľ. Bola v eufórii a šťastná ako nikdy predtým, že je znova doma, a že na sebe má svoju hrubú perinu. Po chvíli zavrela oči a oddala sa večnému snívaniu.
Každé ráno prichádzal lesník Igor pozrieť starú pani. Tá ho vždy ponúkla čajom a perníkom. Chcel sa pochváliť dnešným úlovkom. Skolil veľkého vlka neďaleko odtiaľto. Tentoraz starkú nenašiel. Našiel len nahé, umrznuté dievča v kôlni. Na jej modrých perách uvidel hrejivý úsmev. Zabalil ju do červeného kabáta a odniesol preč z lesa.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.