Späť
Nadpis článku
Prvá kniha Catherine Asaro (Osudový zvrat, FANTOM Print 1999) zanechala
Sauscony Valdoriu (Soz – následníčku Imperátora Skolie), s jej
manželom
(budúcim cisárom Jubije) v exile na opustenej planéte – ďaleko od
mocenského konfliktu, ktorý hrozil prerásť do otvorenej vojny. Kniha
Zářivé hlubiny na tento dej priamo nadväzuje, i keď ju autorka
napísala
až ako štvrtú v poradí. Sauscony žije s Jaibriolom v pokoji, …
Catherine Asaro dokonale spája znalosti fyziky, chémie, biológie (etc,
etc),
s brilantným dejom – záhadami, akciou, láskou, nenávisťou (a inými
koreniami života). V snahe o čo najplastickejší pohľad na autorkine
dielo
som sa pozrel aj do archívov najväčšieho sfaf servera v Čechách a na
Slovensku – na www.sci-fi.cz. Nuž,
pozrite sa, čo o Rubínovej dynastii
povedal…
Kniha Osudový zvrat americkej spisovateľky Catherine Asaro sa mi dostala
do
rúk pomerne neskoro – vyšla totiž už v roku 1999. Dôvod, prečo som
sa
k nej dostal až teraz, je dosť zvláštny. Kniha bola odsúdená
Vivisektorom
Ikarie 1/2000 na popravu – a tak sa dostala mimo moju pozornosť. Dostala
dve
a pol hviezdičky a nálepku červenej knižnice – a nálepku knihy bez
akejkoľvek invencie. Pán Vlado Ríša sa nerozpakova…
Nenechejte se zmást názvem, v případě knihy Motory boha nejde
o náboženské texty, ale o čistokrevnou SF. Když jsem v roce
1996 četl
originál této knihy a dělal na něj posudek pro dvě česká
nakladatelství
a vřele doporučoval knihu k vydání, netušil jsem, že z různých
důvodů bude trvat ještě celé čtyři roky, než se kniha dostane
k českým čtenářům.
K fantasy ságam pristupujem opatrne. Už dávno nie som drakobijca
začiatočník – viem, že Pán Prsteňov je len jeden a každý nový
cyklus
ma v tomto presvedčení utvrdzuje. Unavený blábolmi Terryho Brooksa,
grafomániou Tada Williamsa – a to sú z nich tí lepší! – som
siahol
po knihe pani Welchovej s nedôverou. Runy, drak na obálke, trojdielna
kniha… „Zase?“ pýtal som sa sám seba. No neodolal som –
vydavate…
Ságu Tada Williamsa o Mečoch moci začal vydávať Laser v roku
1996. Svojim klasickým štýlom (niektoré cykly dodnes nie sú ukončené)
sa
nakoniec vydavateľstvo dostalo aj k poslednému dielu – k Veži
Zeleného
anjela – a konkrétne k jej poslednej – štvrtej časti.
Neuveriteľne
zamotaný príbeh stovky postáv rozohraný na tisíckach strán tak dostal
šancu povedať Zbohom! svojim čitateľom…
Pred nedávnom som prehlásil, že najlepšou dark fantasy, akú som kedy
čítal, je Zabíječ trolů (Polaris – 8/10). Dnes sa môj rebríček
zmenil. Na čelo sa prepracovala Černá legie – pretože je temnejšia,
napínavejšia, akčnejšia a hlavný hrdina je Phil Marlowe ako vyšitý…
Nechcem sa chváliť, ale potvrdili sa moje slová. Keď som si totiž
pred
časom prečítal poviedku Vladimíra Šlechtu v zbierke Drakobijci II.
(Straky
na Vrbě 2000, 9/10), povedal som si – tento spisovateľ a jeho príbeh
potrebujú väčší priestor. Dočkal som sa Krvavého pohraničí a
môžem
skonštatovať: „Áno, ak dáte Vladimírovi Šlechtovi priestor, stane sa
tým, čím je – Pánom Fantasy!“ Myslím, že lepšiu če…
Nič vás nevaruje. Absolútne nič. Až keď knihu otvoríte, zistíte,
že
držíte v ruke – ako ináč – prvý diel ságy. Už ma to vážne
rozčuľuje. To skutočne nejestvuje samostatný, jednoliaty fantasy
príbeh,
ktorý by vošiel do jednej knihy a ktorému by nehrozilo zas neviem koľko
pokračovaní? Napriek všetkému, hlavne napriek mojej absolútnej nechuti
k ságam a ku Classicu ako takému, som sa do knihy začítala, pevn…
Predstavte si, že ste vedec. Výskumník. Lietate vesmírom a skúmate
planéty. Čo by vás najviac potešilo? Mňa osobne, keby som objavila
život.
Akúkoľvek životnú formu. Alebo – ešte lepšie – inteligentnú
životnú formu. Ale bolo by to naozaj šťastie? Bol by to naozaj prínos?
Myslím, že toto je otázka, ktorú si dnes nekladú len autori
science-fiction…
Kniha Chameleón a zaklínadlo je prvou zo série Piersa Anthonyho
o čarovnej
krajine Xanth, ktorá leží tesne za hranicou všedných dní. Upútavka na
obálke prirovnáva Xanth k Zeměploche – podľa môjho názoru však
kniha
žiadnu takúto barličku nepotrebuje. Jednak vznikla skôr ako Zeměplocha a
aj
bez tradície Pratchettovského humoru je to vynikajúca fantasy plná
vtipu,
nápadov, záhad, dobrodružstva a tých správnych hr…
Poznáte to české príslovie „Když dva dělají totéž, není to
nikdy
totéž“ ? Tak presne o tom som sa presvedčila, keď som siahla po tejto
knihe. Ako svetelným mečom švacnutej a Star Wars-ami ťažko postihnutej,
mi
srdce radosťou poskočilo až kamsi navrch hlavy, keď som na pulte
kníhkupectva zbadala obálku so známym logom a tvárami. Ale keď som sa
začítala, moje nadšenie predsa len trochu ochladlo.
Román Šiesta kolóna napísal Robert Heinlein v roku 1949 a je to
z neho
trošku cítiť. Nie že by bol nejako nezáživný alebo zastaralý
technikou,
to nie – no je výrazne poznačený povojnovou náladou v Spojených
štátoch. Je to priamočiary a pomerne strhujúci 180 stranový ťah na
bránu – na hnusných a záporných… Panaziatov. Pán Heinlein nechal
Číňanov asimilovať Sovietsky zväz, zničiť Indiu a v jednom ble…
X-Men – jeden z kultov komiksového neba sa cez veľkú mláku prevalil
aj
na plátna našich kín. Prvýkrát som ich videl v kreslenej podobe a už
vtedy ma chytili za srdce práve pre ideové a dejové vlastnosti, ktoré sa
otvárali autorom. Potom som ich uzrel v komiksovej podobe a kúpil si
práve
číslo, v ktorom Marvel vyčistil systém – Hour Zero. Bol som
nadšený.
Po druhýkrát. A keď som sa dočítal, že sa chystajú n…
Pán Vinge dostal za Oheň nad hlubinou Huga. Právom. Celý román hýri
originálnymi nápadmi, záhadami a riešením záhad, dejom, akciou a –
hlavne – empatiou, aká sa len tak spisovateľovi nepritrafí. Ručím
vám
za to, že si budete hrýzť nechty a že sa vám budú tisnúť slzy
do očí!
S rosomákom ma pred rokmi zoznámil zálesák Rolf. Rosomák je beštia
prefíkaná, pustí sa aj do oveľa väčšieho protivníka, ako je on sám.
A dostane ho. Aj vtedy, keď je v dobrej nálade. A čo ešte, keď je
nahnevaný… Quonabov pes Skookum by vedel rozprávať.
Po prečítaní Jurajovho príspevku som nemohol inak, ako napísať
vlastný
názor na vec – čiže na tento film.
Pravdepodobne každý z Vás má rád rozprávky. Ja mám najradšej
kreslené.
Keďže som Toy story zmeškal a Tarzan ma nejak nenadchol, vybral som sa
aspoň
na Titan a.e. Urobil som dobre.
Film X-men v réžii Briana Singera je prepisom komixu. V poslednej dobe
je
ich (to ako prepisov) čoraz viac a je pre ne charakteristické, že majú
kolísavú kvalitu (napr. klesajúca úroveň Batmanov). Kreslených X-men
nepoznám (mea culpa, mea maxima culpa), no filmoví ma celkom potešili.
Konečne sa niekto odhodlal k tomu, aby o nás – mutantoch – svetu
povedal pravdu…
Pred časom som pracovala na interview so Sigourney Weaverovou, preto
najsilnejšou motiváciou zájsť do kina bola zvedavosť, ako si Ripleyová
poradí s dvojúlohou priblbej poručíčky Tawny Madisonovej a uťahanej
herečky Gwen DeMarcoovej. Ba nie. Asi najvýznamnejšou pikoškou okolo
výroby
filmu bola hláška, že Weaverová konečne ukáže podprsenku.
Pred čajsi desiatimi rokmi ste mohli vidieť pozoruhodnú epizódu Star
Treku
TNG nazvanú Beznádejná romanca. Kapitán Picard sa zúfalo buchol do
mimozemskej gejše a ona do neho. Skončilo to sladkobôľnym rozchodom a
ani
trochu sladkou trpkosťou. Vtedy som si povedal, že meno Famke Janssen si
treba
zapamätať a urobil tak. Urobil som veľmi dobre, lebo teraz môžem
zamachrovať, že Patrick Stewart a dotyčná Famke sa opäť stretli …
Prvá kniha o Felixovi Jaegerovi a Gotrekovi Gurnissonovi (Zabíječ
trolů – 8/10) ma potešila. Vydavateľstvo Polaris sa o tom určite
dozvedelo a bez meškania pustilo na trh jej pokračovanie. Trolobijca Gotrek
a
bývalý básnik Felix dorazili do metropoly Nulnu, a o ich boji so
skavenmi
(akýmisi krysodlakmi) rozpráva pseudozbierka poviedok Zabíječ skavenů.
Pseudozbierka, pretože príbehy sú zoradené za sebou do podoby románu…
Pán Feist nevie písať zle. To je fakt, je profesionál – jeho text
je
hladký, plynulý, správne nadávkovaný. No po dvadsiatich knihách
z jedného sveta mu nápady nutne museli dôjsť. Skúsil to riešiť
novými
postavami, no dosiahol len to, že sa dej stal neprehľadným. Kvalita kníh
z Midkemie klesá plynule nadol, a nezachránili to ani posledné dva diely
Hadej ságy. Obe knihy sa dajú vystihnúť troma slovami: nuda, nuda,
Pred časom som Dogmu videl v kine, bol to prvý film, pri ktorom som od
smiechu spadol z kresla a po pozretí ktorého som mal vykĺbenú sánku.
Preto, keď som zazrel Dogmu vo videopožičovni (kam prednedávnom
dorazila),
neváhal som… Pobavil som sa aj vďaka kvalitnému českému prekladu, a
sila
príbehu na obrazovke ani náhodou nezaostala sa kvalitou z bieleho plátna.
Je
to sranda ako bič, kopa skvelých nápadov, myšlienok a vyn…
Najdôležitejšie upozornenia pre cestovateľov smerom do centra
galaxie:
Nespoliehajte na to, že ste vybavení neuveriteľnou technikou z okrajov
galaxie (z úrovne „Transcendentu“) postavenou niektorou z Mocností.
Možno ste si všimli, že už tu, v galaktickej „Slupke“, tá
najzložitejšia technika občas prestáva pracovať.
Bábi Zlopočasná ešte stále žije. A dobre robí, hoci niektorí by ju
radi
videli v inom skupenstve. Nie preto, žeby Bábinou pracovnou náplňou
bolo
rozhodovať o veciach, ktoré sa nikdy nesmú dostať spoza zamknutých
dverí.
Ani preto, že tie veci robí sakramentsky dobre – lebo niekto ich robiť
musí. Ľudia sa Bábi boja, pretože jej koníčkom nie je iba voziť sa po
svete v orlej hlave, (alebo si užívať v koži král…
„Skvělá, originální fantasy…“ " Nemohl jsem se odtrhnout.
Naprosto
mimořádný příběh!" „Provokující, skvělý požitek ze
čtení…“
Áno, všetky tieto chválospevy sú uvedené na zadnej strane knihy
„Kouzlo
Samoty“. Pustila som sa do nej napriek tomu, že ma predná strana obálky
varovala nápisom „Epický román ze ságy Samota“. Mala som to
varovanie
brať vážne…
Naozaj milujem space-opery a preto je mi Hvězda Strážců veľmi
sympatická a
na tretí diel som sa priam nezúradne tešila. Dočkala som sa. Od vydania
druhého dielu uplynul rok a tri mesiace, ak to počítam správne, ale ani
tentoraz som nemala problém dostať sa priamo do jadra deja.
Kalendár
Áno, je to tak. Hongkongský démon, veľmajster akčného žánru,
držiteľ
svetového rekordu v počte zastrelených ľudí na jeden film (prvenstvo
Sama
Peckinpaha, ktorý v záverečnej desaťminútovke Divokej bandy nechal
štvoricu desperádov vystrieľať 200-člennú posádku mexickej pevnosti,
hravo prekonalo pekelné Hard Boiled), je späť.
Tim Powers vie, ako na čitateľa. Pred rokom som od neho čítal jednu
vynikajúcu knihu (Stáčení temného piva – Talpress 1999), preto som
s radosťou siahol aj po Anubisových bránach – ktoré síce vyšli
skôr
(Najáda 1996), no dostal som sa k nim až teraz. A nesklamal som sa.
Brány… nie sú ani fantasy, ani SF a ani horor – a zároveň sú tým
všetkým naraz. Jednoducho – je to skvelá kniha!